Hoci na to mnohí radi zabúdajú, sám Macron je outsider. Aj keď ho formovalo prostredie – vyšiel z prestížnych chodieb spoločnosti Rothschild & Co –, v roku 2017 jeho vtedajšie hnutie En Marche! rozdrvilo tradičnú politickú scénu vo Francúzsku. Tento prevrat bol nemilosrdný. Socialistická strana (PS), ktorá predtým zastávala prezidentský úrad, sa s Benoîtom Hamonom prepadla na zahanbujúcich 6,36 percenta, zatiaľ čo stredopravá strana Les Républicains (LR) pod vedením Françoisa Fillona klesla na 20 percent a vôbec prvýkrát v histórii piatej republiky nepostúpila do druhého kola. 

Spolu s centristickou vzburou zaznamenal krajne ľavicový Jean-Luc Mélenchon nárast na úroveň 19,58 percenta a krajne pravicová Marine Le Penová dosiahla 21,3 percenta v roku 2017. Samotného Macrona by sme mohli zaradiť takmer k „radikálnemu stredu“, ktorý horlivo obhajuje republikánske hodnoty. 

Boj troch strán

Macronovým prezidentstvom sa ukončilo povojnové politické usporiadanie vo Francúzsku. Založením jeho strany La République En Marche (teraz Renaissance – Obroda) bol centristický priestor dočasne vyplnený, no po jeho odchode vznikne vákuum.

Na výsledkoch v tomto prípade záleží: francúzsky volebný systém často prekrýva skutočné preferencie voličov prostredníctvom silných inštitucionálnych mechanizmov, ktoré nenápadne formujú výsledky v rozpore s autentickým výberom občanov. Macron v roku 2017 triumfoval v druhom kole volieb s jednoznačným víťazstvom 66,1 percenta, ale údaje z prvého kola ukázali, že ho volilo len 25 percent voličov, čo sotva predstavuje jasný mandát.