Deindustrializácia USA. Rozprávka či tvrdý fakt?

Ide teda o fakt, alebo len efekt iluzórnej pravdy? Nuž, opäť to raz závisí od príbehu, do ktorého fakty zasadíte. Štatistiky hovoria, že priemyselná produkcia v USA nikdy trvalo neklesla. Vidíme len zastavenie rastu od krízy v rokoch 2008 a 2009.

Zavreté bane či vyhasnuté oceliarne nahradili ropný a plynárenský priemysel, budovanie telekomunikačných sietí či biotechnologický priemysel.

Lenže keď sa pozrieme na štatistiku zamestnanosti v priemysle, obrázok je iný. Počet zamestnancov vo výrobe poklesol v období 1980 až 2010 zhruba o tretinu.

Je to ekonomický problém? Nie, naopak – je to známka efektivity. Americký priemysel dokázal vyrobiť vyššie alebo prinajhoršom rovnaké množstvo ekonomickej hodnoty s menším využitím vzácneho zdroja v podobe práce. Ušetrená časť začala produkovať hodnoty v iných odvetviach. Napríklad v IT, ktoré v roku 1980 takmer neexistovalo.

No je to problém politický. Rast IT v Kalifornii či biotechu v Massachusetts nepresvedčil voličov z „hrdzavého pásu“, že priemysel z USA nezmizol, len sa premenil. Politický problém následne priniesol politické riešenie.

Toto riešenie však ponúka víziu minulosti, ktorá sa už nedá vrátiť. Hoci je Američanov o polovicu viac ako v roku 1980, kupujú rovnako veľa áut. Podiel vojenských výdavkov na ekonomike je o polovicu nižší. Naopak, výdavky na zdravotníctvo stúpli na dvojnásobok. Pribudli nové kategórie spotreby ako herný priemysel a široká paleta telekomunikačných služieb. Nezmenil sa len americký priemysel, ale aj spotrebiteľ.