Nie je to aprílový žart. Európska únia chce schváliť zadné vrátka k šifrovanej komunikácii

Európska komisia prišla síce s prvoaprílovým návrhom, nejde však o žart. Dokument začína nevinne. Je napísaný komplikovanou „úradníčtinou“, zdanlivo iba upozorňuje na hrozby, ktoré sú každému známe – teroristické aktivity, hybridné hrozby od štátnych aktérov, nezabúda, samozrejme, na pripomenutie kryptomien umožňujúcich „pranie“ prostriedkov z kriminálnych aktivít.

Na zdôraznenie akútnosti dokument upozorňuje na to, že medzi najohrozenejšie skupiny patria tí najmladší, slovo dieťa sa v dokumente vyskytuje 19-krát.

Všetko je nesmierne urgentné, v polovici roku 2025 predstavia cestovnú mapu, v roku 2026 už opatrenia majú vstúpiť do platnosti.       

Až po skoro 50 odsekoch dostávame ranu na solar. Čitateľ, unavený od úradníckej nudy, stratí pozornosť, keď sa zrazu v texte objaví fráza, ktorá ukazuje skutočný zámer európskych úradníkov: „…identifikovať a posúdiť technologické riešenia, ktoré by orgánom činným v trestnom konaní umožnili prístup k zašifrovaným údajom zákonným spôsobom.“

A je to tu. Európska komisia chce sprístupniť šifrované dáta. Zdanlivo užitočná vec, veď všetko bude fungovať iba v zákonnom rámci. V skutočnosti ide o cestu do pekla.    

Používajú ho v Británii

Podobná legislatíva, v rámci ktorej je podozrivý povinný – pod hrozbou trestu – prezradiť šifrovacie heslo, platí vo Veľkej Británii. Zákon pritom funguje od roku 2000, teda ešte pred vystúpením Británie z Európskej únie a dokonca aj pred teroristickým útokom na americké „dvojičky“ 11. septembra 2001.

Krajina, ktorú tradične považovali za kolísku slobody a demokracie, dnes odsudzuje ľudí za tiché modlenie v blízkosti potratových kliník. Za rodičmi, ktorí v súkromnej skupine vyjadria pochybnosti o vedení školy, nabehne domov šesť policajtov a zadržia ich na jedenásť hodín.

Intenzívne vyšetrujú „nekriminálne nenávistné vyjadrenia“, napríklad komentár deväťročného dievčaťa, že jej kamarátka „smrdí ako ryba“.

Ani takéto prísne opatrenia – brániace slobode slova – však nedokážu zabrániť reálnym násilným útokom. Tento rok ešte nie je ani v polovici a už je päť zranených masovými nožovými útokmi, v minulom roku ich utrpelo zranenia štrnásť a štyria ľudia zomreli.

Na britskú legislatívu musela zareagovať aj firma Apple, vypla pokročilé šifrovanie, ktoré bolo urobené tak, že sa ani Apple nedokázal k zašifrovaným údajom dostať. Firma pritom – veľmi rozumne – odmietla vytvoriť do šifrovania „zadné vrátka“.

Britská vláda chcela samotný proces s Apple uchovávať v tajnosti, súd však existenciu príslušného prípadu zverejnil.        

USA sa snahy vzdalo

Iná anglosaská krajina je k slobode slova oveľa tolerantnejšia. Už prvý dodatok ústavy zakazuje prijímať zákonné opatrenia obmedzujúce slobodu slova.

Rešpektujú stredoveké princípy, ako sú Magna Charta z roku 1215, Habeas Corpus či novovekú listinu práv z roku 1689. Išlo o príklon k demokracii v čase, keď vo Francúzsku, krajine, ktorá sa dnes bije do pŕs ako ochranca ľudských práv, ešte vládol tvrdý absolutizmus a „štát som ja“ v prevedení „Kráľa Slnka“, Ľudovíta XIV., bolo motto vlády.

V USA dnes už prístup „zadných vrátok“ opustili. FBI sama odporúča biznisu, aby používali plné šifrovanie od jedného konca po druhý práve preto, aby sa krajiny ako Čína nedostali k obchodným tajomstvám.

Hrozí obrovské riziko úniku „zadných vrátok“

Ak Európska únia schváli „prelomenie“ šifrovania pre policajné účely, existuje viac spôsobov, ako to urobiť. Jednou z možností je prikázať v algoritme „zadné dvierka“, ktoré umožnia polícii s použitím špecifického hesla text rozšifrovať.

Ako dlho však bude trvať potenciálnemu protivníkovi, aby tieto „zadné vrátka“ našiel? Snaha nielen kyberzločincov, ale aj štátnych aktérov ako Čína, Rusko či Severná Kórea bude enormná. Potom budú ohrozené všetky šifrované dáta, ktoré využívajú takýto „cinknutý“ algoritmus. Nielen tie, ktorých odšifrovanie povolili polícia a súd.

Ďalší spôsob, teda zámerné použitie oslabeného algoritmu, napríklad zákonným limitovaním maximálnej dĺžky šifrovacieho kľúča, je ešte horší. Ohrozil by bezpečnosť všetkých, lebo výkonný počítač – schopný rozšifrovať „krátke heslo“ – je rovnako dostupný polícii ako kriminálnemu biznisu. Hlavne vtedy, ak ide o štátnych aktérov.    

Skutočných kriminálnikov to neobmedzí

V princípe by štát mohol nasadiť toto obmedzenie iba na legálne platformy fungujúce pod legálnymi firmami. Teda sociálne siete, komunikátory, verejné cloudy a iné hromadné platformy.

Kriminálnik sa nebude riadiť žiadnym nariadením. Naprogramuje si presne to, čo potrebuje a čo mu zabezpečí najvyššiu mieru bezpečnosti. Zákon bude ignorovať. Silné šifrovacie algoritmy sú dostupné s otvoreným zdrojovým kódom, použiť ich môže verejne každý.

A čo bežní ľudia, ktorí dbajú na súkromie? Napríklad tí, ktorí používajú Tails, čo je vysoko bezpečný operačný systém využívaný napríklad disidentmi v totalitných krajinách. Kvalitne zašifrované dáta sa nedajú rozlíšiť od náhodne vygenerovaného nezmyslu. Budú človeka, ktorý odmietne vydať šifrovací kľúč väzniť ako vo Veľkej Británii?         

Nebezpečná hrozba, rozšírenie právomocí Europolu

Okrem „nalomenia“ šifrovania sa EÚ snaží aj o posilnenie roly Europolu. Dnes funguje Európska únia na základe zákona, ktorý sú povinné dodržiavať všetky členské krajiny. Vlastné ozbrojené jednotky nemá.

Fyzické vymáhanie zákona však vykonávajú policajné zbory členských štátov. Čo ak bude existovať reálny ozbrojený zbor, vykonávajúci vôľu výhradne orgánov EÚ?

Stane sa z EÚ superštát? V USA začal FBI, teda federálny policajný zbor, fungovať po asi 150 rokoch od reálneho vzniku federácie. EÚ však federáciou nie je, ide stále o združenie národných štátov.       

Dúfame v rozumných zástupcov

Tieto návrhy sú naozaj „silnou kávou“. Namiesto posilnenia demokratického vplyvu v EÚ hrozia skôr oslabením súkromia a prílišným centralizmom, ktorý slobody a súkromie občanov členských štátov ďalej potlačí.

Rozumní zástupcovia členských štátov sa musia jednoznačne postaviť proti. V rovnakom zmysle sa vyjadrili dve stovky švédskych expertov, ktorí tieto návrhy odmietli.

Ak sa Európska únia bude stále viac centralizovať a siahať na slobody občanov členských štátov, dospeje to k tomu, čo napísala americko-ruská autorka, ktorá vyrastala v komunistickom Rusku pri nástupe komunizmu.

Svoje myšlienky zhrnula vo vynikajúcom románe Atlasova vzbura: „Nevinným totiž nemožno vládnuť. Štát má jednu jedinú právomoc – zatočiť s tým, kto prekročí zákon. Lenže keď nie je dosť páchateľov, musí si nejakých zaobstarať. A tak začne stavať mimo zákona kde čo, až už nie je možné normálne žiť bez toho, aby sa človek proti niečomu neprevinil. Národ poctivcov nie je nikomu na úžitok. Z takého nič nemá. Stačí však schváliť pár zákonov, ktoré nemožno ani dodržiavať, ani vymáhať, ani objektívne vykladať, a razom máte národ previnilcov. A tým sa už vládnuť dá.“