Macron vyhral voľby v roku 2017 ako centristický outsider, ktorý sľuboval technokratické oživenie liberálneho vládnutia. Namiesto toho sa zjavil odvážny suverén, zahalený republikánskou rétorikou, no vystupujúci ako kráľ. Sám to nazval „jupiterským“ modelom riadenia, ktorý si cení odstup, rituály a vertikálnu autoritu.

Macronovo prezidentstvo bolo v tomto smere prenasledované, a to Charlesom de Gaullom, ktorý vybudoval republiku pre monarchov prostredníctvom vlastného pôsobenia vo funkcii a neutíchajúcej túžby Francúzov po kráľoch, ktorých kedysi odmietli.

Elyzejský palác v ňom našiel najodvážnejšieho napodobniteľa francúzskej politickej schizofrénie.

Vynález republikánskeho monarchu

Macronova filozofia vládnutia bola narážkou na Ľudovíta XIV. Namiesto kráľa Slnka bude ako Jupiter, ktorý vládne masám, čím naznačoval, že Francúzi očakávali monarchiu, pretože „nechceli, aby kráľ zomrel“.