Svetová zbrojnica je stále na Západe a Európa na ceste k role obeti

V 19. storočí získala Británia v dôsledku svojej priemyselnej prevahy prídomok „svetová dielňa“, v 20. storočí by sa hodil na USA a dnes na Čínu. Hoci už Západ dnes dielňou sveta nie je a jeho priemysel upadá, zostáva hlavným svetovým zbrojárom.

Podiel Západu na globálnom vývoze zbraní

Podľa čerstvého vydania ročenky Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru, podiel Západu na globálnom vývoze zbraní dokonca rastie. Ročenka porovnáva posledných päť rokov (2020-2024) s predchádzajúcou päťročnicou (2015-2019). Objem svetového vývozu zbraní zostal takmer rovnaký, ale americký podiel stúpol z 35 percent na 43 percent a podiel európskych veľmocí (Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Taliansko a Španielsko) z 22 na 27 percent. Po započítaní ďalších zistíme, že z politického Západu pochádza cez tri štvrtiny globálnych exportov.

Systém HIMARS. Foto: Wikimedia/U.S. Army photo

Časť západného nárastu súvisí s Ukrajinou. Na jednej strane sa podstatne znižuje podiel Ruska, ktoré už pred inváziou obmedzuje exporty pre vlastné vyzbrojovanie. V predchádzajúcom období bolo s 21 percentami druhým najväčším vývozcom na svete, dnes sa iba s ôsmimi percentami posunulo až za Francúzsko. Zo samotnej Ukrajiny, ktorá pred vojnou zbrane takmer nedovážala, sa razom stáva najväčší svetový dovozca a jej hlavnými dodávateľmi sú práve západné štáty: USA, Nemecko a Poľsko. Na druhej strane západné exporty razantne rastú aj do iných oblastí. Ukrajina ani nefiguruje medzi hlavnými odbytiskami Francúzska, Talianska či Španielska. Najväčšie obchody robia na Blízkom východe.

Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán. Foto: TASR/AP

Do tohto regiónu dlhodobo smeruje podstatne viac zbraní ako kamkoľvek inam. Katar nemá ani tri milióny obyvateľov, ale v posledných piatich rokoch je tretím najväčším dovozcom na svete. Na svetovom importe sa podieľa rovnakými siedmimi percentami ako jeho rival Saudská Arábia, kvôli ktorej tak zúrivo zbrojí. Bezkonkurenčne dominantným zbrojárom oboch štátov sú USA, v druhom rade potom európske veľmoci. Ak ku Kataru a Saudskej Arábii pripočítame Egypt, Emiráty a Kuvajt, máme skupinu, ktorá už desať rokov nakupuje takmer štvrtinu svetových zbraní - a takmer všetko zo Západu.

Ďalšie oblasti zbrojenia

Ďalšími mimoriadnymi zákazníkmi sú India a Pakistan. India je už desať rokov s ôsmimi až deviatimi percentami druhým najväčším trhom sveta a Pakistan sa dnes medzi globálnymi zákazníkmi radí na piate miesto. Zbrojí predovšetkým proti sebe. Arabi nakupujú na Západe, Indovia a Pakistanci však berú odinakiaľ. India sa tradične spoliehala na Rusko, ktoré zostáva hlavným dodávateľom. Ale zatiaľ čo pred desiatimi rokmi brala z Ruska vyše sedemdesiat percent zbraní, pred piatimi vyše polovicu, dnes už je to len 36 percent. Naopak, na indickom trhu sa presadzuje Francúzsko, ktoré s 33 percentami dýcha Rusku na krk. Pakistan sa kedysi spoliehal na USA, no posledných tridsať rokov zbrojí predovšetkým v Číne, v poslednej päťročnici dokonca z 80 percent.

Na snímke sprava ruský prezident Vladimir Putin a indický premiér Naréndra Módí počas neformálneho stretnutia v rezidencii Novo-Ogarjovo na okraji Moskvy v pondelok 8. júla 2024. Foto: TASR/AP

Vedľa Blízkeho východu a južnej Ázie je ďalším regiónom, kde sa intenzívne zbrojí Ďaleký východ. Avšak zďaleka toľko nedováža, pretože štáty ako Čína, Južná Kórea, Severná Kórea či Japonsko majú dostatočnú priemyselnú základňu na to, aby si sami vyrábali podstatnú časť svojej výzbroje, v prípade Severnej Kórey dokonca všetku. Čína a Južná Kórea, naopak, patria do desiatky najväčších vývozcov. Podobný potenciál majú aj Japonsko a Severná Kórea, ale Tokio vyvážať nechce a Pchjongjang nesmie.

Európa – od roly vývozcov k role dovozcov a obetí

Ani Európa, ktorá sama vyrába, toľko nedováža. Na rebríčku svetových dovozcov sa európske štáty s výnimkou Ukrajiny objavujú až v druhej desiatke, ale aj tak európske štáty NATO svoje dovozy v posledných piatich rokoch oproti predchádzajúcej päťročnici zdvojnásobili. Súvisí to s vojnou na Ukrajine a tlakom USA.

Ak dnes dovážajú, tak predovšetkým (zo 64 percent) spoza Atlantiku. Mimo NATO to však môže byť inak. Napríklad Srbsko podkladá svoju zahraničnopolitickú nezávislosť aj voľbou dodávateľov výzbroje. Veľa toho nedováža, ale ak áno, tak predovšetkým z Číny a v druhom rade z Ruska.

V zbrojárstve dnes platí, že USA s Európou predávajú a Ázia kupuje. Nejakú dobu to tak ešte zostane, no už dnes sa začína karta pomaly obracať. S koncom vojny na Ukrajine možno očakávať návrat Ruska na svetový trh a zoslabnutie európskych dodávateľov. Dlhodobo silnejú Čína a Južná Kórea, ktorá dnes dodáva napríklad do Poľska. Tiež možno očakávať nástup Japonska, v posledných rokoch opúšťa politiku zákazu zbraňových exportov.

Severokórejský vodca Kim Čong-un dohliada na test „vysokoťahového motora na tuhé palivo“ na štartovacej dráhe satelitu Sohae v Severnej Kórei vo štvrtok 15. decembra 2022. Foto: TASR/AP

Môžu sa tiež otvoriť severokórejské arzenály. Pchjongjang zatiaľ vyváža ilegálne v rozpore so sankciami OSN prevažne protizápadným skupinám na Blízkom východe, ale severokórejskú muníciu vlani ocenilo aj Rusko. Ak Európa nezačne radikálnu priemyselnú renesanciu, čaká ju zmena roly z predávajúceho na kupujúceho.

Obchod so zbraňami je nevyhnutne spojený s konfliktmi a obeťami. Kde sa dnes sústreďuje? Tradične na Blízkom východe a v afrických konfliktoch, o ktorých sa z našich médií nedozvedáme takmer nič. S vojnou na Ukrajine sa zóna obetí za výdatnej pomoci miestnych elít priblížila Európe. Ak budú Európania v nastavenom kurze pokračovať, nečaká ich iba rola kupujúcich, ale aj obetí.