Tretí sektor bude pod kontrolným okom štátu. Smer a SNS však pred Hlasom cúvli

O zmene pravidiel fungovania v treťom sektore sa hovorilo už viac ako rok. S návrhom prišli poslanci SNS Adam Lučanský, Dagmar Kramplová a Milan Garaj. Hlásia sa však k nemu aj poslanci Smeru a úrad vlády. Pôvodne hovorili, že ak ich návrh niekto „vykostí“, nebudú s tým súhlasiť. Okrem lobingu v zákone napokon nie je ani sankcia o zrušení organizácie pre opakované administratívne pochybenia.

Pohnútkou k legislatívnym zmenám bolo presvedčenie koalície, že tretí sektor je nástroj na ovplyvňovanie politickej scény s cieľom niektorým stranám pomôcť a iným škodiť. Odporcovia zákona zase hovoria o kádrovaní mimovládok na politické a nepolitické a aj o zámere dostať túto sféru pod väčšiu kontrolu.

Búrku v uplynulých mesiacoch vyvolalo najmä označovanie mimovládok ako zahraničných agentov, alebo tiež, že ide o takzvaný ruský zákon, čo koalícia odmieta. Vládni poslanci argumentujú potrebou sprehľadnenia financií v treťom sektore.

Jeden poslanec odskočil

Za novelu o neziskových organizáciách hlasovalo zo 132 prítomných 76 poslancov koalície. Ako jediný nehlasoval za vládny poslanec Ján Ferenčák (Hlas). Naznačil, že niektoré veci v návrhu zákona môžu byť sporné z pohľadu EÚ. Koalícia má celkovo 79 poslancov, dvaja poslanci Hlasu však boli neprítomní.

Parlamentná diskusia o zákone trvala v utorok takmer do polnoci. Poslanec Richard Glück (Smer) hovoril, že zákon nie je o zákaze a umlčiavaní, ale o transparentnosti.

Poslanec Karol Farkašovský (SNS) kritizoval politický aktivizmus niektorých mimovládok a organizovanie „nekonečnej série protestov“ organizáciou Mier Ukrajine. „To, čo v poriadku nie je, je zameranie protestov proti vláde, ktorá vzišla z legitímnych volieb,“ vyhlásil. Mimovládkam odkázal, že sa bojí len ten, kto nemá čisté úmysly.

Opozičná poslankyňa Lucia Plaváková (PS) tvrdila, že koaličný návrh vytvára priestor pre šikanu nepohodlných mimovládnych organizácií a ľudí, ktorí sa v nich angažujú. Návrh označila za „obludný ruský zákon“. Opozícia po schválení zákona vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby ho vrátil späť do parlamentu.

Sto miliónov eur bez kontroly?

Koalícia sa chce detailne pozerať na peniaze mimovládok. Vedúci úradu vlády Juraj Gedra (Smer) hovorí, že do tretieho sektora ide ročne viac ako sto miliónov eur. „Tretí sektor, ako je nastavený dnes, je viac ako neprehľadný. Je to šedá, niekedy až čierna zóna, kde občianske združenia narábajúce s miliónmi nevykazujú svoje základné zákonné povinnosti a v podstate sa voči nim ani nekoná,“ povedal pred časom Gedra.

Spýtal sa, akému počtu kontrol mimovládky čelili. Sám si odpovedal, že ani jednej. „Politický tretí sektor mal absolútny presah z hľadiska svojich nominácií vo všetkých sférach verejného života a ten ich vplyv na vývoj politík a na fungovanie rezortov bol enormný,“ poznamenal.

Výkaz príjmov a výdavkov

Mimovládky s ročným príjmom vyše 35-tisíc eur budú musieť podľa nových pravidiel vypracovať výkaz o transparentnosti a zverejňovať ho cez register účtovných závierok. Výkaz má obsahovať informácie o príjmoch a výdavkoch. Ak hodnota peňažného daru alebo prijatých pôžičiek presiahne v úhrne 5-tisíc eur ročne, je potrebné uvádzať aj meno a priezvisko darcu. Rovnako bude potrebné uviesť pri darcoch názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo a adresu sídla, ak ide o právnickú osobu.

Do sumy 5-tisíc sa nezapočíta hodnota daru, ktorú dostala ako pomoc konkrétna osoba so zdravotným postihnutím alebo iným nepriaznivým zdravotným stavom a rovnako aj úhrada za poskytovanie sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb.

Neziskovky budú tiež podliehať režimu zákona o slobode informácií. Má sa tak zvýšiť transparentnosť pri nakladaní s financiami, ktoré dostali z verejných zdrojov. Znamená to, že dostanú povinnosť sprístupňovať informácie, ak dostali jednorazový príspevok z verejných zdrojov najmenej 3 300 eur alebo ak dostali v priebehu jedného roka v úhrne najmenej 10-tisíc eur.

Pokuty sa môžu dávať aj opakovane

Zákon počíta aj so sankciami pre neziskovky. Pri nedodržaní povinnosti o transparentnosti môžu dostať pokutu do tisíc eur.

Ak nedôjde k náprave, pokuta môže byť až do 10-tisíc eur. Pokutu bude možné uložiť aj opakovane. Sankcia v podobe zrušenia organizácie z návrhu vypadla.

Nevládny sektor a lobisti

Polemiku vyvolalo registrovanie mimovládok ako lobistov, z čoho nakoniec zišlo. Návrh hovoril, že ide o priame alebo nepriame ovplyvňovanie rozhodnutia verejného funkcionára či vedúceho štátneho zamestnanca.

Mimovládna organizácia mala mať povinnosť na svojom webe zverejňovať správu o vykonanom lobingu za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Správa mala obsahovať identifikáciu osoby, u ktorej mimovládka lobovala. Má tiež zverejniť, čo navrhovala, ako aj trvanie, spôsob a dátum lobingu.

Smer a SNS však na úprave lobingu trvajú. Tvrdia, že predložia osobitný zákon.

Koaličný dodatok k zákonu

Koaliční poslanci schválili tiež uznesenie, v ktorom dôrazne odmietajú, že by sa na pôde Národnej rady SR prerokovával akýkoľvek „ruský“ zákon o mimovládnych organizáciách. Za uznesenie z koalície nehlasoval poslanec Ferenčák (Hlas).

Návrh zákona podľa uznesenia vychádza z európskych štandardov a jediným jeho cieľom je transparentnosť financovania a činnosti mimovládnych organizácií. Parlament odsúdil, že organizátori protivládnych mítingov pod názvom „Nie ruskému zákonu“ sledujú jediný cieľ – „ochranu súkromných finančných záujmov viacerých verejne činných opozičných osôb a ich rodín“.

Mimovládky cítia diskrimináciu

Proti zákonu sa ozvali viaceré organizácie tretieho sektora. Mimovládka Via Iuris tvrdí, že cieľom je diskriminácia, šikana a zastrašovanie aktívnych ľudí. „Preto to voláme ruský zákon a nič na tom nezmení ani desať uznesení Ficovej koalície,“ poznamenala Via Iuris na sociálnej sieti. Zákon podľa nej porušuje viacero ústavných práv, napríklad právo na súkromie, slobodu prejavu a právo slobodne sa združovať.

O snahe mať kontrolu nad občianskym priestorom hovorí tiež neziskovka Centrum pre filantropiu. „Ako organizácia, ktorá dlhodobo podporuje slobodu darcovstva a rozvoj neziskového sektora, považujeme túto legislatívu za vážnu hrozbu pre dôveru medzi občanmi a občianskymi iniciatívami,“ uviedlo centrum.