Konformistka Angela Merkelová ho vytlačila z vysokej politiky, späť na vrchol sa potom vracal po dvadsaťročnej pauze. Vyšvihnúť sa do čela Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa mu pre odpor ľavicového, merkeliánskeho - alebo ako to nazveme - krídla podarilo až na tretí pokus. A tak sa táto dávna nádej konzervatívcov a klasických liberálov konečne dostala do cieľa.

Bude z toho však len pokračovanie zeleno-sociálnodemokratického kurzu. Pohľad do koaličnej zmluvy medzi CDU a sociálnou demokraciou (SPD), na základe ktorej Merza začiatkom mája zvolia za kancelára, dokonca legitimizuje otázku, či spolková republika nebude ešte socialistickejšia a ešte zelenšia.

Z kapitoly o azylovej a prisťahovaleckej politike je jasné, že žiadny Merzom sľubovaný „obrat v migrácii“ sa nekoná. Polícia však môže odmietať azylantov bez papierov na nemeckej hranici. To by bolo revolučné, ak by v zmluve nebola podmienka súladu s právom Únie a súladu so susednými krajinami. Rakúsko už ohlásilo, že od Nemcov na hraniciach žiadnych azylantov odoberať nebude.

Kapitoly o energetike, doprave a klíme sú už úplné status quo. Nápad CDU preskúmať, či by sa aspoň niektoré z vypnutých reaktorov nedali zase spustiť síce zvážili, ale do koaličnej zmluvy sa nedostal. Pri zachovaní cieľa klimatickej neutrality k roku 2045 Nemci aj naďalej stavajú na plynové elektrárne, ktoré by pri postupnom uzatváraní uhoľných elektrární ako ich náhrady postupne nabiehali v budúcej dekáde

Keďže je však plyn fosílne palivo, nemajú ani plynovky zrejme dlhšiu životnosť ako do onoho roku 2045 – čiže prevádzkovatelia si ich nechajú masívne subvencovať. Možnosť nahradiť plyn v plynových elektrárňach zeleným vodíkom by podľa doterajšieho vývoja znamenalo ešte vyššie subvencie.

Koaličná zmluva kladie „nápadne silný dôraz“ (to tvrdí verejnoprávna stanica ARD) na európsky obchod s emisnými kvótami, takže by bolo asi zaujímavé vedieť, ako ďaleko je napríklad Česká republika s ohláseným zámerom zablokovať v EÚ rozšírenie kvót na kúrenie a na osobnú dopravu.

Nemecko si uhlíkovú neutralitu k roku 2045 vpisuje do ústavy. Má to tam byť síce len nepriamo, povedzme len ako rozpočtové určenie časti dlhového balíka na obnovu infraštruktúry, no názory expertov, keďže je tento krok záväzný, sa rôznia. Každopádne, nič v ústave, ani čiarka vo vete, sa nemôže zmeniť, pokiaľ pre zmenu nebude dvojtretinová väčšina.

Alternatíva pre Nemecko (AfD) s pätinou poslancov by s doterajším tempom rastu potrebovala ešte niekoľko volebných cyklov, aby klimatickú neutralitu z ústavy mohla odstrániť. Ak teda AfD do tej doby nezakážu - týždenník Spiegel píše, že príslušné podanie na ústavný súd, ktoré v minulom parlamente ešte nemalo dostatok hlasov, by predsa len mohlo prejsť. Stačí na to, aby kontrarozviedka zmenila hodnotenie Alternatívy. Zatiaľ ju oficiálne z pravicového extrémizmu podozrieva, až si tým bude istá, mal by návrh AfD zakázať na ústavnom súde lepšie vyhliadky. Bohužiaľ sa táto procedúra, píše netrpezlivý Spiegel, „môže ťahať mesiace“.

Merz stavia na to, že vzostup pravicových populistov zastaví svojím úspešným vládnutím. Fakt je, že počet žiadostí o azyl tento rok medziročne klesol o 40 percent, a to ešte ani nie je vyrokovaná nová koalícia. Recesia, v ktorej sa Nemecko oficiálne nachádza, tiež nemusí trvať večne. Avšak nová vláda bude ekonomiku štartovať na obrovský dlh a pritom garantuje udržiavanie podmienok, pred ktorými priemysel emigruje do cudziny.

Po tom, čo Friedrich Merz predviedol v rokovaniach o koalícii, si 60 percent Nemcov myslí, že na to nemá. Naozaj veriť sa mu dajú dve veci: že sa bude ďalej izolovať od AfD, aj keď potom bude musieť s ľavicou robiť ľavicovú politiku; po druhé, že bude zbrojiť – NATO v júni na samite spolkovú republiku oficiálne požiada o zdvojnásobenie počtu vojakov schopných bojovať na pol milióna, hoci v čísle majú byť započítaní aj rezervisti. Koho nám ten Merz svojimi prioritami a úspešnosťou pripomína?

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.