Putina nebudú súdiť v neprítomnosti. Čo z toho vyplýva pre Netanjahua

Osobitný tribunál, ktorý má súdiť ruského prezidenta Vladimira Putina, tak neurobí v neprítomnosti, kým bude hlavou štátu. Portál Euronews o tom v piatok informovali dvaja anonymní predstavitelia Rady Európy s tým, že rovnaká výnimka sa vzťahuje aj na premiéra Michaila Mišustina a ministra zahraničia Sergeja Lavrova.

Súdne stíhanie by sa mohlo konať za fyzickej prítomnosti ruských lídrov – čo je nepravdepodobné vzhľadom na celkovú neochotu Moskvy spolupracovať so západnými štátmi – alebo po odchode z funkcie. Tieto podmienky sú pritom uvedené v návrhu na zriadenie tribunálu v rámci Rady Európy, ktorého účelom má byť trestný proces za vojnu na Ukrajine.

Ďalšími dvoma dokumentmi sú navrhovaný štatút súdneho telesa a bilaterálna dohoda medzi Radou a Ukrajinou, ktorá by predstaviteľom Kyjeva umožnila podieľať sa na procese. Technické rokovania o týchto dokumentoch zavŕšili koncom marca a návrhy by sa mali ratifikovať 9. mája v Kyjeve pri príležitosti osláv Dňa Európy.

Za európsku stranu by o návrhu ešte mali hlasovať zástupcovia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Tribunál nebude podliehať súdnemu telesu Rady Európy, ktorým je Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Prečo je potrebný nový tribunál

Parlamentné zhromaždenie má návrh schváliť dvojtretinovou väčšinou, čo je podľa Euronews „zaručené vzhľadom na širokú podporu iniciatívy medzi“ 46 členskými štátmi Rady Európy. A to napriek tomu, že štáty ako Maďarsko či Srbsko voči Ruskej federácii údajne zaujímajú „priateľské postoje“.

Rusko z Rady vylúčili krátko po začiatku otvorenej vojny na Ukrajine v roku 2022, a to práve v dôsledku spáchania „zločinu agresie“. Oproti zločinom genocídy a vojnovým zločinom, za ktoré sú prenasledovaní konkrétni činitelia, sú zo zločinu agresie obvinení súčasní lídri agresorských štátov.

Medzi členov Rady tiež nepatrí Bielorusko, a to pre prítomnosť trestu smrti v tamojšom trestnom práve. Zrušenie či aspoň moratórium na trest smrti je jednou zo základných podmienok vstupu do spoločenstva, na čo v roku 2022 poukázal aj ruský exprezident Dmitrij Medvedev v reakcii na vylúčenie.

Dôležitým rozmerom tribunálu je aj fakt, že sa k nemu môžu pripojiť aj štáty, ktoré nie sú signatármi Rímskeho štatútu. Dokument, ktorým vznikol Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, nepodpísali Spojené štáty ani Rusko. Bývalá americká administratíva pritom prejavila vôľu pripojiť sa k európskemu tribunálu, čo sa však podľa Euronews zmenilo nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Ako sa oslabujú medzinárodné súdne inštitúcie

Neočakáva sa, že Kremeľ vydá svojich vrcholných predstaviteľov na európsky súd, priznali zdroje portálu. Opatrenie zakazujúce proces in absentia sa tak považuje za kompromis. „V konečnom dôsledku ide o politiku a vyjednávanie,“ povedal nemenovaný európsky predstaviteľ.

Rusko totiž považuje európske štáty spolu s USA za bojujúcu stranu, čo argumentačne podopierajú aj nedávne zistenia o hĺbke zapojenia síl NATO do jednotlivých ukrajinských bojových akcií.

Zalužnyj potvrdil existenciu centra, kde spolu so západnými štátmi plánovali útoky proti Rusom

Mohlo by Vás zaujímať Zalužnyj potvrdil existenciu centra, kde spolu so západnými štátmi plánovali útoky proti Rusom

Odrazom tejto snahy by tak teoreticky mohlo byť zriadenie moskovského tribunálu, ktorý by súdil akúsi „podporu vojny“ zo strany dôstojníkov NATO. Aj na základe tejto hypotézy kritici tvrdia, že súd s Putinom v neprítomnosti sa bude považovať za „nelegitímny podvod“, priznal Euronews.

Na Putina je tiež vystavený zatýkací príkaz ICC, na ktorého vykonanie sa má spoliehať aj navrhovaný nezávislý tribunál. To však Kremeľ odmieta s tým, že nie je signatárom zakladajúceho dokumentu, a teda nie je viazaný rozhodnutiami „cudzej judikatúry“. Tribunál sa má v obžalobe voči Putinovi spoliehať aj na doterajšie vyšetrovanie súdu v súvislosti s údajnými únosmi ukrajinských detí do Ruska.

Spomínaný trestný súd však tvrdí, že nie je potrebný podpis Rímskeho štatútu, aby bol líder vystavený zatykaču. To isté vyjadril aj v novembri minulého roka pri vydaní zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Židovský štát tiež nie je signatárom.

Práve túto „bezzubosť“ medzinárodných súdnych inštitúcií využil aj izraelský líder počas návštevy Maďarska, kam ho v marci pozval tamojší premiér Viktor Orbán. Predsedovia vlád spoločne odmietli vykonať zatykač, Budapešť dokonca pred začiatkom oficiálneho programu návštevy oznámila odstúpenie od štatútu ICC.

Týmito krokmi, ktoré sú zo strany Netanjahua pomerne jasnou provokáciou, by sa mohol Putin inšpirovať, a to v prípade, že by našiel spojencov ochotných porušiť nariadenia vyplývajúce z členstva v medzinárodných inštitúciách. Zatiaľ sa mu to niekoľkokrát podarilo v Číne, do úvahy prichádzajú aj ďalšie štáty aliancie BRICS, teda Brazília, India, Saudská Arábia či Etiópia.

Pre izraelského lídra zase môže tento tribunál predstavovať motiváciu, aby ďalej pokračoval v odhaľovaní neochoty signatárskych štátov v napĺňaní svojich povinností. Po maďarskej pozvánke podobné odmietnutie zatknúť Netanjahua avizoval aj nastupujúci nemecký kancelár Friedrich Merz, po návšteve sa k týmto lídrom pridal aj belgický premiér Bart de Wever.

Výsledok konania európskeho tribunálu proti Rusku tak treba sledovať ako lakmusový papierik dôvery národných štátov v medzinárodné inštitúcie.