Britský pokus o udeľovanie rasistických trestov

Po škandále s rasovo motivovaným privieraním očí anglických štátnych úradov nad systematickým znásilňovaním detí zo strany prevažne pakistanských páchateľov sa tamojšia verejnosť oboznámila s ďalším pokusom o selektívnu spravodlivosť.

Dňa 1. apríla 2025 by totiž nadobudli účinnosť revidované smernice pre ukladanie komunitných a trestov odňatia slobody, ktoré vydala Rada pre určovanie trestov (Sentencing Council) v Anglicku a Walese. Tieto smernice zavádzajú nové usmernenia pre sudcov, najmä pokiaľ ide o zohľadnenie špecifických okolností rôznych skupín páchateľov pri určovaní trestov.

Problém so zastúpením menšín vo väzniciach

Rada, ktorú tvoria niektoré z najvyšších právnických autorít v Anglicku a Walese, zavedením týchto smerníc chcela riešiť rozdiely v tom, ako sa v súdnom systéme zaobchádza s rôznymi etnikami.

V súčasnosti sú totiž černošské a menšinové etnické komunity nadmerne zastúpené takmer vo všetkých fázach trestného súdneho procesu v Anglicku a Walese a štatisticky je pravdepodobnejšie, že budú uväznené a dostanú dlhšie tresty ako bieli ľudia.

Rada nezohľadňovala dôvody, prečo páchajú tieto skupiny obyvateľstva trestnú činnosť, či o akú trestnú činnosť ide, ale nazerala iba na to, že existuje nerovnomerné rasové zastúpenie odsúdených ľudí, čo sa rozhodli zmeniť.

Vyrovnať rozdiely medzi daným nepomerom rasového zastúpenia odsúdených osôb vo väzniciach sa Rada rozhodla tým, že pre vybrané časti spoločnosti bude navrhovať miernejšie trestanie.

Smernice by totiž ukladali súdom povinnosť vyžiadať si informácie o páchateľovi pred udelením trestu, pričom táto správa môže byť kľúčová pri rozhodovaní, či páchateľ dostane trest odňatia slobody alebo iný, alternatívny trest.

Nové kategórie pre jemnejšie tresty

Správu a informácie v nej musí súd zohľadniť pri trestaní vtedy, ak páchateľ patrí okrem tradične trest zmierňujúcich kategórií, ako je mladistvý či tehotná žena, aj do špecifických kategórií typu žena, osoba z etnickej či kultúrnej menšiny, náboženskej menšiny alebo transgender menšiny.

Súdy by v prípade príslušnosti páchateľa k tejto kategórii mali preferovať rehabilitačný trest, ktorý môže znížiť riziko recidívy. Inak povedané, ak je niekto žena alebo príslušník etnickej, sexuálnej či náboženskej menšiny, mal by dostať predovšetkým alternatívny trest. Ak je niekto muž, ktorý nepatrí do sexuálnej či náboženskej menšiny, mal by dostať nepodmienečný trest.

Takéto selektívne uplatňovanie spravodlivosti na základe neprijateľného zohľadňovania rasy či iných faktorov sa okamžite stalo terčom kritiky predstaviteľov anglickej justície, ktorí tieto usmernenia označili za „dvojstupňový systém spravodlivosti“.

Dvojstupňový systém spravodlivosti by totiž znamenal, že v snahe vyrovnať nerovnomerné zastúpenie černochov či menšín vo väzení by boli bieli muži tvrdšie trestaní a častejšie odsudzovaní na tresty odňatia slobody, aby sa daný nepomer vyrovnal.

Medzi kritikov patrí aj Sarah Jonesová, ministerka priemyslu, ktorá uviedla, že vláda je proti usmerneniu, ktoré v stredu zverejnila Rada pre určovanie trestov. Rovnaký postoj zaujala aj ministerka spravodlivosti Shabana Mahmoodová a Robert Jenrick, tieňový minister spravodlivosti.

Shabana Mahmoodová sa vyjadrila, že usmernenia „vytvárajú justičný systém, kde výsledky môžu byť ovplyvnené rasou, kultúrou alebo náboženstvom. Takéto rozdielne zaobchádzanie je neprijateľné, pretože rovnosť pred zákonom je základom dôvery verejnosti v náš súdny systém“.

Robert Jenrick v rozhovore pre Times Radio uviedol, že v rámci zmien sa „v podstate s kresťanskými a rovnými bielymi mužmi medzi inými skupinami bude zaobchádzať inak ako so zvyškom spoločnosti“.

Po vlne kritiky poukazujúcej na selektívne vyvodzovanie zodpovednosti boli usmernenia Rady k trestaniu páchateľov zrušené. Vláda dokonca pripravila novú legislatívu, podľa ktorej bude takéto udeľovanie trestov blokované s odôvodnením, že usmernenia týkajúce sa správ o špecifikách páchateľov by nemali vyčleňovať konkrétne osoby pre rozdielne zaobchádzanie.

Tresty na základe rasy sú neprijateľné

Odhliadnuc od zjavne neprimeranej či až nezákonnej pozitívnej diskriminácie menšín – a až rasistickej úvahy o vyvažovaní pomerov odsúdených – treba pripomenúť, že v žiadnom prípade nie je prípustné selektívne udeľovanie trestov osobám na základe navrhovaných kritérií Rady.

Pozitívna diskriminácia môže byť v niektorých prípadoch legálna – napríklad v oblasti školstva či zamestnávania – kde má za cieľ vyrovnať dlhodobé štrukturálne znevýhodnenie menšín. V trestnom práve je však jej uplatňovanie neprijateľné, pretože sa dotýka otázky viny a trestu, čo sú oblasti, kde musí platiť princíp individualizácie a zásada proporcionality.

Je absolútne neprípustné, že zvýšenú zločinnosť chce Rada riešiť tým, že jednoducho zníži tresty páchateľom iba pre ich príslušnosť k špecifickej kategórii. Nie je známe, prečo namiesto riešenia problému páchania trestnej činnosti určitých skupín sa zodpovedné osoby rozhodli týchto páchateľov „odmeniť“ jemnejšími trestami.

Naopak, ak súdy trestajú nadmerne zástupcov menšín iba pre ich príslušnosť k tejto skupine obyvateľstva, je potrebné to riešiť práve z pozície trestného práva, nerovného zaobchádzania či zneužívania právomoci súdov.

Žiadne okolnosti však nenasvedčujú tomu, aby súdy trestali minoritné skupiny iba z vlastnej zlovôle, a nie preto, že jednoducho vo zvýšenej miere sa dostávajú pred súdy pre páchanú trestnú činnosť.

Usmernenia porušujú aj medzinárodné právo

Tento prístup Rady je nezákonný nielen z pohľadu anglického práva, ale aj z pohľadu medzinárodných dokumentov, ktorých je Veľká Británia signatárom. Medzi tieto dokumenty rozhodne patrí Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá v článku 7 garantuje rovnaké postavenie pred zákonom každému.

Podľa tohto článku: „sú si všetci pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti akémukoľvek podnecovaniu takejto diskriminácie“.

Anglický návrh Rady na selektívne trestanie je jednoznačným porušením tohto článku Deklarácie, keďže porušuje právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie.

Skutočne zaujímavé prípady by nastali, ak by dané usmernenia platili a sudcovia by sa snažili tvrdšie trestať bielych mužov, no tí by začali vyhlasovať, že patria k istej náboženskej či sexuálnej menšine. Overiť a potvrdiť pravdivosť týchto vyhlásení by bolo mimoriadne náročné – a sudcovia by tak nemohli udeľovať nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Ako by potom chceli podľa vlastných úvah vyrovnávať rasovú nerovnosť vo väzniciach, nevedno.

Tento prípad, ako aj prípad tolerancie anglických orgánov pri znásilňovaní detí zo strany migrantov iba zo strachu pred označením z rasizmu, sú skvelými ukážkami degradácie spoločnosti v mene akéhosi vyššieho princípu tolerancie.

Hoci boli dané usmernenia pomerne rýchlo zablokované a nikdy nevstúpili do platnosti, je zarážajúce sledovať, akým spôsobom rozmýšľajú a navrhujú riešenia vybraní členovia najvyšších orgánov justície.

A to iba preto, aby zamýšľaný, no doposiaľ nikde na svete nedosiahnutý „raj diverzity“ začal existovať tak, ako si to predstavujú.