Dokáže Meloniová to, čo sa Šefčovičovi nepodarilo?

Predsedníčka talianskej vlády Giorgia Meloniová vo štvrtok cestuje do hlavného mesta USA, aby v mene Európanov vyjednala zmiernenie následkov ciel, ktoré v „Deň oslobodenia“ 2. apríla oznámil americký prezident Donald Trump.

Ten avizoval, že na tovar z Únie uvalí 20-percentné "recipročné" clá, ktoré by mali ísť nad rámec celoplošnej desaťpercentnej sadzby, ktorá medzitým vstúpila do platnosti 5. apríla. Európska únia už stihla aj reagovať oznámením svojich odvetných krokov, ktoré však pozastavila deň po avíze, že Trump pri "recipročných" clách stanovil 90-dňovú pauzu.

Návštevu Meloniovej naplánovali len niekoľko dní po oficiálnom rokovaní eurokomisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroša Šefčoviča, ktorý v pondelok vyjednával s ministrom obchodu Howardom Lutnickom a obchodným zástupcom USA Jamiesonom Greerom. Pôvodne sa mal podľa predpokladov médií stretnúť aj s colným majstrom – ministrom financií Scottom Bessentom. Ten však v pondelok uprednostnil cestu do Argentíny.

Názorová blízkosť ako vyjednávacia taktika

Meloniová sa podľa zdrojov týždenníka Politico spolieha na to, že v minulosti pestovala vzťahy s Trumpom a jeho okolím. Okrem toho, že sa ako jediná európska líderka zúčastnila jeho inaugurácie 20. januára, vyjadrovala podporu viacerým jeho krokom, zdieľa jeho postoj k nelegálnej migrácii a postavila sa za viceprezidenta JD Vancea po jeho kritickom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Politico či denník Guardian túto názorovú blízkosť opisujú ako „príklon k pravici“ či dokonca „krajnej pravici“. Faktom však je, že Meloniová Trumpovi dobre rozumie. Pre bruselský magazín to potvrdili aj anonymné zdroje z talianskej vlády.

V poslednom čase sa pritom talianska premiérka relatívne zblížila aj so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou, čo z Ríma robí ideálny styčný bod medzi Washingtonom a Bruselom.

A hoci predstavitelia ďalších štátov EÚ Meloniovú navonok kritizujú za „narúšanie európskej jednoty“ tvárou v tvár Trumpovým clám, podľa Politica sa spoliehajú práve na jej blízkosť s republikánmi, ktorá jej „umožní tlmočiť prezidentovi USA obavy“, ktoré pociťujú v dôsledku „potenciálne zničujúcej“ obchodnej vojny.

Meloniová sa má vrátiť do Ríma v piatok. No zrejme nebude sama – mal by s ňou prísť aj viceprezident Vance, aby absolvoval oficiálnu návštevu. Ide o ďalší prejav blízkosti medzi Trumpom a európskou štátničkou, čo je vzťah, ktorý sme donedávna pozorovali najmä pri maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi.

„Mať Trumpovo ucho je prínosom pre celú Európsku úniu,“ povedal pre Politico anonymný taliansky predstaviteľ s tým, že zdôraznil Meloniovej „ideologickú príbuznosť so svetom americkej konzervatívnej pravicovej politiky“.

Premiérka, ktorú do zblíženia s von der Leyenovou tiež označovali za „krajne pravicovú“, plánuje utužiť americko-talianske vzťahy, ktoré Rím považuje za protiváhu voči francúzsko-nemeckému „motoru“ EÚ. Ďalší dvaja talianski predstavitelia tiež pripomenuli, že na rozdiel od iných lídrov Únie stále považuje clá za Trumpovu vyjednávaciu taktiku.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na Meloniovej návštevu varoval, že „Trumpovým cieľom je rozdeliť krajiny EÚ a prinútiť ich rokovať o bilaterálnych dohodách s americkou administratívou“. Politico píše, že podobný názor zdieľajú aj ďalší európski lídri.

Francúzsky minister priemyslu Marc Ferracci minulý týždeň reagoval, že „Európa musí zostať jednotná“. V tomto kontexte treba dodať, že Meloniová sa medzitým spojila so šéfkou Európskej komisie, aby s ňou prediskutovala svoju cestu.

Šefčovič sa dohodol, že sa dohodnú

Keďže Európsku úniu by Trumpove "recipročné" clá tvrdo zasiahli [podľa Šefčoviča by sa týkali tovarov za zhruba 380 miliárd eur, pozn. red.] a exportérom by v priemere približne 11-násobne zvýšili náklady na colné poplatky, šéfka Európskej komisie sa snažila viesť rokovania smerom k nulovým clám na oboch stranách.

Pridala sa tým k miliardárovi Elonovi Muskovi, ktorý je tvárou amerického Úradu pre efektivitu vlády (DOGE). Ten sa na adresu ciel vyjadril, že si predstavuje bezcolnú zónu medzi EÚ a USA. To následne viedlo ku konfliktu s ekonomickým poradcom Bieleho domu Petrom Navarrom.

Európsky eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič, ktorý viedol pondelkové rokovania s Trumpovým tímom, avizoval, že jedným z bodov bol aj Muskov návrh na jednotné colné územie, no nakoniec sa dohodli na kompromise – 90-dňové okno pre ďalšie rokovania. Konkrétne ustanovenia však slovenský eurokomisár s Lutnickom a Greerom neprijali.

Američania podľa médií vyjadrili svoju neochotu rokovať s predstaviteľmi Únie tým, že sa Bessent rozhovorov nezúčastnil. Z pohľadu Bieleho domu však ide o celkovú zmenu nastavenia zahraničnej politiky Spojených štátov, ktoré otáčajú svoju pozornosť na západnú hemisféru a indo-pacifickú oblasť – predovšetkým Čínu.