Konformistka Angela Merkelová ho vytlačila z vysokej politiky, späť na vrchol sa potom vracal po dvadsaťročnej pauze. Vyšvihnúť sa do čela Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa mu pre odpor ľavicového, merkeliánskeho - alebo ako to nazveme - krídla podarilo až na tretí pokus. A tak sa táto dávna nádej konzervatívcov a klasických liberálov konečne dostala do cieľa.
Bude z toho však len pokračovanie zeleno-sociálnodemokratického kurzu. Pohľad do koaličnej zmluvy medzi CDU a sociálnou demokraciou (SPD), na základe ktorej Merza začiatkom mája zvolia za kancelára, dokonca legitimizuje otázku, či spolková republika nebude ešte socialistickejšia a ešte zelenšia.
Z kapitoly o azylovej a prisťahovaleckej politike je jasné, že žiadny Merzom sľubovaný „obrat v migrácii“ sa nekoná. Polícia však môže odmietať azylantov bez papierov na nemeckej hranici. To by bolo revolučné, ak by v zmluve nebola podmienka súladu s právom Únie a súladu so susednými krajinami. Rakúsko už ohlásilo, že od Nemcov na hraniciach žiadnych azylantov odoberať nebude.
Kapitoly o energetike, doprave a klíme sú už úplné status quo. Nápad CDU preskúmať, či by sa aspoň niektoré z vypnutých reaktorov nedali zase spustiť síce zvážili, ale do koaličnej zmluvy sa nedostal. Pri zachovaní cieľa klimatickej neutrality k roku 2045 Nemci aj naďalej stavajú na plynové elektrárne, ktoré by pri postupnom uzatváraní uhoľných elektrární ako ich náhrady postupne nabiehali v budúcej dekáde
Keďže je však plyn fosílne palivo, nemajú ani plynovky zrejme dlhšiu životnosť ako do onoho roku 2045 – čiže prevádzkovatelia si ich nechajú masívne subvencovať. Možnosť nahradiť plyn v plynových elektrárňach zeleným vodíkom by podľa doterajšieho vývoja znamenalo ešte vyššie subvencie.
Koaličná zmluva kladie „nápadne silný dôraz“ (to tvrdí verejnoprávna stanica ARD) na európsky obchod s emisnými kvótami, takže by bolo asi zaujímavé vedieť, ako ďaleko je napríklad Česká republika s ohláseným zámerom zablokovať v EÚ rozšírenie kvót na kúrenie a na osobnú dopravu.
Nemecko si uhlíkovú neutralitu k roku 2045 vpisuje do ústavy. Má to tam byť síce len nepriamo, povedzme len ako rozpočtové určenie časti dlhového balíka na obnovu infraštruktúry, no názory expertov, keďže je tento krok záväzný, sa rôznia. Každopádne, nič v ústave, ani čiarka vo vete, sa nemôže zmeniť, pokiaľ pre zmenu nebude dvojtretinová väčšina.
