Šéf kresťanských demokratov Friedrich Merz si želal vytvorenie novej vlády do veľkonočných sviatkov. Do funkcie by ho mohol parlament potvrdiť možno už začiatkom mája, napísala AP.
Pri predstavovaní koaličnej dohody Merz vyhlásil, že Európa sa môže na Nemecko spoľahnúť. „Budúca koalícia bude reformovať a investovať, aby Nemecko zostalo stabilné, bolo bezpečnejšie a opäť hospodársky silnejšie,“ doplnil budúci kancelár a šéf CDU, ktorý vo funkcii nahradí končiaceho Olafa Scholza (SPD).
Témou boli najmä fiškálna politika a migrácia
Koaličné rokovania začali niekoľko týždňov po predčasných voľbách z 23. februára, v ktorých zvíťazil blok CDU/CSU so ziskom 28,5 percenta hlasov. SPD zaznamenala najhorší povojnový výsledok so ziskom 16,4 percenta hlasov. Tým sa prepadla až na tretie miesto za Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktorú podporilo 20,8 percenta voličov a v percentuálnom vyjadrení si zdvojnásobila voličskú podporu.
S AfD však ostatné parlamentné strany odmietajú spolupracovať, označujúc ju za krajnú pravicu a hrozbu pre demokraciu. Vznik novej nemeckej vlády podľa Politico urýchlili kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa v súvislosti so zavádzaním vysokých ciel a jeho postoj k vojne na Ukrajine. Merz chce byť podľa portálu čo najrýchlejšie schopný reagovať na tieto nové výzvy.
Hlavnými spornými bodmi v koaličných rozhovoroch medzi CDU/CSU a SPD boli fiškálna a migračná politika. Šesťdesiatdeväťročný Merz sa ďalej zaviazal „do značnej miery ukončiť nelegálnu migráciu“ do Nemecka a prisľúbil prísne hraničné kontroly a „repatriačnú ofenzívu“ zameranú na osoby, ktoré sa v krajine zdržiavajú nelegálne.
Podľa koaličnej dohody bude budúca nemecká vláda naďalej podporovať Ukrajinu a spolupracovať so Spojenými štátmi americkými.
Dohodu budú schvaľovať členovia a delegáti
Konečnú dohodu budú musieť schváliť delegáti straníckeho zjazdu CDU a väčšina z približne 350-tisíc členov SPD.
Dohoda na koaličnej vláde v Berlíne prichádza v čase hlbokej ekonomickej neistoty v Nemecku aj Európe po tom, ako americký prezident Donald Trump minulý týždeň uvalil na dovoz z EÚ 20-percentné clo. To by mohlo mimoriadne tvrdo zasiahnuť nemecké hospodárstvo, ktoré je orientované na vývoz, napísal magazín Politico.
Zelení, Ľavica a liberáli dohodu kritizujú
Felix Banaszak ako jeden z popredných predstaviteľov Zelených v reakcii na predstavenú dohodu poznamenal, že „táto fraška, ktorú sme práve videli, neodzrkadľuje situáciu.“
Nemecko a svet podľa jeho názoru vzdorujú trom hlavným problémom: klimatickej kríze, erózii poriadku založeného na pravidlách a nárastu pravicového extrémizmu. Budúci koaliční partneri však podľa neho neposkytli „ani najmenšiu reakciu“ na žiadnu z týchto kríz. Namiesto toho plánujú zmierniť klimatické ciele, zdôraznil Banaszak.
Dohoda „nehovorí nič o tom, ako chceme dosiahnuť pokrok v európskej obrane, ako chceme byť na čele technológií, ako chceme posilniť náš vnútorný trh,“ povedala jeho spolustraníčka Franziska Brantnerová.
Dohodu považuje za prejav zbabelosti voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Zelení sú súčasťou odchádzajúcej vlády kancelára Olafa Scholza (SPD) a v novom Spolkovom sneme získali 85 kresiel.
Podľa Ľavice koaličná dohoda ignoruje problémy, ako vysoké nájomné a ceny, rozpadajúca sa súdržnosť spoločnosti či ničenie planéty. Líderka strany Ines Schwerdtnerová označila budúcu vládu za „koalíciu ignorancie a beznádeje“.
Podľa nej sa prezentovala ako „úplne rozpoltená, bez fantázie a bez sociálneho kompasu“, a varovala, že jej politika pripravuje pôdu pre pravicové strany. Ľavica získala vo februárových predčasných parlamentných voľbách 64 mandátov.
Popredný politik Slobodnej demokratickej strany (FDP) vyhlásil, že nastupujúca vláda neprinesie „sľubovanú zmenu politiky“.
Christian Dürr kritizoval nedostatok „skutočných reforiem“, ktoré predpokladá koaličná dohoda, a skutočnosť, že sa má vytvoriť ďalšie ministerstvo.
„Skutočnosť, že dane z príjmov právnických osôb sa majú reálne znížiť až v roku 2032, je vzhľadom na krízu úplne nepochopiteľná,“ spresnil. „V budúcnosti bude Nemecku vládnuť skľúčenosť,“ myslí si.
FDP bola členom vládnej koalície kancelára Olafa Scholza, kým Scholz neodvolal šéfa strany a ministra financií Christiana Lindnera, čo vyvolalo rozpad koalície a následne aj predčasné parlamentné voľby.
Najsilnejšou stranou je AfD
Prvýkrát v dejinách sa na čelo preferencií strán dostala Alternatíva pre Nemecko (AfD). Informoval o tom denník Welt. Prelomová správa sa dostala na verejnosť iba krátko predtým, ako sa blok kresťanských strán CDU/CSU so sociálnymi demokratmi (SPD) dohodol na vytvorení koaličnej vlády.
AfD si v prieskume agentúry Ipsos pripísala zisk až 25 percent hlasov, pričom v porovnaní s predchádzajúcim volebným prieskumom zo začiatku marca získala k dobru 3 percentuálne body.
Doteraz najsilenejší politický subjekt, koalícia strán CDU/CSU, klesla v porovnaní s posledným marcovým meraním až o 5 percentuálnych bodov na úroveň 24 percent. Podľa Ipsosu by 15 percent oprávnených voličov stále volilo SPD, Zelení by stratili na voličskej podpore percento a skončili by na úrovni 11 percent, z 9 percent na 11 percent narástla Ľavica a BSW presvedčilo 5 percent respondentov.
Reprezentatívny online prieskum spoločnosti Ipsos, ktorá pôsobí aj na Slovensku, sa uskutočnil 4. a 5. apríla na vzorke 1 000 oprávnených voličov.
Predzvesťou najdôležitejšej zmeny v rebríčku bola skutočnosť, že už vo víkendovom prieskume inštitútu Insa pre denník Bild bola AfD po prvý raz na rovnakej úrovni ako CDU/CSU (obe po 24 percent).
(tod, tasr, red)