Politico či denník Guardian túto názorovú blízkosť opisujú ako „príklon k pravici“ či dokonca „krajnej pravici“. Faktom však je, že Meloniová Trumpovi dobre rozumie. Pre bruselský magazín to potvrdili aj anonymné zdroje z talianskej vlády.
V poslednom čase sa pritom talianska premiérka relatívne zblížila aj so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou, čo z Ríma robí ideálny styčný bod medzi Washingtonom a Bruselom.
A hoci predstavitelia ďalších štátov EÚ Meloniovú navonok kritizujú za „narúšanie európskej jednoty“ tvárou v tvár Trumpovým clám, podľa Politica sa spoliehajú práve na jej blízkosť s republikánmi, ktorá jej „umožní tlmočiť prezidentovi USA obavy“, ktoré pociťujú v dôsledku „potenciálne zničujúcej“ obchodnej vojny.
Meloniová sa má vrátiť do Ríma v piatok. No zrejme nebude sama – mal by s ňou prísť aj viceprezident Vance, aby absolvoval oficiálnu návštevu. Ide o ďalší prejav blízkosti medzi Trumpom a európskou štátničkou, čo je vzťah, ktorý sme donedávna pozorovali najmä pri maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi.
„Mať Trumpovo ucho je prínosom pre celú Európsku úniu,“ povedal pre Politico anonymný taliansky predstaviteľ s tým, že zdôraznil Meloniovej „ideologickú príbuznosť so svetom americkej konzervatívnej pravicovej politiky“.
Premiérka, ktorú do zblíženia s von der Leyenovou tiež označovali za „krajne pravicovú“, plánuje utužiť americko-talianske vzťahy, ktoré Rím považuje za protiváhu voči francúzsko-nemeckému „motoru“ EÚ. Ďalší dvaja talianski predstavitelia tiež pripomenuli, že na rozdiel od iných lídrov Únie stále považuje clá za Trumpovu vyjednávaciu taktiku.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na Meloniovej návštevu varoval, že „Trumpovým cieľom je rozdeliť krajiny EÚ a prinútiť ich rokovať o bilaterálnych dohodách s americkou administratívou“. Politico píše, že podobný názor zdieľajú aj ďalší európski lídri.
Francúzsky minister priemyslu Marc Ferracci minulý týždeň reagoval, že „Európa musí zostať jednotná“. V tomto kontexte treba dodať, že Meloniová sa medzitým spojila so šéfkou Európskej komisie, aby s ňou prediskutovala svoju cestu.
Šefčovič sa dohodol, že sa dohodnú
Keďže Európsku úniu by Trumpove "recipročné" clá tvrdo zasiahli [podľa Šefčoviča by sa týkali tovarov za zhruba 380 miliárd eur, pozn. red.] a exportérom by v priemere približne 11-násobne zvýšili náklady na colné poplatky, šéfka Európskej komisie sa snažila viesť rokovania smerom k nulovým clám na oboch stranách.
Pridala sa tým k miliardárovi Elonovi Muskovi, ktorý je tvárou amerického Úradu pre efektivitu vlády (DOGE). Ten sa na adresu ciel vyjadril, že si predstavuje bezcolnú zónu medzi EÚ a USA. To následne viedlo ku konfliktu s ekonomickým poradcom Bieleho domu Petrom Navarrom.
Európsky eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič, ktorý viedol pondelkové rokovania s Trumpovým tímom, avizoval, že jedným z bodov bol aj Muskov návrh na jednotné colné územie, no nakoniec sa dohodli na kompromise – 90-dňové okno pre ďalšie rokovania. Konkrétne ustanovenia však slovenský eurokomisár s Lutnickom a Greerom neprijali.
Američania podľa médií vyjadrili svoju neochotu rokovať s predstaviteľmi Únie tým, že sa Bessent rozhovorov nezúčastnil. Z pohľadu Bieleho domu však ide o celkovú zmenu nastavenia zahraničnej politiky Spojených štátov, ktoré otáčajú svoju pozornosť na západnú hemisféru a indo-pacifickú oblasť – predovšetkým Čínu.
