Architekt Piffl zachránil Bratislavský hrad, no komunistom sa nepáčil

Názov knihy Jany Pohaničovej Alfred Piffl - architekt s dušou pamiatkara presne vystihuje jeho interdisciplinárnu osobnosť. Zaujímal sa o archeológiu i históriu. 

Profesorka Jana Pohaničová sa dlho zaoberá nielen výraznou architektúrou, ale približuje aj osudy jej tvorcov. Jeho meno bolo dlho neznáme a malo to svoje dôvody – nebol horlivým prívržencom komunistických myšlienok a v čase tvrdých represií päťdesiatych rokov minulého storočia na tento postoj doplatil.

Narodil sa v Kerharticiach v Českej republike. Absolvoval architektúru na pražskej ČVUT a od samého počiatku ho zaujímala jej historická podoba – špeciálne tá baroková.

V povojnových časoch bol na Slovensku nedostatok kvalifikovaných architektov a prichádzala k nám druhá vlna českej inteligencie. Alfred Piffl v tom čase už mal skúsenosti s výskumom pamiatok i doktorát v odbore dejín architektúry. Profesor Emil Belluš ho pozval učiť na bratislavskú Slovenskú vysokú školu technickú (dnešná STU). V podstate založil špecializované pracovisko – Ústav histórie architektúry – a za desať rokov pôsobenia vychoval desiatky architektov, pamiatkarov i historikov tohto odboru.

Ale poďme k dominante nášho hlavného mesta. Začiatkom 50. rokov minulého storočia bolo vypracovaných niekoľko štúdií na revitalizáciu hradného kopca. Zo samotného monumentu bolo v tom čase len torzo. Niektoré z návrhov počítali s jeho odstránením a stavbou historizujúceho objektu, iné rátali s novou, modernou architektúrou.

Piffl urobil dôkladný archeologický a reštaurátorský prieskum – aj on uvažoval nad mnohými prístupmi – nakoniec sa rozhodol pre obnovu podoby hradu do neskorobarokovej fázy z čias Márie Terézie. Tento návrh sa realizoval. Samozrejme, že o víťaznom návrhu rozhodovala odborná komisia, ale predpokladám (hoci to autorka v knihe nerieši), že v týchto časoch bolo konečné rozhodnutie v rukách straníckeho aparátu. V každom prípade je to dôležité, silueta Hradu a dobudované tri podlažia sú Pifflovým dielom.

Samozrejme, na budovaní tohto monumentu sa vystriedali ďalší architekti a v pôvodnom projekte urobili niekoľko zmien. 

Osud Alfreda Piffla  sa v roku 1957 prudko zmenil. Zomleli ho vykonštruované stalinské procesy, bol odsúdený na dva roky väzenia a ku svojej práci sa vrátil až po rokoch a aj to len čiastočne.

Keď došlo k ďalšej výraznej zmene – búraniu podhradia – Alfred Piffl s ňou nesúhlasil. Nové urbanistické koncepty však so zachovaním tejto zástavby nerátali a silueta hradného kopca sa navždy zmenila.

Alfred Piffl zomrel v roku 1972. Mal iba 65 rokov. Zanechal po sebe pozoruhodné dielo.

Samotná kniha má krásnu grafiku Juraja Ulického a obsahuje množstvo nákresov, architektonických štúdií i fotografií. Otvára sa pred nami obraz mimoriadne talentovaného človeka s celoživotným zápalom pre poznávanie histórie a veľkým étosom pre jej zachovanie. Každú zásadnú stavbu sprevádzajú aj veľké boje o jej podobu a tento proces nebýva jednoduchý. Dielo Alfreda Piffla v skúške času obstálo.