Emmanuel Macron, oslavovaný ako ekonomický zázrak, sa v roku 2017 dostal do prezidentského kresla na základe centristickej, proeurópskej a proobchodnej platformy. Sľuboval, že Francúzsko prejde reformami. Štát mal byť štíhlejší, konkurencieschopnejší a modernejší, pričom si mal osvojiť novú formu liberalizmu.

Po ôsmich rokoch je hodnotenie nejednoznačné. Iba 29 percent francúzskych občanov ho hodnotí ako dobrého prezidenta a jeho legitimita sa spochybňuje naprieč politickým spektrom: od radikálnej ľavice až po krajnú pravicu.

Macron sa objavil akoby odnikiaľ. Jeho aura sa vytvorila počas krátkeho, no o to ospevovanejšieho pôsobenia vo firme Rothschild & Co., v ktorej údajne pomohol uzatvoriť dohodu v hodnote deväť miliárd eur. Išlo o prevzatie divízie detskej výživy firmy Pfizer spoločnosťou Nestlé, pričom porazil domácu spoločnosť Danone. Dva roky po príchode do spoločnosti sa stal riadiacim spoločníkom.

Mohli by sme povedať, že je to dokonalý príbeh: brilantný technokrat s rozvahou vyjednávača, ktorú neocenia všetci, najmä nie na strane socialistov. Ako sám povedal: „To, čo som robil v súkromnom sektore, mi dnes veľmi pomáha. Nie je na škodu mať skúsenosti z obchodu, skôr než ho začnete riadiť.“