Odstavenie politikov. Rumunsko ako tréningový priestor pre Francúzsko, možno aj pre vás

V decembri minulého roka rumunský ústavný súd zrušil prvé kolo prezidentského súboja, v ktorom prekvapivo zvíťazil exotický kandidát a suverenista Călin Georgescu. Argumentom pre súd boli nezrovnalosti v jeho volebnej kampani a kampane na sociálnych sieťach, ktoré boli údajne iniciované zo zahraničia, čím sa myslí Rusko. V marci tohto roku Georgescovi zakázaku jeho ďalšiu účasť vo voľbách. Nahradil ho podstatne mladší a názorovo vyhranenejší George Simion, predseda Aliancie za jednotu Rumunov (AUR).

Hovoríme spolu krátko po tom, ako súd v Paríži zakázal kandidatúru Marine Le Penovej. Takmer sa zdá, že Rumunsko je tu akýmsi simulátorom.

Na sto percent. Minulý mesiac sa francúzsky veľvyslanec v Bukurešti dohodol na stretnutí s predsedom nášho ústavného súdu. Mimoriadne nediplomatické správanie. Nechcel sa stretnúť s naším AUR, hoci sme ho o to ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠– rovnako ako iní relevantní veľvyslanci – požiadali. Namiesto toho išiel za predsedom Rady pre audiovizuálnu kontrolu.

Pozorujem, ako z Francúzska pán Macron vydáva vyhlásenia na podporu proeurópskych kandidátov v Rumunsku. Sledoval som, ako pán Macron tri dni pred verdiktom pre Marine Le Penovú vymenil predsedu Ústavnej rady, čo je ich ústavný súd. Myslím si, že súd prvej inštancie nemá čo vylučovať politikov z volieb. Preto som vydal vyhlásenie na podporu pani Le Penovej. Naši priatelia v Poľsku zo strany Právo a spravodlivosť (PiS) sa obávajú, že sa im môže stať to isté [v Poľsku sa prvé kolo prezidentských volieb uskutoční 18. mája a kandidát PiS Karol Nawrocki nie je favoritom, pozn. red.]. Vieme, že poľská kontrarozviedka sa pýtala rumunskej kontrarozviedky, ako sa im podarilo odstaviť Georgesca.

Žiadali o rumunské know-how?

Áno. Začali sme sa zamýšľať nad tým, či sme my, Rumunsko, neboli testovacím terénom. Napríklad, aby videli, ako budú ľudia na to reagovať. A možno sa niečo podobné môže stať aj v iných európskych krajinách. Aj preto veľmi vzhliadam k Spojeným štátom, kde sa Najvyšší súd, hoci mnohí jeho členovia Donalda Trumpa určite nemajú radi, nepokúsil zablokovať Trumpovu kandidatúru. Trumpa síce štyrikrát zadržala polícia, ale súd sa mu aspoň nepokúsil zakázať účasť vo voľbách.

Ale späť k Rumunsku. U nás sa to vlastne začalo vo februári minulého roka, keď sa v Bukurešti konal kongres Európskej ľudovej strany. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave vyhlásila, že extrémistické strany by nemali mať možnosť kandidovať, a menovala bulharskú stranu Vazraždane [Obnova – nacionalistická strana, ktorá desať rokov po svojom vzniku získala vo voľbách 14 percent, pozn. red.], na čo Manfred Weber dodal, že Rumuni by nemali voliť AUR. V tom čase nás to príliš neznepokojovalo, pretože von der Leyenová v roku 2022 povedala niečo podobné o Bratoch Talianska: „Občania Talianska, prosím, nenarušujte európsky projekt.“ A pridala vetu: Prípadne, máme svoje nástroje. Tak sme povedali: Nič mimoriadne. Ale potom sa začali diať mimoriadne veci.

Aké?

Po prvé, rumunská vláda zjednotila termín komunálnych a európskych volieb. Čo je, mimochodom, vážne protiústavné, ale nikoho to nezaujímalo. Drvivá väčšina starostov – odhadnem, 98 percent – je z vládnucich strán. Týmto spôsobom chceli zvrátiť výsledok volieb do Európskeho parlamentu vo svoj prospech. To bolo prvé zneužitie ústavy.

Zorganizovali sme protest v parlamente a za trest nám na mesiac skrátili čas na vystúpenie vždy na desať sekúnd. V eurovoľbách sme skončili druhí, síce len s 15 percentami, ale na takú mladú stranu to nie je zlé. Pomohlo nám, že nás tri dni pred voľbami pozatýkali. Celý môj tím aj so mnou. Vraj len aby sa veci vysvetlili, ale zbierali nás na ulici pred našimi domami alebo aj tu v centrále. Za prítomnosti televíznych kamier.

Zneužívanie ústavy pokračovalo aj pred prezidentskými voľbami na jeseň, keď Ústavný súd vyradil kandidatúru Diany Iovanovici-Șoșoac. Ide o europoslankyňu, ktorá zastáva jasne proruské postoje, tá žena je jednoznačne klaun. Ale tým, že ju ústavný súd vylúčil, vytvoril precedens. Aj keby kandidoval sám diabol a ľudia by ho volili, je to ich zodpovednosť. Demokracia. Náš ústavný súd nie je zložený z nezávislých sudcov, jeho členov vymenúva sčasti prezident a sčasti väčšina v parlamente.

Sú to aspoň právnici, aj keď možno s politickým zafarbením?

Niektorí z nich dokonca nemajú ani sudcovské skúsenosti. Jedna sudkyňa bola predtým senátorkou za liberálnu stranu. Predseda ústavného súdu je známy člen sociálnych demokratov. Rozsudok nad Dianou Iovanovičovou-Șoșoacovou bol zrejme vynesený po dohode s tajnou službou. A potom, samozrejme, decembrové rozhodnutie o anulovaní prezidentských volieb, keď v prvom kole zvíťazil Călin Georgescu. Na sto percent o tom rozhodli ústavní sudcovia spolu s tajnou službou.

Establishment nie je v Rumunsku populárny, a tak sa chlapci musia uchyľovať k úplne šialeným veciam. Napríklad to, ako stanovili politický kalendár: prvé kolo prezidentských volieb na nedeľu 24. novembra, potom 1. decembra parlamentné voľby. Potom druhé kolo prezidentských volieb na 8. decembra. Zámerom bolo zmiasť ľudí a unaviť ich. Ale obrátilo sa to proti nim. A keďže Rumunsko nie je krajina, kde sa udrží tajomstvo, dozvedeli sme sa, že plánujú zrušiť voľby už 27. novembra. Takže deň pred prvým kolom už kolovali fámy.

Potom si to rozmysleli, pravdepodobne keď si uvedomili, že by ich to mohlo v celoštátnych voľbách úplne zničiť, že ľudia budú na protest voliť nás. Takže ešte 2. decembra oficiálne tvrdili, že s prezidentskými voľbami je všetko v poriadku a že výsledky sú platné. Nato sa začala ohováračská kampaň nevídaných rozmerov. Do televízie volali rôznych podnikateľov, aby predniesli hlasné prejavy a hlásali frázy ako napríklad: Musíme zachrániť demokraciu. Musíme odvrátiť ruskú hrozbu. Pred druhým kolom sa spojili všetci proti Georgescovi, všetci okrem nás. Nazvali to Proeurópska aliancia. Mimochodom, aj my sme proeurópski. V tej chvíli si boli istí, že Georgesca zničia. Ale v druhom kole prezidentských volieb, v piatok, keď už hlasovala diaspóra, videli predbežné výsledky zo zahraničia – pokiaľ viem, Georgescu tam získal až 70 percent -, a tak zrušili prebiehajúce voľby.

Čiže Rusi pomohli Georgescovi?

Žiadne tajné dohody s Ruskom, žiadne peniaze z Ruska, nič. Paradoxne, boli to národní liberáli [vládnuca strana PNL, pozn. red.], ktorí zaplatili Georgescovi reklamu na TikToku. Aké majú dôkazy o Georgescových kontaktoch s Ruskom? Jediný, kto v decembri povedal, že za tým stojí Rusko, bol americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken. Potom to po ňom zopakoval Emmanuel Macron. Ale aj naše spravodajské služby sa k zahraničným aktérom vyjadrovali nejasne. A jedna z našich služieb, ktorá je nad technikou, Špeciálna telekomunikačná služba, povedala, že to, čo sa dialo okolo Georgesca, nebolo nič mimoriadne. Že takéto veci sa na sieťach dejú každý deň.

Všetci zdôrazňujú falošné účty pre Georgesca, ale v dnešnej dobe má každý botov (internetový robot). A ako som povedal, liberáli zaplatili viac ako sto influencerov, aby viedli kampaň pre Georgesca. Chceli ma tým zasiahnuť, ale obrátilo sa to proti nim. Áno, trafili ma, len nečakali, že Georgescu sa tak výrazne rozrastie. Pravdepodobne počítali s tým, že Georgescu zoberie Simionovi 7-8 percent, čo by stačilo na to, aby sa ich kandidát dostal do druhého kola. Mimochodom, agentúra AKM, ktorá pracovala v kampani pre prezidenta Petra Pavla, tu bola radiť generálovi Nicolaeovi Ciucovi, ktorý bol práve za liberálov [AKM je Slovenská akadémia kritického myslenia, z ktorej prišiel do Bukurešti Martin Burgr, aby pomohol Ciucovi ako politický stratég spolu s Michalom Repom, pozn. red.].

Nikto nevie. A nikto nevie, či boli nejakým spôsobom relevantní. Hovorí sa, že to prišlo z Ruska, pretože mali ruskú e-mailovú doménu. Ale bolo to realizované z Turecka. Podľa môjho názoru žiadni boti nie sú schopní zmeniť názory toľkých ľudí. Vraj títo boti písali pozitívne komentáre aj o mojej strane. Dobre, ale v AUR máme skutočných členov, máme takpovediac vojakov v teréne. Naši voliči potom hlasovali za Călina Georgesca. V súčasnosti predstavujeme 18 percent voličov. Sme relevantnejší my, alebo nejakí boti?

Odkiaľ sa vzala tá obrovská podpora pre Georgesca?

Stále si v sebe nesieme reflexy z komunistickej éry a vieme, že štát, establishment a veľké televízne stanice v zásade klamú svojim divákom. Ľudia v Rumunsku sú nahnevaní a povedali si: Aha, takže ak chcú tohto človeka zničiť, budeme ho voliť. Rumunsko je bohaté na zdroje, ale má najchudobnejšie obyvateľstvo v EÚ.

Čo je hlavnou príčinou pretrvávajúcej chudoby?

Zle vykonaná transformácia. A revolúcia. Vy ste mali zamatovú revolúciu, my sme mali krvavú revolúciu. V decembri 1989 počas demonštrácií štátna televízia informovala, že v uliciach sú teroristi. Rumuni potom po sebe strieľali. Stretli sa medzi sebou práve vinou tejto mediálnej manipulácie. Je teda prirodzené, že televízii nedôverujú. Následne sme zničili naše hospodárstvo. Privatizácia sa nevydarila. Neboli sme schopní splniť kritériá na vstup do Európskej únie, a tak sme im odovzdali naše podniky. Napríklad Petrom sme odovzdali rakúskej OMV [Petrom bola štátna spoločnosť, ktorá ťažila a spracovávala ropu a prevádzkovala aj čerpacie stanice, pozn. red.].

Polovicu rumunskej spotreby ropy pokrýva domáca produkcia, ale my už nemáme žiadne rafinérie. OMV ich zatvorila a presunula do Viedne. V dôsledku toho z krajiny odišli nielen rafinérie, ale aj dobre platené pracovné miesta. Okrádajú nás o naše lesy, ropu, zemný plyn. Polovica nášho obyvateľstva v produktívnom veku, šesť miliónov ľudí, pracuje v zahraničí. V Taliansku, v Španielsku… Doslova sme si zaplatili členstvo v NATO a EÚ. Bechtel je americká spoločnosť, ktorá mala postaviť diaľnicu. Dostala zaplatené, ale nepostavila. Tak sme zaplatili francúzskej štátnej firme Aegis, aby dohliadala na zmluvu s Bechtelom. Každý dostal kúsok Rumunska a my sme nedostali nič. Nevedeli sme si vládnuť sami.

Myslíte si, že za tento stav sú v podstate zodpovední ľudia, ktorí najprv zablokovali Georgesca a teraz sa spájajú proti vám?

Áno. Sú to tí, ktorí sú pri moci už 35 rokov. A pôjdem ešte ďalej. Komunistická tajná polícia, Securitate, len tak nezmizla. Kúpili televízne stanice, vstúpili do ekonomiky. Boli pripravení, použili peniaze z účtov, ktoré si založili v zahraničí za Caușesca. Napríklad majiteľom CNN Antena 3 bol zvyčajne dôstojník Securitate nasadený v zahraničí. Máme jeho zväzok, každý o ňom vie. A dnes, rovnako ako v minulosti, sa riadi pokynmi, ktoré mu niekto nadiktuje.

Kto mu ich diktuje?

Jeho vlastné záujmy, deep state v Rumunsku a, samozrejme, tí, ktorí sú momentálne vedúcimi silami v Európe. Vtipné je, že aj Georgescu bol dlho mužom systému. Napísal poslednú národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, bol koordinátorom celej správy a na správe s ním spolupracovalo veľa dôležitých ľudí v krajine. Zrazu sa establishment tvári, že tento človek nikdy nebol jeho súčasťou, že sa s ním nikdy nestretli. Georgescu bol okrem iného generálnym tajomníkom na ministerstve životného prostredia.

Potom radikálne zmenil svoje názory. Neviem, čo sa s ním stalo. Viem len, že máme demokraciu, a ak nebudeme rešpektovať pravidlá, dostaneme sa do veľkých problémov. Zrušiť voľby bez predloženia jediného dôkazu, to mení hru. Mohlo by nás to priviesť tam, kde nás Rusko chce mať – do chaosu.

Vôbec nie som fanúšikom Ruska, ako historik viem, čo nám robili posledných sto rokov.

Na aké obdobie ste sa ako historik špecializovali?

Na komunizmus. Dizertačnú prácu som písal o protikomunistických skupinách v Besarábii po druhej svetovej vojne. Ale Rusko zasahovalo do našich záležitostí už za cára a potom plynule cez komunistov až po Putina. Zmenili ideológiu, ale sami sa nezmenili. Majú radi chaos a zmrazené konflikty. Ohovárať ma ako proruského politika je úplne absurdné.

Nikto v Rumunsku, okrem asi piatich percent ľudí, nemá pozitívny názor na Rusko. A na politikov, ktorí majú iný názor, nemôžete len tak hodiť označenie proruský. Nemôžete povedať, že Trump je proruský, Meloniová je proruská, Simion je proruský. Niektorí ľudia sú proruskí, to je fakt. Maďarsko vždy hralo hry s Nemcami a Rusmi a Viktor Orbán v tom pokračuje, čo je pre našu krajinu veľmi nebezpečné. Zánik NATO, stiahnutie amerických vojsk z Rumunska, by bolo pre nás tiež nebezpečné. Ale používať slová ako proruský a protieurópsky len preto, že už nie ste populárny u voličov, to nie je možné.

Aký je váš názor na vojnu na Ukrajine?

Každý by mal dodržiavať pravidlá. Rusi porušili všetky medzinárodné zmluvy. Môžeme hovoriť o spôsoboch, akými USA podnecovali farebné revolúcie, o tom, ako bol prezident Janukovyč na Ukrajine donútený odstúpiť z funkcie, o využívaní mäkkej sily zo strany Západu. Ale to vás neoprávňuje vstúpiť do cudzej krajiny s tankami a bombardérmi. Boli na Ukrajine problémy s korupciou a s Bidenom? Som si istý, že boli, tak jednoducho Amerika fungovala za rôznych administratív. Ale pre to sa vojna nevedie.

Myslím si, že Rusi teraz budú chcieť konflikt len zmraziť. Ja by som uprednostnil nové bezpečnostné záruky a dohodu, ktorá bude trvať aspoň 30, 40 rokov. Nemôžeme Ukrajincom povedať, aby sa vzdali svojho územia. Najmä my Rumuni, ktorí sme nespravodlivo prišli o časť svojej krajiny, najprv v dôsledku paktu Molotov-Ribbentrop a potom po druhej svetovej vojne. Ukrajina však, žiaľ, na chvíľu stratí časť svojho územia, stratí svoje medzinárodne uznané hranice. Vytvára sa tu zlý precedens.

Zdá sa mi, že zastávate dve protichodné stanoviská. Rusko považujete za hrozbu, ale inokedy súhlasíte s tým, že väčšina Rumunov nechce byť zatiahnutá do vojny a nechce pomôcť Ukrajine.

Ako politik by som povedal, že vojna aj tak nikam nevedie a že by sa malo presadiť prímerie. A že by ho mala presadiť krajina s najsilnejšou armádou na svete. To sú USA. Nech sa mier uzavrie čo najskôr, pokračovanie vojny povedie len k ďalším zbytočným úmrtiam. Nebude to spravodlivé voči Ukrajine, to áno. Väčšina Rumunov nechce byť zatiahnutá do tejto vojny. Nemáme radi Rusov, ale nemáme radi ani Ukrajincov.

Prečo?

Sú tu historické traumy a potom je tu správanie Ukrajincov od začiatku vojny. Očakávali sme utečencov, zraniteľných ľudí. Namiesto toho prišlo veľa bohatých Ukrajincov s množstvom peňazí. Sú prípady korupcie aj počas vojny: poslali sme na Ukrajinu nákladné autá s humanitárnou pomocou a potom ich ukrajinská polícia blokovala celé hodiny, pretože čakali na úplatok. Opití ukrajinskí vodiči kamiónov v prístave v Konstanci… To všetko vyvolalo medzi ľuďmi frustráciu. Potom je tu menšinová politika na Ukrajine.

Ako prezident budem voči Kyjevu postupovať tvrdo, kým neuzná rumunskú pravoslávnu cirkev v krajine a nepovolí vyučovanie detí v rumunčine na niektorých základných školách, kde je zakázaná. Ukrajinci sa správajú ako ich ruskí bratranci. Pre mňa je to neprijateľné správanie. Práve včera som sa stretol s biskupom rumunskej cirkvi na Ukrajine a situáciu dobre poznám. Prezident Zelenskyj už rok odmieta podpísať dokument, ktorý by rumunskému patriarchátu udelil štatút náboženskej spoločnosti. SBU, Zelenského tajná polícia, sa vyhráža našim kňazom. Myslím si, že by sa mali naučiť správať. Ak chcú byť súčasťou slobodného sveta, mali by si osvojiť civilizovanejšie spôsoby.

Prijali by ste ich do NATO?

Nie, neprijal. Nemôžu urobiť Alianciu bezpečnejšou, môžu ju urobiť menej bezpečnou. Nebolo by to riešenie konfliktu.

Čo si myslíte o Trumpových rokovaniach s Rusmi?

Dúfam, že prezident Trump splní sľuby, ktoré dal v kampani. Áno, bude nás to niečo stáť, budeme musieť viac investovať do armády, ale taký je život.

Akú úlohu zohrali základne NATO a priamo Spojené štáty vo vašej volebnej kampani? Hostíte protiraketový systém aj leteckú základňu pri Kostnici.

…ktorá bude najväčšou vojenskou základňou vo východnej Európe. Nemyslím si, že to zohralo veľkú úlohu vo voľbách.

Georgescu bol proti obom, myslel som si, že to zvýšilo jeho popularitu.

Chcel vyhrať voľby, a tak hovoril rôzne veci. Niektoré z nich boli dosť šialené. Ale on jednoducho potreboval šokovať, na začiatku kampane nebol veľmi známy. Pán Georgescu niekedy hovorí v metaforách, ale jeho hlavnou myšlienkou je, že by sme mali všetko posudzovať cez prizmu záujmov Rumunska.

Povedali ste, že za zákazom pre Georgesca na 100 percent stojí rumunská kontrarozviedka. Akú úlohu zohráva tajná služba v modernom Rumunsku?

Úlohou tejto služby je presadzovať ciele súčasnej vlády a terajšej moci.

Myslíte si, že vás sledujú?

Opäť musím povedať: Určite. Svojím spôsobom to pre mňa nie je zlé. Nemám žiadne vzťahy so žiadnymi inými službami, domácimi ani zahraničnými. Bojujem férovo, tak nech si môj boj pokojne dokumentujú. Ale ako demokrat musím predsa len konštatovať, že nie je normálne, aby tajné služby pôsobili ako politická polícia.

Dočítal som sa, že v celom NATO má rumunská kontrarozviedka tretí najväčší rozpočet vyjadrený v absolútnych číslach.

Sú dedičmi Securitate. V 90. rokoch sa v našich službách neuskutočnili také škrty ako napríklad u vás. Až keď sme vstúpili do NATO, museli sme Západu odovzdať mená našich agentov v zahraničí za komunizmu. A vtedy tiež prišli na najvyššie miesta mladší chlapci. Služba však mala, a stále má, kontinuitu so Securitate. Myslím si, že to čiastočne vysvetľuje strach, najprv z Georgesca a teraz zo mňa: že do systému príde človek zvonka a urobí skutočný zlom.

Čo ešte očakávate, že proti vám, outsiderom, môžu podniknúť? Teraz, keď volebná komisia rozhodovala o vašej prihláške do volieb, museli predtým zamietnuť tri žiadosti o vašu diskvalifikáciu. Kto podával tieto žiadosti?

Občania. Samozrejme, že to boli ich ľudia. Ideme si pre víťazstvo. Neviem, čo nám môžu urobiť, nežiadam nič iné ako slobodné a spravodlivé voľby. Vyrastal som na hollywoodskych filmoch, Beverly Hills, americkej kultúre všeobecne. Ale medzitým sa na Západe začínajú diať šialené veci. Potrebujeme znova trochu zdravého rozumu a oživenie ideálov z roku 1989.

Ako sa Rumunsko a zákaz pre Georgesca dostali do prejavu amerického viceprezidenta na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii?

Prejav JD Vancea bol pre naše duše ako pomazanie. Sme v kontakte s Jackom Posobiecom [vplyvný človek americko-poľského pôvodu, ktorý má vplyv na Trumpovu pravicu, pozn. red.], ktorý má blízko k Vanceovi. Sme v kontakte aj s ďalšími relevantnými osobnosťami MAGA. Dvakrát som vystúpil na konferenciách CPAC. Poznám Ricka Grenella [bývalý veľvyslanec v Nemecku, teraz emisár prezidenta Trumpa pre špeciálne úlohy, pozn. red.] a ďalších.

Dochádza v dnešnom svete k stretu medzi globalistami a suverenistami? A je Rumunsko súčasťou tohto stretu?

Áno a áno. Na jednej strane sú ľudia ako Ursula von der Leyenová alebo Emmanuel Macron, na druhej Donald Trump. Musíme hľadať strednú cestu, pretože existuje možnosť veľkého rozkolu medzi Európou a Amerikou. To by bolo pre nás mimoriadne nebezpečné. Ľudia ako George Soros a jeho nadácia teraz utrpeli volebnú porážku v Amerike a snažia sa zorganizovať opozičný blok z Európy. Stiahli sa do Európy.

Okrem toho chce táto strana využiť vojnu na Ukrajine, aby sa udržala pri moci. Prezident Macron už nemá vo Francúzsku žiadnu podporu verejnosti. A pokiaľ ide o európsky superštát – ak by sa preň rozhodlo všetkých 27 členských štátov, teda ľudia v týchto štátoch, akceptoval by som ho. Ale tak to nie je. Ľudia nechcú ďalšie a ďalšie zmeny v zmluvách EÚ, nechcú bruselskú byrokraciu. Tu je podľa mňa kľúč k súčasnosti: nemali by sme sa báť želaní voličov.

Akú úlohu zohrala Európska únia, respektíve Európska komisia, v rumunských udalostiach od decembra?

Nemám dostatok dôkazov, aby som na niekoho ukázal prstom. Ale ľudia ako Frans Timmermans, Guy Verhofstadt neustále hovorili o právnom štáte. A potom, keď majú pred očami také vážne narušenie volieb, budú mlčať? Thierry Breton nemlčal a povedal: Urobili sme to v Rumunsku a ak to bude potrebné, urobíme to aj v Nemecku. Nebezpečný prístup.

Faktom je, že Breton to povedal, keď už nebol komisárom. Dokonca ani v decembri už nebol komisárom.

No kým bol komisárom, mohol hovoriť napríklad o Poľsku. Nová poľská vláda využíva súdny systém ako politickú zbraň. Jeden bývalý poslanec PiS je v súčasnosti vo väzení a ďalší, bývalý námestník poľského ministra spravodlivosti, čaká v Maďarsku na vybavenie svojej žiadosti o politický azyl. Oboch mužov poznám. Takto sa v normálnej demokracii nemôžete správať.

Máte s Orbánom dobré vzťahy?

Nie, nemám. Pre históriu. Pritom ani ja, ani on nemáme nástroje na to, aby sme zistili, kto prišiel prvý do Sedmohradska pred tisíc rokmi, nedokážeme zrevidovať ani Trianon po sto rokoch. To je história, politici by sa mali pozerať dopredu. Ale ja nemám záujem hádať sa s pánom Orbánom.

Nazvali by ste sa nacionalistom?

Nacionalistom a demokratom. Ako možno viete, polovicu života som strávil v kampani za zjednotenie Rumunska s Moldavskom. Ale to sa môže stať len vtedy, ak sa budú dodržiavať medzinárodné pravidlá a len so súhlasom oboch strán.

Ako by ste – ako historik – zhodnotili rumunského diktátora Antonesca počas druhej svetovej vojny?

Podľa rumunského a medzinárodného práva je Antonescu vojnový zločinec. Históriu nemôžeme prehodnocovať. Mali sme norimberské procesy. Dejiny píšu víťazi a nie je mojou úlohou pokúšať sa o iné hodnotenia.

Možno sa stanete prezidentom. Viedli by ste Rumunsko do Vyšehradskej skupiny?

Určite. Je to v mojom programe.

George Simion (1986)
Historik, aktivista a politik, študoval na univerzitách v Bukurešti a Jasy. Do povedomia verejnosti sa prvýkrát výraznejšie zapísal v roku 2009, keď išiel demonštrovať pred dom Iona Iliesca v deň jeho narodenín a podarilo sa mu vtiahnuť bývalého komunistického politika, a neskôr prezidenta, do osobnej konfrontácie. Po štúdiách sa vrhol do kampane za zjednotenie Rumunska s Moldavskom, kam mal niekoľkokrát zakázaný vstup. V roku 2019 založil konzervatívnu Alianciu za zväz Rumunov (AUR, čo v rumunčine znamená aj zlato). Vlani strana získala v parlamentných voľbách 18 percent hlasov. Po zrušení prvého kola prezidentských volieb a po tom, čo bol zakázaný favorizovaný nezávislý kandidát Călin Georgescu, ktorého AUR podporovala, sa namiesto Georgesca očakáva jeho podpora Simiona. Ten je tak favoritom prvého kola 4. mája, pričom scenár druhého kola je: všetci proti Simionovi. V januári tohto roku sa stal podpredsedom Európskych konzervatívcov a reformistov. Je ženatý, má jedno dieťa.

Text, ktorý bol krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.