Eskalácia obchodnej vojny medzi USA a Čínou môže viesť k rastu záujmu o kryptomeny

Na indexe DXY, ktorý sleduje hodnotu dolára voči košu mien, dolár stratil od januára 2025 cez 9 percent. Pokračujúce oslabenie dolára by mohlo podkopať jeho postavenie ako globálnej rezervnej meny, najmä ak Čína a ďalšie krajiny BRICS urýchlia snahy o dedolarizáciu. Oslabovanie dolára nemusí byť na konci – možno ho chápať ako prejav slabnúcej dominancie americkej ekonomiky.

Trumpova administratíva prezentuje zrušenie niektorých recipročných ciel ako úspech svojej vyjednávacej stratégie, v skutočnosti však tento krok odhaľuje slabosť USA. Naznačuje nerozhodnosť a absenciu dlhodobého strategického plánu.

Kľúčovou správou je vyhlásenie amerického ministra financií Scotta Bessenta, ktorý je pripravený intervenovať v prípade ďalšej krízy na trhu s americkými dlhopismi. Inými slovami, USA zvažujú nákup vlastných dlhopisov, čo by znamenalo uvoľnenie menovej politiky.

Na strane Číny je situácia podobná, avšak v inej fáze. Trumpova administratíva tvrdí, že Čínska komunistická strana dlhodobo udržuje jüan podhodnotený, aby podporila export. Peking tieto obvinenia odmieta a považuje ich za rétoriku amerického prezidenta, ktorá nezodpovedá realite.

Americké clá a ekonomická neistota v USA oslabujú dolár, čo relatívne posilňuje jüan, nie naopak. Napriek tomu Čína čelí vnútorným tlakom, vrátane deflácie a slabnúceho domáceho dopytu, čo ju núti pokračovať v agresívnej stimulačnej politike.

Je však isté, že Čína intenzívne stimuluje svoju ekonomiku. V roku 2024 znížila úrokové sadzby z 3,45 na 3,10 percenta. Program Made in China 2025, rozsiahly balík opatrení na podporu podnikania, stál čínsku vládu za poslednú dekádu približne 1,7 až 2 bilióny dolárov. Tieto prostriedky, smerované do sektorov ako elektromobily, umelá inteligencia a 5G, posilnili technologickú sebestačnosť Číny, zároveň však zvýšili jej zadlženie. Objem peňazí v čínskej ekonomike tak v poslednej dobe rastie, čo je kľúčová správa pre bitcoin a ďalšie kryptomeny.

21 miliónov bitcoinov

S priebehom zavádzania ciel a reakcií trhov možno konštatovať, že bitcoin a ďalšie kryptomeny sa správali podobne ako americké akcie. Po zavedení ciel oslabovali, zatiaľ čo po oznámení ich zrušenia výrazne posilnili. Tento vývoj nie je prekvapivý. Novinkou však je, že bitcoin sa ukázal odolnejší ako niektoré technologické akcie, napríklad akcie spoločnosti Apple, ktoré sú priamo zasiahnuté colnými opatreniami.

V krátkodobom horizonte sú kryptomeny negatívne ovplyvňované vývojom medzi USA a Čínou. Pre investorov do bitcoinu preto platí rovnaké odporúčanie ako pre akciových investorov: treba byť obozretný a nenechať sa uniesť vysokou volatilitou, ktorá môže viesť k panickým predajom či nákupom.

Z dlhodobej perspektívy je však situácia pre bitcoin priaznivá. Obchodná vojna vedie k nárastu peňažnej zásoby, čo je zrejmé najmä v Číne. V USA rastie objem peňazí pomalšie, ale Trumpova administratíva je pripravená - v prípade potreby - peňažnú zásobu navýšiť.

Tieto kroky zdôrazňujú kľúčovú vlastnosť bitcoinu – jeho obmedzenú zásobu na 21 miliónov mincí. Táto obmedzená ponuka robí bitcoin atraktívnym pre investorov hľadajúcich stabilitu v turbulentnom svete. Bitcoin je navyše ušetrený chýb menových politík americkej a čínskej centrálnej banky počas obchodnej vojny.

Vplyvy obchodnej vojny oslabujú americký dolár, ako aj čínsky jüan. Bitcoin môže ťažiť z toho, že nie je viazaný na žiadny štát. V prípade eskalácie konfliktu, ktorý by mohol viesť až k zmrazeniu aktív (podobne ako v prípade sankcií proti Rusku), by mohol rásť záujem o alternatívne platobné systémy. Tu majú kryptomeny výraznú výhodu. Bitcoin môže profitovať z obchodnej a menovej vojny vďaka svojej úlohe uchovávateľa hodnoty, alternatívneho platobného systému a decentralizovaného aktíva. Práve táto dlhodobá pozitívna perspektíva prispieva k jeho väčšej odolnosti voči súčasnej situácii, v porovnaní s inými rizikovými aktívami.