Daniel Bombic testuje hranice svojej väzby vulgárnym vykrikovaním na sudcu

Daniel Bombic, známy aj pod pseudonymom Danny Kollár, je v súčasnosti obvinený pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov vrátane prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, rozširovania extrémistického materiálu, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, nebezpečného elektronického obťažovania a neoprávneného nakladania s osobnými údajmi.

Po tom, ako orgány činné v trestnom konaní dopravili Bombica vládnym špeciálom z Londýna pred slovenský Špecializovaný trestný súd, sudca Peter Pullman najprv nevidel dôvody na väzbu. Po podanej sťažnosti o väzbe rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý dôvody väzby vzhliadol a pristúpil k jej nahradeniu prijatím sľubu obvineného a dohľadom mediačného a probačného úradníka.

Bombic tak ostal na slobode a súd mu uložil viacero povinností s ohľadom na to, že charakter trestnej činnosti, z ktorej je obvinený, má extrémistický a nenávistný charakter.

Sudkyňa Bombica varovala pred neprípustným správaním

Medzi tieto patrí zákaz vycestovania do zahraničia, povinnosť dostaviť sa k probačnému úradníkovi raz mesačne, zákaz uverejňovať príspevky na rôznych sociálnych sieťach a platformách s nenávistným charakterom či hlásiť každú zmenu miesta pobytu polícii, súdu a prokurátorovi.

Predsedníčka senátu Najvyššieho súdu SR Dana Wänkeová zároveň upozornila, aby „si dal pozor na to, čo a ako robí“, pretože súd môže väzobné stíhanie „kedykoľvek prehodnotiť“, ak by Bombic porušil uložené povinnosti.

Napriek súdnym obmedzeniam sa Bombic vyjadruje na sociálnej sieti spôsobom, pre ktorý jeho kroky začala preverovať polícia.

Bombic verejne osočoval sudcov

Okrem rôznych statusov, ktoré by mohli porušovať povinnosť zdržať sa zverejňovania príspevkov s nenávistným charakterom, Daniel Bombic po nedávnom súdnom pojednávaní verejne osočoval sudcu Cisárika, či obviňoval iných sudcov z rôznej zaujatosti a náklonnosti k cudzím mocnostiam.

Špecializovaný trestný súd totiž uznal trestným rozkazom obžalovaného vysokoškolského pedagóga Jána Dudáša v kauze Múzea holokaustu v Seredi za vinného z trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu. Súd mu uložil peňažný trest 500 eur a pre prípad, že ho nezaplatí, náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac.

Dudáš sa skutku dopustil tým, že zverejnil extrémistický text na InfoVojne pod článkom s názvom „List docenta Dudáša šéfovi Múzea holokaustu v Seredi“, svoju reakciu adresovanú vedúcemu pracovníkovi múzea Martinovi Korčokovi.

Súdneho procesu sa zúčastnil aj Daniel Bombic, ktorý dané súdne rozhodnutie označil za „rovnaký proces ako s Mariánom Magátom, s Jaroslavom Rebornom, s jeho osobou, ako aj s Tiborom Rostasom“. Všetky súdne konania s týmito osobami sa týkali obvinení z extrémizmu.

Útoky na sudcov a sionistický systém

Následne z budovy súdu vyšiel sudca Milan Cisárik, ktorého Bombic verejne označil za „podozrivého z násilia“ a neskôr vulgarizmom „zmrd“ s dovetkom, že sudca vraj pred Bombicom „utekal“.

Bombic potom vyhlásil, že to, čo písal na Telegrame, „nikdy nezmaže“ a že „žijeme v sionistickom systéme, ktorý bol na Slovensku nainštalovaný izraelským sionistickým deepstatom a pretlačil ho Mossad, izraelská tajná služba, a nikdy sa to tu nezmení, pokiaľ tieto cudzokrajné entity nebudú vyhodené z tohto štátu a pokiaľ Slovensko nebude patriť Slovákom“. K tomuto výroku ešte Bombic dodal, že nejde o žiadnu nadradenosť a že žiada iba rovnakú spravodlivosť pre každého.

To sa však podľa slov Bombica „nikdy nezmení, pokiaľ nám tu budú behať nejakí ľudia typu Cisárik a Mazúch, ktorí sú inštruovaní Lipšicom a boli školení v Izraeli, alebo pani Záleská, ktorá bola školená FBI v Budapešti, a ich mentalita je škodiť čomukoľvek alebo komukoľvek, kto sa akýmkoľvek spôsobom vyjadrí za rovnaký meter a za slovenskú štátnosť“.

Miroslav Mazúch je sudca pôsobiaci na Špecializovanom trestnom súde, ktorý vedie súdne konanie proti obžalovanému Štefanovi Harabinovi za schvaľovanie ruskej vojny voči Ukrajine.

Verejné vyjadrovanie sa obvineného Daniela Bombica rozhodne patrí minimálne do vulgárnej a konšpiračnej kategórie, no je otázne, či svojimi slovami neporušil aj povinnosti uložené súdom pri svojej náhrade väzby.

Verejné vyjadrenia vs sociálne siete

Prísne právne vzaté, súd mu neuložil povinnosť zdržať sa nenávistných prejavov na verejnosti, ale na sociálnych platformách. Už výraz „nenávistný prejav“ z hľadiska práva nie je definovaný, a je preto ťažké stanoviť, čo všetko môže pod tento pojem spadať.

Vulgárne pokrikovanie na verejnosti smerom k sudcovi však možno zahrnúť pod nenávistný prejav – aj s ohľadom na skutočnosť, pre aké trestné činy je Bombic obvinený. Bombica už predsedníčka senátu Wänkeová upozornila na opatrnosť pri jeho činnosti, pričom zdôraznila, že „sloboda prejavu nie je absolútna“.

Nadávky voči sudcovi rozhodne nepožívajú ochranu slobody prejavu, a rovnako ani rôzne teórie o „sionistickom sprisahaní“ či sudcoch pôsobiacich pre zahraničné tajné služby – bez toho, aby k tomu ich autor doložil aspoň jeden relevantný dôkaz.

Práve objektívne podloženie svojich tvrdení je základom toho, aby sa osoba mohla dovolávať slobody prejavu v prípadoch, ak svojimi vyjadreniami zasahuje do osobnostných práv iných osôb.

V prípade sudcov je veľmi dôležité ich verejné vnímanie ako nestranných a nezaujatých, preto ak niekto tvrdí, že pracujú pre „FBI či Mossad“, mal by tieto tvrdenia podložiť. V prípade obvineného Bombica však treba prihliadať na skutočnosť, že predmetom jeho trestných stíhaní je extrémizmus a nenávistné prejavy.

Je preto skutočne na pováženie, či takáto osoba, ktorá má uloženú povinnosť súdu zdržať sa podobného konania, nielenže verejne vulgárne pokrikuje na politikov, ako to bolo v prípade člena hnutia Republika Miroslava Suju, ale to isté robí aj voči sudcom.

Súd by mal vyhodnotiť správanie obvineného

Hoci súd v prípade Bombica hovoril o zákaze zverejňovania podobných prejavov na sociálnych platformách, len ťažko si predstaviť situáciu, v ktorej by súd mal dané konanie tolerovať, ak ide o verbálne prejavy na verejnosti.

Podstata súdneho zákazu totiž nespočíva v zákaze len pre online platformy, ale v celkovom zabránení vulgárnych či nenávistných prejavov obvineného ako takých – podobne, ako by tomu bolo v prípade jeho väzobného stíhania.

Napriek tomu Daniel Bombic nielen pravidelne verejne uráža iných a šíri rôzne nezmysly, ale robí to aj na svojom účte na Telegrame. Online obsahu sa síce venuje už polícia, no ani verejné prejavy by nemali ostať nepovšimnuté zo strany kompetentných orgánov.

Bombicove správanie nakoniec zastavila polícia, ktorá ho zadržala v okolí budovy Národnej rady. Údajne pokračoval v trestnej činnosti, a preto ho polícia odviedla na výsluch. Polícia zatiaľ nezverejnila, pre aký konkrétny skutok zadržala Daniela Bombica, no podozrenie z porušenia súdneho rozhodnutia už začal konať príslušný vyšetrovateľ.

Aj v tomto prípade platí zásada, že práva človeka – napríklad na slobodu prejavu – končia tam, kde začínajú práva iného jedinca. A nikto nemá právo len tak beztrestne urážať iného či verejne o ňom šíriť nezmysly, hoci je to v tejto krajine, najmä vinou politikov, bežnou praxou.

Rozhodne by si to nemali dovoliť obvinené osoby, ktoré mohli byť na slobode iba pri dôslednom dodržiavaní podmienok stanovených súdom. Bombicovo zadržanie políciou ale ukazuje, že právna úroveň tohto štátu neklesla opäť o minimálne jednu priečku nižšie.