Slintačka a krívačka zatvorila zoologické záhrady. Prichádzajú o hlavný zdroj príjmov

„V zoologickej záhrade momentálne panuje smutná, opustená atmosféra, keďže je zatvorené a máme veľké obavy, čo nás čaká v najbližšom období. Ideme na núdzový a šetriaci režim,“ povedala pre Štandard hovorkyňa ZOO Bojnice Andrea Klasová.

Situáciu v Bojniciach zvládajú ťažko aj kvôli spomínaným finančným príjmom. V zimnom období žijú zo štátneho príspevku. „Teraz už začalo obdobie, keď sa mala návštevnosť vyšvihnúť do veľkých čísel a my sme mali začať na seba zarábať sami. Momentálne tieto príjmy padli,“ vysvetľuje Klasová.

Financie šetria aj tak, že viacerým zamestnancom ide iba časť platu. Iní, ak je to možné, pracujú z domu, čerpajú dovolenky a do práce chodia iba ošetrovatelia či povinná údržba.

Na druhej strane však v zoo akceptujú toto rozhodnutie a radšej budú mať zatvorené, ako by mali prísť o nejaké živočíchy. Ich zdravie a ochrana je prvoradá.

V Bojniciach, kde tento rok oslavujú 70 rokov od otvorenia, sú ohrozené desiatky rôznych druhov zvierat. „Patria sem aj slony. Máme ako jediní na Slovensku tri jedince. Sú vo vyššom veku a imunitný systém už nie je u nich taký ako u mladých zvierat. Preto sa o ne obávame asi najviac,“ doplnila hovorkyňa.

Dve z troch slonov sú samice Maja a Gula, majú viac ako 40 rokov. Do Bojníc prišli v auguste roku 1984. Odchytili ich približne v marci 1983 v africkej republike Zimbabwe.

Tam vtedy panovalo niekoľkoročné sucho a takto im zachránili život. Od svojho príchodu až dodnes sú azda najväčšími hviezdami v zoo. K nim pribudol v roku 2022 dnes už tiež viac ako 40-ročný slon Tembo.

Prísne opatrenia

V Bojniciach dodržiavajú aj prísne opatrenia. Dnu nemôže vojsť žiadna cudzia osoba okrem zamestnancov. To sa taktiež týka áut. Tie nevchádzajú dnu a ani nevychádzajú z areálu.

Ak ide o výnimočný prípad, pri dovoze veľkého množstva potravy, autá jazdia cez dezinfekčné brody a sú celé vydezinfikované. „Pozastavené sú aj všetky transporty zvierat. Antilopa bongo mala ísť napríklad do Singapuru, kozorožce do Francúzska,“ ozrejmila Klasová.

Zložitá situácia pre zoologické záhrady je aj v tom, že niektorým druhom zvierat hrozí vyhynutie a vďaka týmto zariadeniam ich budú môcť naživo vidieť aj ďalšie generácie.

„My nechováme zvieratá na mäso či mlieko. Sú jedince, ktoré keď odstránime, ďalšie už na svete nie sú. To sú živočíchy, ktorých je enormne málo,“ dodala hovorkyňa.

Blížia sa veľkonočné sviatky, ktoré každý rok veľmi prajú návštevnosti v zoologických záhradách. Z toho vždy plynú vysoké príjmy, z ktorých vykrývajú ďalšie náklady. Počas sviatkov stratia zhruba 15-tisíc návštevníkov.

„V jarných mesiacoch je to 30- až 35-tisíc návštevníkov mesačne. Nehovorím o letných prázdninách, keď máme za mesiac aj 60-tisíc ľudí. Čisto teoreticky, ak by sme otvorili v júli, tak to už presahujeme stratu milión eur,“ doplnila Klasová s tým, že treba pripočítať aj náklady na dezinfekciu a s tým spojené opatrenia.

Neistota je aj v najmenšej zoo

Na zdroje od zriaďovateľa, ktorým je mesto Spišská Nová Ves, sa musí v tomto období spoliehať aj najmenšia a najmladšia zoologická záhrada na Slovensku. Aj v nej chceli už v prvý aprílový deň otvoriť sezónu.

„Ťažké obdobie. Sme úplne bez príjmov. Verejnosť nám môže pomôcť tým, že si adoptuje niektoré z našich zvierat, a tak prispeje úhradou ročných nákladov na ich chov,“ povedal pre Štandard riaditeľ ZOO v Spišskej Novej Vsi Karol Dzurik.

Ľudia takisto môžu pomôcť aj tým, že si zakúpia permanentku v predpredaji a takisto aj ľubovoľným finančným príspevkom na účet. „Adopcie sa pekne rozbehli, ale aj tak je to mizivé percento oproti klasickému vstupnému, o ktoré teraz prichádzame,“ vysvetlil riaditeľ s tým, že ľudia si už adoptovali viac ako dvadsať zvierat.

Pomocnú ruku už podal zriaďovateľ – mesto Spišská Nová Ves, takže sú v podstate v dnešnej dobe závislí iba od príspevku samosprávy. „Riešili sme aj pomoc od štátu. Mali sme stretnutie zástupcov zoologických záhrad, ale zatiaľ máme takú odpoveď, že nebudeme spadať do schémy pomoci, máme na to svojich zriaďovateľov,“ skonštatoval Dzurik.

V zariadení sa tešili na tohtoročnú Veľkú noc. Vlani boli totiž pre nich najsilnejšie prvé dva aprílové víkendy. Veria však, že táto situácia už nebude dlho trvať a nákaza sa prestane šíriť.

„Máme informácie, že od vypuknutia posledného ohniska zhruba o štyri týždne potom by sme mohli otvoriť. Samozrejme, ak sa nevyskytne nové. Ja dúfam, že v priebehu mája privítame prvých tohtoročných návštevníkov,“ doplnil riaditeľ zoo.

Aj Košice sú finančne na dne

Zoologická záhrada Košice je podľa jej riaditeľa Ericha Kočnera na tom finančne naozaj zle. V priebehu pár mesiacov je zatvorená už druhý raz. Začiatkom januára tohto roku otvorili svoje brány, ale predtým v decembri mali zatvorené pre vtáčiu chrípku.

Kvôli slintačke a krívačke je zoo opäť uzatvorená od 21. marca. „Košičania o tom vedia, ale návštevníci zo zahraničia, hlavne Poľska či Maďarska, sa sklamane otáčajú pred bránou," uviedol Kočner pre Štandard.

Podľa neho je zaujímavé, že zoologické záhrady v Maďarsku sú otvorené. „Jedinou výnimkou je zoo v Győri, lebo tá je najbližšie k ohniskám výskytu slintačky a krívačky. Ostatné neboli prístupné verejnosti len pol dňa. Potom padlo rozhodnutie, že môžu otvoriť," vykreslil situáciu u susedov riaditeľ zoo.

Prísne opatrenia pritom v košickej zoo platia od jesene minulého roka. Vtedy ich prijali kvôli výskytu vtáčej chrípky. „Aj teraz musia zamestnanci chodiť cez dezinfekčné brody. Platí to aj pre všetky autá. Jazdia k nám kvôli dovozu potravy pre zvieratá," opísal Kočner opatrenia.

Dezinfekčné brody sú aj pred každým výbehom a ubikáciou pre zvieratá. Situácia je podľa riaditeľa náročná, keďže musia všetko pravidelne dezinfikovať. To sú náklady navyše.

„V čase covidu nám ich preplácali, teraz nie. Pritom sme finančne na dne," argumentuje riaditeľ s tým, že 37 percent ročných výnosov má košická zoo zo vstupného.

Výpadok z nich skutočne pocítia aj vďaka blížiacej sa Veľkej noci a májovým sviatkom. To predstavuje zhruba pätnásť percent z ročných výnosov, respektíve približne 180-tisíc eur.

Mimochodom, v roku 2019 zaznamenala košická zoo 254–tisíc návštevníkov. Podľa riaditeľa by bolo riešením otvoriť zariadenie aj v obmedzenom režime. Napríklad prvé tri pavilóny, kde sú zvieratá za sklom. Návštevníci by si tak mohli pozrieť aspoň jaštery, ryby či opice.

„Minulý týždeň som apeloval na ministra, aby boli aj zoologické záhrady na Slovensku zaradené medzi subjekty, pre ktoré budú platiť kompenzačné opatrenia. No zatiaľ zbytočne," povedal Kočner.

Situácia je natoľko zlá, že rozbehli aj verejnú zbierku prostredníctvom portálu Ľudia ľuďom. V priebehu dvoch dní už prispeli desiatky darcov. Všetky vyzbierané peniaze pôjdu podľa riaditeľa na stravu pre zvieratá.

Majú 34 druhov zvierat v počte 180 kusov, ktoré sú vnímavé, teda môžu sa nakaziť slintačkou a krívačkou. Spomedzi zoo je tu najväčší chov zubrov na Slovensku a jeden z najväčších v Európe. Medzi ohrozené druhy patria aj vzácne druhy kôz či antilop, napríklad antilopy losie.

Zriaďovateľom ZOO Košice je mesto. Do uzávierky nám stanovisko neposlali, no na tlačovom oddelení predbežne potvrdili, že mesto chce od štátu žiadať kompenzácie pre zoo.

Aj v Bratislave veria v pomoc od štátu

V ZOO Bratislava chcú predísť veľkým finančným a zvieracím stratám prísnymi hygienickými opatreniami. Podľa slov riaditeľa Mateja Dobšoviča berú aktuálnu situáciu veľmi vážne a uvedomujú si, akej hrozbe čelia.

V bratislavskej zoo sa slintačkou a krívačkou môže nakaziť až 180 jedincov z približne 30 druhov zvierat, medzi ktorými sú kriticky ohrozené druhy živočíchov, ako sú diviaky visajanské alebo antilopy adaxy núbijské.

„Ohrozené sú však aj zubry, ostatné druhy antilop, žirafy, hrošíky, jelene, daniele, muflóny, lamy, diviaky, kozy a ovce, takiny a ťavy,“ vyčísľuje riaditeľ. Dobšovič zdôrazňuje, že na prvom mieste je pre nich zdravie zvierat.

V zoologickej záhrade sú preto zavedené prísne hygienické opatrenia, intenzívne monitorujú zdravotný stav zvierat samotnými chovateľmi, ale aj zoológmi a veterinármi.

„Zamestnanci zoo nesmú vstupovať do areálu v civilnom oblečení. Musia sa prezliecť a prezuť. Pred zariadením sú z tohto dôvodu umiestnené externé šatne,“ detailne objasňuje pre Štandard riaditeľ.

Medzi prísne bezpečnostné opatrenia patria aj dezinfekčné rohože či jediný vyčlenený povolený vstup pre autá zamestnancov do areálu s dezinfekčnou bránou.

„Každé vozidlo, ktoré do areálu vstupuje, je kompletne dezinfikované,“ spresňuje Dobšovič s dôvetkom, že všetci musia dodržiavať prísne hygienické pravidlá týkajúce sa zvierat. Majú dokonca zamedzený kontakt so živočíchmi, ktoré sú ochorením ohrozené.

„Pripravujeme sa aj na prípad, že by sa zariadenie muselo úplne uzavrieť a zamestnanci by museli zostať so zvieratami, vytvárame preto zoznam pracovníkov, ktorí by v priestoroch zoologickej záhrady zostali, snažíme sa aj materiálne zabezpečiť, ak by nastala táto situácia,“ dopĺňa Dobšovič.

Bratislavská zoo plánovala svoje otvorenie 22. marca, no od 21. marca je nútene zatvorená. „Ak bude zoo zatvorená 30 dní, predpokladáme, že výpadok tržieb bude v objeme 250- až 350-tisíc. Ak by išlo o dlhšie obdobie – tri až štyri mesiace, výpadok môže byť až v objeme milión eur,“ približuje riaditeľ.

Zároveň dodáva, že sa nachádzajú na začiatku hlavnej sezóny a straty na tržbách sú pre každú z piatich zoo na Slovensku existenčné.

„Preto veríme, že štát pri odškodňovaní zasiahnutých subjektov bude myslieť aj na slovenské zoologické záhrady. Situáciu aktívne komunikujeme aj s naším zriaďovateľom,“ tvrdí Dobšovič.

Na rokovaní bratislavského mestského zastupiteľstva sa riaditeľ vyjadril, že sa budú snažiť rokovať aj so štátom „a byť súčasťou balíka, ktorý by mal byť nejakým spôsobom odškodnený". Zriaďovateľ ZOO Bratislava, ktorým je hlavné mesto, si chce počkať na finančné vyčíslenie.

„Hlavné mesto ako vlastník zoo sa bude podieľať na finančnej pomoci. Zaoberať sa tým bude po vyčíslení celkových škôd,“ uviedol na rokovaní Ctibor Košťál, riaditeľ bratislavského magistrátu.

Ako ďalej magistrát informoval, samospráva komunikuje na dennej báze so zoologickou záhradou aj Mestskými lesmi a tému diskutuje aj v rámci krízového štábu.

„Samozrejme, že mesto sa bude podieľať na sanovaní škôd. Teraz však zoo potrebuje najmä to, aby boli zabezpečené všetky ochranné opatrenia a následne, keď budú vyčíslené škody po skončení tejto pandémie, bude, samozrejme, aj mesto ako jediný vlastník zariadenia riešiť aj finančné dopady na zoo," spresňuje pre Štandard Peter Bubla, hovorca magistrátu.

Bubla tiež dodáva, že sa stretli aj riaditelia všetkých piatich slovenských zoologických záhrad, zjednotili si postup voči štátu, ako aj systém a metodiku zaznamenávania a výpočtov škôd a adresovali list ministrovi Takáčovi so žiadosťou o stretnutie. „Chcú rokovať so štátom tak, aby boli zaradení na zoznam subjektov, ktoré majú byť odškodnené," dodáva na záver hovorca mesta Bratislavy.

Cieľom je zastavenie šírenia vírusu

Podľa vyjadrenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo všeobecnosti platí, že prevencia je lacnejšia ako eradikácia. Pre Štandard to uviedla hovorkyňa rezortu Veronika Daničová.

„Mimoriadne núdzové opatrenia prijaté hlavným veterinárnym lekárom SR majú jasný cieľ – zastavenie šírenia vírusu slintačky a krívačky a ochranu našich zvierat. Nielen v chovoch, ale aj v zoo chovajú množstvo zvierat, ktoré sú vnímavé na slintačku a krívačku,“ vysvetlila hovorkyňa.

Agrorezort zdôrazňuje, že preventívne opatrenia, v tomto prípade eliminácia zavlečenia nákazy do zoo ľudským faktorom môže v konečnom dôsledku zachrániť vnímavé zvieratá chované v zoo. Riziko prenosu tejto nákazy človekom je skutočne vysoké.

„Momentálne bolo v dôsledku slintačky a krívačky usmrtených viac než sedemtisíc kusov hospodárskych zvierat. Ide nielen o ich hodnotu, ale aj o ďalšie škody, s ktorými sa budeme musieť vysporiadať. Následne sa bude štát zaoberať analýzou škôd v jednotlivých rezortoch,“ doplnila Daničová.