Jozef Onačilla

Znalci z odboru psychiatrie a psychológie vypracovali posudky, podľa ktorých Mikuláš Černák netrpí žiadnou vážnou duševnou chorobou, pravdepodobnosť spáchania násilných trestných činov je u neho nízka a, naopak, prognóza vedenia riadneho života vysoká.

Psychiater osobne skúmal Černáka iba 90 minút

Za pozornosť pritom stojí skutočnosť, že napríklad psychiater Ivan Dóci s Černákom osobne strávil iba jeden a pol hodiny, pričom zvyšok hodnotenia vypracoval z listinných podkladov.

Je skutočne otázne, či pri takom vážnom úkone, akým je posudzovanie osobnosti mnohonásobného vraha a šéfa slovenského podsvetia odsúdeného na doživotie, postačí 90 minút osobného kontaktu na vypracovanie pozitívneho posudku, ktorý logicky z veľkej časti vychádza iba zo štúdia listín, nie skúmania samotného odsúdeného.

Znalecký posudok musí podľa judikatúry súdov spájať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia, záveru a postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný význam, aj keď sám nemal odborné vedomosti.

Ak sa uvedené zásady nedodržia, prestal byť rozsudok (či iné rozhodnutie) výsledkom rozhodovania súdu, ale ide iba o "znalecké rozhodnutie", kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného.

V prípade znalca Ivana Dóciho teda zrejme pôjde iba o zhodnotenie doposiaľ zabezpečených listín k Černákovej osobnosti, ktoré psychiater Dóci vyhodnotil zo svojho pohľadu. Ak iba opíše závery z listín s tým, že z nich vyplýva záver o polepšení odsúdeného, súd bude musieť tieto skutočnosti vyhodnotiť a urobiť záver, či ide o dostatočne podložené zodpovedanie odbornej otázky ohľadom stavu odsúdeného.

Znalecké posudky v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného hodnotia rôzne aspekty jeho osobnosti – ako jeho aktuálny psychický stav, riziko recidívy, možnú nebezpečnosť pre spoločnosť, schopnosť resocializácie a vedenia riadneho života na slobode. Minimálne psychiatrovi Dócimu na hodnotenie týchto aspektov stačili listinné podklady.

Možná zaujatosť znalca

Zaujímavosťou pritom je, že jeden zo znalcov je podľa prokurátorky Moniky Brodanskej zaujatý, pretože má uzatvorenú zmluvu o budúcej spolupráci s OZ Reštart - nový život. Toto občianske združenie pritom podalo žiadosť o Černákovo podmienečné prepustenie.

Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch pritom špecificky hovorí o tom, že znalec je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Keďže má znalec uzatvorenú zmluvu o spolupráci so združením, ktoré navrhlo Černáka prepustiť, bolo by veľmi prekvapivé, ak by ho súd z konania nevylúčil a prihliadal na jeho znalecké závery. Znalec má totiž jednoznačne pomer k inej osobe, ktorej sa úkon týka.

Súd bude pri rozhodovaní prihliadať aj na iné okolnosti

Napriek pozitívnym hodnoteniam riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove, ktorý odporúča Černákovo prepustenie, ako aj znaleckým posudkom zo strany odborníkov na duševné zdravie, tieto podklady nebudú jediným určujúcim prvkom v rozhodovaní súdu pri podmienečnom prepustení Černáka.

Prepustenie doživotne odsúdeného je mimoriadne výnimočný inštitút, ktorý vyžaduje veľmi dôkladné a opatrné posúdenie všetkých okolností prípadu. Trestný zákon umožňuje podmienečné prepustenie v takomto prípade najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu, ak s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola osoba odsúdená, a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného činu alebo obdobného činu.

Psychologické a psychiatrické posudky sú dôkazom, ktorý ovplyvňuje rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení, no riešia iba medicínsku otázku osobnosti odsúdeného, a to práve s poukazom na zákonnú požiadavku hodnotenia povahy osobnosti.

Súd nie je povinný sa stotožniť so znaleckými posudkami, ale musí ich závery dôsledne vyhodnotiť a odôvodniť svoje rozhodnutie, najmä ak sa od nich odkloní. V praxi sú negatívne posudky často dôvodom na zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie, zatiaľ čo pozitívne posudky môžu výrazne zvýšiť šancu na úspech, najmä ak sú podporené dlhodobým pozitívnym správaním vo výkone trestu.

Podmienečné prepustenie je právna otázka

Samotné podmienečné prepustenie z výkonu trestu je totiž právna otázka, ktorá je výlučne v kompetencii príslušného súdu. Znalecké posudky, naopak, riešia skutkové otázky a v prípade duševného zdravia či možnej resocializácie odsúdeného možno hovoriť o otázkach medicínskej povahy.

Znalecké posudky sú teda iba akýsi podporný pilier, o ktorý sa súd pri svojom rozhodovaní môže opierať. Znalecký posudok je pritom dôkazný prostriedok ako každý iný, hoci rieši odborné otázky a podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR má špecifický charakter a postavenie.

Zákon totiž okrem hodnotenia osobnosti vyžaduje pri podmienečnom prepustení odsúdeného aj prihliadať na okolnosti činu, za ktorý bola osoba odsúdená. V prípade Mikuláša Černáka ide o mnohonásobné vraždy spáchané mimoriadne brutálnym spôsobom, a to z pozície šéfa organizovanej zločineckej skupiny.

Povaha spáchaných trestných činov odsúdeného je dôležitá

Pri podmienečnom prepustení musí súd v zmysle Trestného zákona prihliadnuť aj na povahu spáchaného trestného činu a účel trestu. Účelom trestu má byť okrem napravenia páchateľa aj zabezpečenie ochrany spoločnosti pred takýmto páchateľom, zároveň aj odradenie iných od páchania obdobnej trestnej činnosti.

Súd teda nemôže jednostranne nazerať len na pozitívne znalecké posudky, ale bude musieť vyhodnotiť všetky zákonom predpokladané skutočnosti podmienečného prepustenia samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Černák je z pohľadu práva, samozrejme, osoba ako každá iná a mali by pre neho platiť rovnaké podmienky.

Netreba však zabúdať, že práve kvôli Černákovi musel zákonodarca prijať legislatívu známu ako lex Černák, ktorá predĺžila lehoty väzby, aby sa v tom čase ako výnimočne nebezpečná osoba nedostal na slobodu.

Akokoľvek pozitívne posudky u Mikuláša Černáka nemôžu nahradiť skutočnosť, že spáchal minimálne 14 vrážd, a to zo zištných či iných zavrhnutiahodných motívov.

Práve rozsah jeho kriminálnych aktivít spôsobil to, že bol odsúdený na doživotný trest a nie na tresty nižšieho rozsahu. Ďalšie tresty za skutky Černák nedostal iba preto, že už bol odsúdený na doživotie a súdy upúšťali od jeho ďalšieho potrestania.

Súd sa pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení bude musieť s týmito okolnosťami vysporiadať a riadne ich odôvodniť, ak sa rozhodne prikloniť na stranu znalcov a prepustiť Mikuláša Černáka na slobodu.

Išlo by o nevídaný precedens, keď by si mnohonásobný vrah odpykal za každú dokázanú vraždu iba pár rokov trestu len preto, že sa už podľa posudkov polepšil a ľudia môžu byť vedľa neho pokojní.

Iní vrahovia by si potom mohli rovnako s upokojením povedať, že ak prepustili Černáka, tak oni – za výrazne menej vrážd – by tiež nemali dlho sedieť za mrežami. Budú mať totiž rozhodnutie súdu, o ktoré sa budú môcť pri svojich žiadostiach o prepustenie opierať.