Čurillov extrémny problém s politikmi

Predseda vlády Robert Fico, podpredseda NR SR Tibor Gašpar a iní vysokí predstavitelia strany Smer-SD na tlačovej konferencii informovali verejnosť o prepisoch komunikácie Jána Čurillu a iných osôb, ktoré sa dostali do ich dispozície.

Tieto prepisy obsahovali správy medzi novinárom Marekom Vagovičom a Jánom Čurillom, v ktorých okrem iného Čurilla hovorí o „zabodnutí noža medzi lopatky“ iným osobám, ale aj opis psychického rozpoloženia policajta či jeho nenávisti k politikom Smeru.

Hodnovernosť správ nebola potvrdená

Hneď na úvod je potrebné zdôrazniť, že autenticitu týchto správ nevedeli politici nijako hodnoverne doložiť a Tibor Gašpar k ich získaniu iba povedal, že „ich dostal do schránky“. Z daného dôvodu nemožno o danej komunikácii hovoriť ako o faktoch, ale iba v rovine politických tvrdení, pokiaľ sa nepreukáže ich pravdivosť.

V tomto smere je však zaujímavé, že danú komunikáciu nepopreli aktéri, ktorí v nej vystupujú. Ján Čurilla, ako ústredná postava tlačovej konferencie, sa k tejto téme nevyjadril, iba zverejnil krátke video, v ktorom sa nepriamo vyjadril k udalostiam na tlačovej konferencii strany Smer-SD.

Ani novinár Vagovič neposkytol verejnosti stanovisko, či je alebo nie je komunikácia medzi ním a policajtom Čurillom pravdivá. K danej téme zverejnil pozvánku na sociálnej sieti na svoju talkshow, kde by sa mala táto téma preberať.

Za pozornosť ale stojí Vagovičov status, v ktorom priamo hovorí o tom, že zo strany vládnej koalície došlo k zverejneniu súkromných správ čurillovcov. Uvedené teda skôr naznačuje pravdivosť zverejnených správ, ako ich zmanipulovanú verziu.

Advokát Kubina hovorí o pochybnej autenticite správ

Isté výhrady k autenticite vyjadrení, ktoré prezentovali členovia strany Smer–SD, vo svojom statuse ponúkol advokát Peter Kubina. Kubina označil danú komunikáciu za „údajnú a neznámeho pôvodu s pochybnou autenticitou“, pričom je pripravený sa o nej baviť až potom, ako vládni politici vysvetlia vlastné výroky o použití násilia.

Advokát Kubina hovorí o „narastajúcej frustrácii“ predovšetkým obvineného Tibora Gašpara, pretože bol to práve Ján Čurilla, kto mu v kauze Očistec vzniesol obvinenie, a Pavol Ďurka ho bol zadržať.

Tibor Gašpar poukazuje na násilnícke prejavy Čurillu

Obsah novej komunikácie Jána Čurillu prezentovali najmä Tibor Gašpar a Robert Fico. Okrem pripomenutia starších výrokov čurillovcov v skupine Apači – o podpálení auta vyšetrovateľke Diane Santusovej, ako aj nevhodnej komunikácii medzi čurillovcami a advokátom Kubinom pri úmrtí policajta Daniela Karabu – ukázali politici verejnosti aj nové vyjadrenia, ktoré majú pochádzať práve od samotného Čurillu.

Tibor Gašpar na tlačovej konferencii ukázal sériu vybraných SMS komunikácií a údajne autentických výpovedí, ktoré majú poukazovať na násilnícke, amorálne a psychicky nestabilné správanie policajtov.

Komunikácia má prebiehať medzi Jánom Čurillom a Marekom Vagovičom, pričom ide o diskusiu ohľadom minulej návštevy Gašpara a rodiny Kaliňákovcov, ktorí prišli na talkshow novinára Vagoviča. Vagovič v komunikácii hovorí, ako ich „upratal“ a ako ich ľudia následne vypískali. Na to mu Čurilla odpísal: „Už vtedy ste ich mohli radšej pozabíjať.“

Po odpovedi Vagoviča, že jeho publikum sú pacifisti, mu Čurilla hovorí: „Aj s mierumilovným pohľadom v očiach vniká nôž rovnako noblesne do medzilopatkového priestoru príjemcu.“

Správy obsahujú množstvo znepokojivého násilia

Ak ide o reálnu komunikáciu, ukazuje to nielen extrémnu diskreditáciu samotného novinára, ale aj skutočne narušený svet a nenávisť policajta Jána Čurillu, ktorý by mal ako prvý dodržiavať zákon. Je síce zrejmé, že medzi ním a politikmi nebude pre trestné stíhania priateľský vzťah, no spôsob, akým je popisované bodnutie nožom v správach, je ďaleko za hranicou predstavivosti normálneho, psychicky zdravého jedinca.

Nejde totiž iba o jedno vyjadrenie policajta. Okrem správy o „pozabíjaní " politikov, sa v ďalšej správe Čurilla vulgárne vyjadruje o advokátovi Martinovi Ribárovi, ktorého by mal podľa jeho slov „prevalcovať nejaký rómsky spoluobčan na valci pri výstavbe obchvatu.“

Gašpar spochybnil aj psychický stav Jána Čurillu

Následne Tibor Gašpar ukázal ďalší text, ktorý mal „dostať do schránky“ a ktorý vyzerá ako časť úradného dokumentu z vypočutia obvineného Jána Čurillu. V texte sa nachádza zmienka o tom, že Ján Čurilla po svojom zákonnom poučení pri výsluchu uviedol, že „sa necíti byť psychicky v poriadku a že užíva viacero liekov.“

V tomto smere ako Gašpar, tak aj Robert Fico vyjadrili počudovanie, ako môže mať takáto osoba v legálnej držbe niekoľko zbraní, a prečo mu doteraz neboli zabavené, keďže užíva psychofarmaká. Fico skritizoval príslušné orgány, že s týmto stavom nič nerobia.

V nasledujúcej, totožne vyzerajúcej správe je zase opísaný priebeh policajnej akcie, pri ktorej boli zadržané mobilné telefóny. V nich bola zaistená komunikácia aj Jána Čurillu, ktorá je podľa tejto správy analyticky vyhodnocovaná.

Daná analýza má preukazovať zvýšenú agresivitu Jána Čurillu, vysokú nenávisť voči nadriadeným, resp. vrcholným predstaviteľom štátnych inštitúcií, pričom v niektorých správach má Čurilla uvádzať skutočnosti s možným sebapoškodzovaním, resp. samovraždou.

V kontexte týchto správ následne Tibor Gašpar vyjadril obavu o svoju bezpečnosť s dodatkom, že zváži posilnenie svojej ochrany.

Problém zaujatosti policajta ohrozuje celé trestné konanie

Opäť treba pripomenúť, že hodnovernosť týchto správ nebola nijako potvrdená, no ak ide o autentické dokumenty, možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať veľké problémy Jána Čurillu – nielen z hľadiska možných trestnoprávnych následkov jeho výrokov, ale aj z hľadiska jeho práce vyšetrovateľa.

Popisovanie rôznych násilníckych praktík voči obvineným osobám môže napĺňať viacero skutkových podstát trestných činov, pričom do úvahy prichádza minimálne zneužívanie právomoci verejného činiteľa či marenie spravodlivosti.

Ďaleko väčší problém by však nastal v tom, že mimoriadne negatívne, dokonca až násilnícky naladený policajt vyšetroval osoby, ku ktorým prechováva tieto emócie. Nešlo teda o nezaujatého a nestranného policajta vystupujúceho ako štátny orgán pri trestnom stíhaní, ale o zaujatú osobu. To by predstavovalo nielen porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle medzinárodných dohovorov, ale aj porušenie vnútroštátnych zákonov.

Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru totiž hovorí, že policajt musí byť nestranný. Trestný poriadok rovnako vyžaduje nestrannosť a nezaujatosť policajta. Ak policajt nie je nezaujatý, musí byť v zmysle Trestného poriadku vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, a to už len pri pochybnostiach pre jeho pomer k osobám.

V prípade prezentovaných správ nejde len o pochybnosti, ale rozhodne možno hovoriť o nenávisti. Ako už spomenul aj advokát Kubina, bol to práve Ján Čurilla, kto vznášal obvinenie Tiborovi Gašparovi v kauze Očistec.

Možno síce polemizovať o tom, či v danom čase už pociťoval tak silné negatívne emócie, no výroky prezentované v správach hovoria o mimoriadne agresívnom prístupe, ktorý sa nezrodí zo dňa na deň.

V prípade preukázania pravdivosti správ Jána Čurillu, alebo ak by sa z iných zdrojov preukázala jeho nevraživosť minimálne k Tiborovi Gašparovi tak, ako je opisovaná v zverejnenej komunikácii, celé trestné stíhanie podpredsedu NR SR by mohlo padnúť práve na zaujatosti vyšetrovateľa Čurillu.

Právne normy jednoducho nepripúšťajú, aby osoba s tak silnou averziou k inej osobe ju zároveň aj trestne stíhala, pretože nemožno racionálne očakávať všetky zákonom predpokladané záruky spravodlivého trestného konania.

Čurilla absolvoval psychologické hodnotenie bez problémov

Samostatnú kapitolu by tvorilo hodnotenie psychickej spôsobilosti policajta vykonávať svoju prácu. Hoci v správach sú zmienky o neprijateľnom zdravotnom stave Jána Čurillu, ten na druhej strane hovorí, že u neho psychológ nezistil nič, na základe čoho by nebol naďalej spôsobilý pôsobiť v polícii.

Psychologický stav policajta sa skutočne posudzuje podľa psychologických vyšetrení, a to nielen pri jeho nástupe do služobného pomeru. Policajt je následne aj v služobnom pomere povinný podrobiť sa psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, pričom ak klinický psychológ konštatuje vo svojom posudku duševnú nespôsobilosť jedinca, ide o zákonný dôvod na prepustenie policajta zo služobného pomeru.

Advokát Kubina v reakcii na diskusiu okolo psychického zdravia svojho klienta zverejnil výsledok psychologického vyšetrenia Jána Čurillu, v ktorom psychológ konštatuje priaznivé výsledky.

Ak však policajt hovorí o vpichovaní noža medzi lopatky či o iných násilníckych praktikách, mohlo by ísť aj o „chlapské reči“, ak by išlo o ojedinelý prípad. V prípade čurillovcov sa však opakovane objavuje – aj keď zatiaľ nepotvrdená – komunikácia, ktorá skôr hovorí o zvrhlých praktikách a radosti zo smrti „nepriateľov“, ako len o „vtipoch“.

Z celej prezentácie politikov možno v zásade urobiť dva závery. Ak ide o skutočnú komunikáciu, čurillovci majú skutočné psychické problémy a minimálne Ján Čurilla by mohol ohroziť aj celé vyšetrenie kauzy Očistec. Jej skutočnosť zatiaľ možno odvodzovať iba zo správy jedného z jej aktérov Mareka Vagoviča, ktorý kritizuje zverejnenie súkromnej komunikácie, no nehovorí o tom, že ide o zmanipulované texty.

Ak ide iba o úmyselné hanobenie policajtov zo strany stíhaných politikov, ktoré sa nezakladá na pravde, policajti by sa rozhodne mali brániť právnou cestou. V takom prípade by sa verejnosť dozvedela pravdu o tom, ako to je v skutočnosti s výrokmi „elitných policajtov“.