Jozef Onačilla

Totožný návrh na disciplinárne stíhanie Záleskej pripravil aj Hrubala

Kosová zároveň pripomína, že rovnaký podnet od obvineného Lindtnera voči sudkyni Záleskej dostal aj vtedajší predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. Hrubala mal v tom čase vypracovaný finálny návrh na disciplinárne stíhanie, no keďže sa neskôr vzdal funkcie predsedu, návrh už nepodal.

Hrubala tak konal z dôvodu, že už by svoj návrh nemohol obhajovať pred disciplinárnym senátom, a celú vec prenechal novému predsedovi, o čom urobil aj záznam.

Marcela Kosová následne vysvetlila, že keď jej ako novozvolenej predsedníčke Súdnej rady SR prišiel identický podnet, rozhodla sa preveriť stav podaní voči sudkyni Záleskej.

Pri preverovaní sa zistilo, že v júni 2024 prišli v ten istý deň dva podnety od dvoch rôznych osôb na dve rôzne sudkyne, pričom jednou z nich bola Pamela Záleská. Kosová vysvetľuje, že kým v prípade jednej sudkyne prebehlo riadne šetrenie, v prípade sudkyne Záleskej nemala predsedníčka žiadne informácie o ďalšom postupe.

Stratený spis bol vybavený v ten istý deň

Keď sa Kosová začala zaujímať o stav vybavenia podnetu voči Záleskej, zistila, že sekcia právnych činností, (ktorá sa podnetmi v počiatočných fázach zaoberá) nemá k dispozícii žiaden takýto spis a nebol ani riadne zaevidovaný v elektronickej registratúre. Z registratúry iba vyplývalo, že spis bol prijatý a v ten istý deň aj vybavený.

Po fyzickom hľadaní bol spis napokon nájdený v skrini, kde bol zastrčený. Podľa Kosovej až po jeho nájdení mohol začať celý proces úkonov, potrebných na prešetrenie podnetu, a vo veci sa začalo konať.

Marcela Kosová pripomína, že ak príde podnet na disciplinárne stíhanie sudcu, začína plynúť subjektívna lehota na jeho vybavenie. Táto lehota je jeden rok, a ak sa v jej priebehu nepodá návrh na disciplinárne stíhanie, už ho nie je možné podať.

Predsedníčka Kosová poukazuje na mimoriadne zvláštne zaobchádzanie s podnetom voči Záleskej, ktorý bol bez riadneho vybavenia ukrytý v skrini, navyše s pečiatkou „vybavené“, čo mohlo evokovať, že ide o uzavretý prípad.

Takéto konanie vyvoláva dojem, že niekto mohol úmyselne chcieť sudkyni Záleskej pomôcť vyhnúť sa prevereniu podnetu. Nemožno pritom zo všetkých súvislostí hovoriť len o náhode – spis nebol len mimo riadneho vybavovacieho procesu, ale navyše sa fyzicky nachádzal na mieste, kam nepatril, a obsahoval pečiatku s informáciou o vybavení.

Spis bol tak „vybavený“ bez toho, aby sa ním reálne niekto zaoberal – a to už v deň jeho doručenia na Súdnu radu SR.

Zodpovedná má byť bývalá riaditeľka úseku

Na otázku zodpovednosti za takéto vybavovanie spisov Marcela Kosová uviedla, že išlo o riaditeľku úseku predsedu a podpredsedu Súdnej rady Jána Mazáka, ktorá na svojej pozícii skončila 1. augusta 2024.

Kosová tvrdí, že Mazák si voči riaditeľke „vyhradil priamu kompetenciu v rozpore so zákonom“, keďže za ňu mal byť zodpovedný vedúci kancelárie Súdnej rady SR. Podľa Kosovej to bola práve táto riaditeľka, ktorá jeden podnet riadne odoslala, no ten, týkajúci sa Záleskej, bol v ten istý deň označený ako vybavený a zastrčený do skrine.

Problém s neoprávneným nakladaním so spisovým materiálom riešila nová zostava Súdnej rady SR už v minulosti, keď bývalému predsedovi Jánovi Mazákovi vyčítala porušenia zákona či nekorektné vedenie spisov.

Predsedníčka Kosová zároveň uviedla, že v iných sekciách problémy s vedením spisov neboli – objavili sa len v tej, ktorú Mazák priamo riadil.

Nebyť toho, že voči Záleskej prišiel nový podnet a rozbehlo sa preverovanie, „záhadne vybavený“ spis by sa zrejme nikdy nenašiel. Následne by už nebolo možné podať návrh na disciplinárne stíhanie na základe jeho obsahu, pretože by uplynula subjektívna lehota.

Vzťah Jána Mazáka a Pamely Záleskej

Je skutočne zvláštne, že takéto neštandardné okolnosti sa týkajú práve konania okolo Pamely Záleskej a zároveň tej časti administratívy, ktorú Ján Mazák priamo kontroloval.

Blízky vzťah Jána Mazáka a Pamely Záleskej je pritom pomerne známy. Bol to Mazák, kto po medializácii vzťahu sudkyne a novinárky Moniky Tódovej ako prvý informoval verejnosť o ich „rodinnom vzťahu“. Tento argument použil ako odôvodnenie, prečo nepodal návrh na disciplinárne stíhanie voči Záleskej pre možnú zaujatosť, keďže sudkyňa svoj vzťah tajila.

Novinárka Tódová pritom písala o trestných kauzách, ktoré sudkyňa Záleská pojednávala, a disponovala detailnými informáciami z konaní, ku ktorým by nemala mať prístup. Po odhalení ich vzťahu už Tódová podobné neverejné informácie nezverejňovala.

Sudca a člen Súdnej rady SR Peter Šamko kritizoval postup Jána Mazáka s tým, že pri sudcovi Michalovi Trubanovi videl rovnaké dôvody, no Mazák v tomto prípade návrh na disciplinárne stíhanie podal.

Na prípade strateného spisu je pozoruhodné, že vybrané médiá kritizujú zákonný postup predsedníčky Súdnej rady SR bez schopnosti objektívne vysvetliť, prečo je tento postup nesprávny.

Naopak, zjavne nesprávny – ak nie rovno nezákonný – postup pri „ochrane“ Pamely Záleskej im neprekáža, pretože ten nečelí žiadnej kritike zo strany „kritických“ novinárov.

Nezaujatý pozorovateľ by tak mohol nadobudnúť dojem, že ak si časť novinárskej obce raz vytvorí obraz o niekom ako o „dobrom človeku“, je jedno, čo sa okolo neho deje. Kritizovať treba len to, čo sa deje voči „našim ľuďom“.

Účelové schovávanie spisov s cieľom ochrániť sudcov pred disciplinárnym stíhaním na pôde Súdnej rady SR je neprijateľné. V právnom štáte by bola vyvodená zodpovednosť voči osobám, ktoré sa na tom podieľali.

Okolnosti toho, kto, prečo a prípadne na čí príkaz spis ukryl, totiž môžu odhaliť ďalšie utajené vzťahy, ktoré by mohli vysvetliť aj iné záhadné zvýhodnenia okolo dotknutých osôb.

V Slovenskej republike však zrejme stačí, že zodpovedná riaditeľka už na danom úseku nepracuje.