Vojny nevyhrávajú len velitelia, ale i učitelia. Kremeľ zapája do vojny aj tých najmenších

V dňoch 29. a 30. apríla prebiehali v škôlkach, školách a detských táboroch v Rusku a na okupovanom území Ukrajiny „celoruské protiteroristické cvičenia“.

Na ich organizovaní spolupracovalo ministerstvo osvety, ministerstvo pre mimoriadne situácie, ministerstvo vnútra a Rosgvardia [Federálna služba vojsk národnej gardy Ruskej federácie, pozn. red.].

Už po prvom dni cvičení sa na internete objavili fotografie detí, vystavených maketám zbraní. Pre žiakov to však nebolo nič nové – podobné činnosti od februára 2022 vytláčajú vyučovanie na školách.

Škôlka číslo 54 v Belgorode. Foto: Telegram/agentstvonews

Pred vyše rokom priniesli Novinky.cz článok o ruskom štátnom zoskupení Junarmija (Mladá armáda).

Tá vedie v duchu štátnej ideológie deti v Rusku a na okupovanom ukrajinskom území k oddanosti režimu a cvičí deti na vojnu.

Hoci deti rôznymi spôsobmi do členstva v Junarmiji nútia, stále sa mu – mimo okupovaného územia Ukrajiny – môžu vyhnúť. Školskej dochádzke sa však vyhnúť nedá, a tak sa režim zameral na vzdelávacie ustanovizne.

Irkutský oddiel Junarmiji, zachytený vo fínskom dokumente Rusko: Sto rokov po revolúcii.

„Rozhovory o dôležitom“

S novým školským rokom 2022 sa 5. septembra na ruských školách spustili „Rozhovory o dôležitom“, ktoré sa odvtedy vyučujú na prvej pondelkovej hodine. 

Napríklad 12. septembra 2022 sa žiakom na všetkých školách v Rusku – ale aj na Kryme či na východe Ukrajiny – vysvetľovali ciele ruskej invázie na Ukrajinu pod názvom Špeciálna vojenská operácia (SVO). 

Deti zo škôlky číslo 38 „Dúha“ v meste Rassvet pri makete bojov v mestskej zástavbe. Foto: Telegram / Glasnaja

Pre správny chod ideologickej výučby pribudol na každej škole politruk, oficiálne nazývaný poradca riaditeľa pre výchovnú prácu.

Takáto „výchovná práca“ sa zameriava na postupnú indoktrináciu detí – metodické odporúčania pre učiteľov však hovoria jasne a bez okolkov:

Deti v stredisku Junarmiji v okupovanom Sevastopole v roku 2018 v povojnovej sovietskej rovnošate. Foto: art.ua

„Výsledok vyučovacej hodiny [12. septembra 2022, pozn. red.]: žiaci chápu ciele SVO a to, že obyvatelia Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky sú Rusi, a preto je dôležitý ich návrat do Ruska. Ruskí vojaci sú hrdinovia.“

Rozhovory o dôležitom sa okrem vojny na Ukrajine venujú aj základniam NATO či hrozbe ,,nacizujúceho sa“ kolektívneho Západu.

Akcia „Mládež proti nacizmu“ na III. medzinárodnom antifašistickom kongrese. Foto: mger.ru

Dvojaká Moskva

Redaktor Štandardu sa spojil s učiteľkou, ktorá v Moskve učí žiakov vo veku od 11 do 17 rokov. V redakcii Štandardu jej totožnosť poznáme, nebudeme ju však z pochopiteľných dôvodov zverejňovať.

Nami oslovená učiteľka má podľa vlastných slov šťastie, že učí na jednej z moskovských škôl, v ktorej sa prísne nehľadí na plnenie plánu takzvaných Rozhovorov o dôležitom. 

Apríl 2025: prednáška „Prečo sa priatelíme“ na škole v Sergijevom Posade v Moskovskej oblasti. Foto: Telegram / ostorozhno_novosti

„Iste, sú iniciatívni učitelia, ktorí usporadúvajú zbierky na front, ich žiaci v listoch ďakujú ruským vojakom na Ukrajine a podobne, no na našej škole do toho učiteľov nikto nenúti.“

Rovnako ako iní učitelia, aj ona zvažovala v roku 2022 výpoveď a hľadala možnosti emigrácie. „Ale to bolo na začiatku, keď som videla, čo sa deje na mnohých školách, hlavne v regiónoch, že riaditeľ volá políciu na učiteľa pre obrázky jeho žiakov s nápisom Mier…”

Škola v meste Chimki v Moskovskej oblasti 29. apríla 2025. Foto: regions.ru

Na otázku Štandardu, ako vedie výučbu v rámci takzvaných rozhovorov o dôležitom taký učiteľ, ktorý s režimom nesúhlasí, učiteľka z Moskvy hovorí, že sa jednoducho vojne vyhýba: 

„Nabádam deti, aby sa nehrdili opilcami z ruských väzníc vražiadich v cudzej krajine, lež našimi ruskými spisovateľmi, vedcami, skladateľmi, maliarmi… Občas zavolám do školy nejakého pamätníka druhej svetovej vojny, aby sa nepovedalo, a škola má tak od udavačov pokoj,“ komentuje učiteľka.

Časť z 1 500 detí z nižších tried Prímorského kraja na vojenskej prehliadke vo Vladivostoku 4. mája. Foto: vl.ru

Kým veteránov z druhej svetovej vojny, ktorí sú už na dôchodku, na rozpravu so žiakmi z času na čas pozve, vyhýba sa – rovnako ako riaditeľka školy – pozývaniu „veteránov SVO“, keďže sú už známe prípady, keď na školy prichádzali odsúdení vrahovia či pedofili, prepustení za účasť vo vojne.

Ako ďalej oslovená učiteľka hovorí, voči vlasteneckej výchove nič nemá: „Naopak, akurát nemienim deti viesť k tomu, aby si vlastenectvo spájali s potrebou okupovať susednú krajinu a vztyčovať červenú zástavu.“

Časť severokórejskej delegácie na vojenskej prehliadke vo Vladivostoku. Foto: Telegram / theinsider

Prípad Talankin

Nie každý protirežimne zmýšľajúci učiteľ má také šťastie na postojovo jednotný pracovný kolektív. Jedným z nich bol Pavel Talankin, učiteľ na škole v Karabaši v Čeľabinskej oblasti.

Keď dostal za úlohu nakrúcať „vlasteneckú výchovu“ na škole, poňal to po svojom – zachytával všetko bez príkras, následne videomateriál vyviezol z Ruska a v spolupráci s dánskym režisérom vytvoril 90-minútový film, ktorý už premietali vo viacerých európskych krajinách.

Kresba žiačky Gymnázia A. N. Ostrovského v Kinešme, pripomínajúca „padlého hrdinu“. Foto: VKontakte

Talankin je zatiaľ jediný človek, ktorému sa podarilo vyviezť podobný materiál, navyše v takom objeme. Ako sa pre Štandard vyjadril, film má iba 90 minút – zverejnenia sa tak nedočkalo zhruba ďalších desať hodín videomateriálu.

„Nakrúcať som začal dva týždne po začiatku vojny,“ spresňuje Talankin. Zverejniť časť záznamov prostredníctvom filmu mu nenapadlo hneď – vedel iba to, že nemieni zachytené zábery mazať.

Kým učiteľka z Moskvy sa pohybuje medzi kolegami, ktorí – podobne ako ona – nie sú stúpencami režimu, Talankin nemal jediného ideovo blízkeho kolegu, a nemálo žiakov – hlavne tých starších – ho za jeho otvorene protirežimné postoje odsudzovalo.

Upútavka k filmu Pán Nikto proti Putinovi. Video: jedensvet.cz

“Rusko teraz zasiahla nová vlna represií. Deti píšu udania na učiteľa, učiteľ zasa na deti aj ich rodičov,” vysvetľuje učiteľ, ktorý už medzitým emigroval.

Preto, keď v rámci akcie List vojakovi napísala jedna žiačka karabašskej školy ruskému vojakovi „nebudem ti nič priať, je mi jedno, čo sa s tebou stane,” Talankin podľa vlastných slov pohľadnicu zo zborovne ukradol, aby sa bez dôkazu na vec postupne zabudlo.

Leták filmového festivalu v Ostrave, kde mal dokument premiéru 3. apríla.

Okrem toho, že režim na učiteľov tlačí, aby učili tak, ako sa píše v nových metodických príručkách, sú učitelia vystavovaní aj iným „dobrovoľne povinným veciam“, ako napríklad finančnému prispievaniu na potreby frontu.

„Kolegovia sa ma pýtali, prečo sa nepodpíšem pod zbierku a neprispejem aspoň 2-tisíc rubľami [20 eur, pozn. red]. Keď som povedal, že to nemienim robiť, povedali, aby som si dal pozor, lebo zoznam prispievateľov pôjde vyššie,“ vysvetľuje.

Prednáška o pamätiach Kim Ir-Sena 11. apríla v Chabarovsku. Foto: Telegram / ostorozhno_novosti

Podobne sa uskutočňujú aj nepeňažné zbierky, v rámci ktorých učitelia aj žiaci kupujú potrebné veci v potravinách, odevoch či lekárňach, a v balíčkoch posielajú na front. Učitelia, ktorí sa viackrát podobným zbierkam vyhnú, sa problémom nevyhnú.

Noví pionieri a komsomolci

Propaganda na školách slávi úspech, keďže – slovami Talankina – „malé deti vstrebávajú každé slovo učiteľa ako úplnú pravdu.“

„Deň proti fašizmu, terorizmu“ dňa 8. novembra 2024, škola číslo 50 v okupovanom Mariupole. Foto: VKontakte

Školy tak v súčinnosti so zoskupeniami ako Hnutie prvých, Junarmija či Mladá garda Jednotného Ruska, vychovávajú pokolenie ľudí z veľkej časti oddaných režimu a jeho ideológii.

Putin si je toho dobre vedomý – sám vyhlásil, že súhlasí s citátom Otta von Bismarcka: podľa neho „vojny nevyhrávajú velitelia, ale školskí učitelia.“