Deepfake video Fica či Kaliňáka je ďaleko za hranou zákona

Vo virálnom videu sú veľmi realisticky a s vernou podobizňou predstavení politici Robert Fico, Robert Kaliňák, Matúš Šutaj Eštok, Andrej Danko a prezident Peter Pellegrini. Video ich vykresľuje ako odsúdené osoby, ktoré sa vo väzení nachádzajú v priateľskom vzťahu s odsúdenými zločincami Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou.

Prezidenta Petra Pellegriniho video zobrazuje pri homosexuálnom akte vo väzenských sprchách. Záver videa zobrazuje predsedu vlády Roberta Fica, ako sa prebudí v posteli.

Video vytvorené pomocou umelej inteligencie je dielom autora vystupujúceho pod prezývkou „Madeinslovakia“ na Instagrame. K danému videu je pripojený disclaimer autora o tom, že „video nezodpovedá skutočným udalostiam a všetky postavy sú fiktívne“, resp. odkaz na „umelecké vyjadrenie a zábavu“.

Disclaimer nezbavuje autora právnej zodpovednosti

V tomto prípade je však zrejmé, že autor zrejme text disclaimera iba skopíroval z iného zdroja s pocitom, že sa tým zbavuje zodpovednosti, a to len na základe niekoľkých viet, bez toho, aby chápal právne následky tvorby deepfake videí. Disclaimer ho pritom nijako neoslobodzuje.

Zopár viet o satire či „fiktívnych postavách“ nebude predstavovať žiadnu ochranu pred možnými právnymi následkami, ak video verne zobrazuje podobizne politikov v mimoriadne nelichotivých, ale hlavne nepravdivých situáciách.

Odkaz na disclaimer či satiru je síce odkazom na slobodu prejavu, ktorej sa autor videa zrejme bude domáhať, no tá nesmie zasahovať do ľudskej dôstojnosti a cti osoby, ak ide o nepravdivé alebo manipulatívne tvrdenia.

Vládni politici zobrazovaní ako odsúdené osoby, či v priateľskom vzťahu s inými verejne známymi odsúdenými osobami, sú síce predmetom naratívu opozície, no na tieto tvrdenia chýbajú objektívne dôkazy. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že hoci boli Fico a Kaliňák v minulosti stíhaní, ich trestné stíhania sa ukázali ako nezákonné.

Vicepremiér a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) počas tlačovej konferencie po 38. rokovaní vlády SR v Bratislave 12. júna 2024. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Zaujímavosťou pritom je, že v danom videu sa nezobrazuje jediný opozičný politik, hoci aj tí sú obviňovaní zo spáchania rôznych trestných činov.

Satira nesmie byť postavená na lži

Politici už boli predmetom videí vyrobených umelou inteligenciou aj v minulosti. Známe je video s britskou kráľovnou Alžbetou II., v ktorom kráľovná hovorí okrem iného aj o tom, že „ľudia kvôli nedostatku toaletného papiera konečne zistili, aké to je zažiť problémy na tróne". Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol rovnako zneužitý v mnohých deepfake videách, pričom v jednom nabádal ukrajinský ľud na zloženie zbraní.

Na satiru či slobodu prejavu sa nemožno odvolávať pri vytváraní deepfake videí, podobne ako pri kreslených satirických zobrazeniach.

Deepfake videá totiž realisticky imitujú realitu a s použitím vernej podobizne osôb vyvolávajú klamlivý dojem v divákovi. Disclaimer o „satire“ neospravedlňuje skutok, ak video navodzuje falošný dojem, že osoba bola vo väzení alebo zapletená do trestnej činnosti, alebo ak používateľ nie je schopný rozoznať, že ide o fikciu.

Známy rozsudok v spore medzi politikmi Igorom Matovičom a Ľubošom Blahom odpovedal na otázku, kam až možno posunúť aj rozšírené hranice prejavu. Matovič totiž verejne obvinil Blahu, že „mydlil barana“, za čo ho poslanec Smeru-SD zažaloval a vyhral.

Matovič sa síce pri svojom výroku bránil satirou či hyperbolou, no súd v tomto spore vyslovil záver, že takéto prejavy nesmú byť bezbrehé a nesmú presahovať určitú hranicu zásahu do osobnostných práv – najmä v prípade, ak sú postavené striktne na lži.

Pomerne komicky vyznieva aj veta disclaimera autora o „fiktívnosti postáv“, pri ktorých boli použité verné podobizne politikov, čo len podčiarkuje právnu neznalosť danej problematiky a možností použitia odkazov na „satiru“.

Satira môže byť chránená, ak jasne pôsobí ako paródia (prehnané, zjavne nerealistické prvky), nezasahuje neprimerane do dôstojnosti alebo cti konkrétnej osoby a je zreteľne označená ako fiktívna. V prípade deepfake videí však disclaimer pôsobí len ako formálna výhovorka na akékoľvek zobrazovanie obsahu, čo, samozrejme, z pohľadu práva nie je prípustné.

Osobnostné práva majú aj politici

Dané video môže zo strany autora predstavovať porušenie osobnostných práv zobrazených osôb, a to aj v prípade, že ide o politikov. Zásadný rozdiel medzi prípustným a neprípustným zásahom do práv politika je jeho odvodzovanie od skutočných udalostí.

Dotknutí politici vo videu by sa mohli domáhať ochrany svojej osobnosti prostredníctvom súdnej žaloby, pretože boli vyobrazení v nepravdivom alebo hanlivom kontexte, pričom bola použitá ich verná podobizeň bez ich súhlasu.

Tento súdny spor by však nebol totožný so sporom, v ktorom predseda vlády Fico žaluje šéfredaktora portálu Aktuality.sk Petra Bárdyho za použitie Ficovej fotografie na obale svojej knihy. Rozdiel je v tom, že Bárdy použil komerčne vyhotovenú fotografiu pre TASR, ktorú zrejme legálne zakúpil pre svoje potreby. V tomto prípade však podobizne bez súhlasu politikov vytvorila umelá inteligencia.

Peter Bárdy. Foto: Jakub Kotian/TASR

Použitie podobizne osoby bez jej súhlasu môže byť považované za porušenie ochrany osobných údajov a využívanie deepfake videí na klamlivé účely alebo manipuláciu verejnej mienky zakazuje aj európsky Akt o umelej inteligencii.

Medzinárodný tím odborníkov zverejnil štúdiu, ktorá rozlišuje akceptovateľné a neprípustné použitie umelej inteligencie na vytváranie deepfake videí. Medzi neškodné elementy takejto tvorby patrí kreatívne využitie pre zábavu či reklamu. Zneužívanie umelej inteligencie na produkciu falošných videí či nahrávok verejných osobností – napríklad ako súčasť politickej antikampane – už patrí medzi neprípustné konanie.

Prípadom sa zaoberá polícia

Okrem civilnej žaloby môže konanie autora predstavovať aj porušenie zákona v trestnoprávnej rovine. Šírenie nepravdivých informácií, ktoré môžu poškodiť česť alebo vážnosť osoby, môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu ohovárania. Práve masové šírenie videa bude v tomto smere rozhodujúcim prvkom – a to či už v trestnoprávnej, alebo civilnej rovine.

Polícia sa už začala zaoberať prípadom virálneho videa a upozorňuje na zodpovednosť, ktorá vyplýva zo zverejňovania a šírenia obsahu na internete. Polícia rovnako zdôrazňuje, že aj satira a verejná kritika majú svoje zákonné hranice.

Ak by sa preukázalo, že dané video predstavuje neprípustný zásah do práv zobrazovaných osôb, autor by ho minimálne musel zmazať. Rovnako aj šírenie takéhoto videa zo strany tretích osôb by predstavovalo rovnaké porušenie zákona, za ktoré by museli niesť osobnú zodpovednosť.

Igor Matovič už video zmazal

V tomto smere by mohlo mať veľký problém hnutie Slovensko – bývalé OĽANO – a jeho predseda Igor Matovič. Video totiž zdieľal Matovič na svojom profile, kde ho videlo vyše 600-tisíc používateľov, a na profile hnutia si ho pozrelo viac ako 1,2 milióna divákov.

Poslanec NRSR Igor Matovič (Slovensko) počas 23. schôdze NRSR v Bratislave 11. decembra 2024. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Matovič, ako aj jeho hnutie, zdieľali video bez uvedenia pôvodného zdroja alebo označenia, že ide o fikciu. Igor Matovič už video zmazal s dovetkom, že „mafia chce ľuďom zakázať satiru“. Tento krok si možno vykladať aj tak, že opozičnému politikovi už niekto s právnym povedomím zrejme vysvetlil problematiku jeho konania a obsahu videa.

Video s falošnými podobami politikov rozhodne porušuje zákon. O tom, či okrem civilnoprávnych zásahov došlo aj k zásahom na trestnoprávnej úrovni, nakoniec rozhodne polícia. Už dnes však možno hovoriť o neprijateľnosti podobných videí, na ktoré upozorňuje nielen množstvo odborníkov, ale aj legislatíva Európskej únie.

Umelá inteligencia bude vytvárať čoraz realistickejšie videá, ktorých obsah nebude obmedzovaný ničím iným ako morálnymi hodnotami spoločnosti, pretavenými buď do legislatívy, alebo do všeobecného spoločenského odsúdenia.

Problém falošných a realistických videí

Hoci je v tejto krajine bežné, že sa ľudia beztrestne navzájom ponižujú a osočujú z rôznej trestnej činnosti, a to vrátane predstaviteľov najvyšších ústavných funkcií v štáte, táto problematika by nemala ostať nepovšimnutá.

Ak dnes pripustíme produkciu obsahu, kde je verne zobrazovaná osoba v mimoriadne negatívnom svetle bez reálneho základu, dokonca vykresľovaná ako zločinec s odkazom, že ide len o „srandu“, potom podobné videá budú čakať na každého.

Nikto sa potom nemôže čudovať, ak sa objavia obdobné videá napríklad opozičných politikov, kde budú zobrazení ako osoby podporujúce pedofíliu či vraždy nenarodených detí – a to všetko s ich mimoriadne realistickými úsmevmi špecificky cielenými tak, aby čo najviac nahnevali požadované obecenstvo.

Podobné praktiky sa pritom nebudú týkať iba verejne činných osôb, okolo ktorých sa „točia klebety“, ale aj akéhokoľvek občana, ktorý bude inému prekážať. Videá nemusia zobrazovať iba zjavné nepravdy, ale aj rôzne okolnosti, ktoré si verejnosť môže vysvetliť ako možnú pravdu.

Aj Cintula uveril nepravdivým naratívom

Mnoho ľudí si pritom neuvedomuje, že je mimoriadne ťažké vysvetliť, že ide o podvod, v rovnako virálnom rozsahu, v akom sa dané videá môžu šíriť. A vždy sa nájde skupina ľudí, ktorá im uverí alebo v ktorej to vyvolá negatívny dojem.

Učebnicový príklad je atentátnik Cintula, ktorý uveril aj mediálne šíreným bludom až do tej miery, že videl usmrtenie predsedu vlády ako jediné východisko v zúfalej spoločenskej situácii. Čo sa stane, ak takíto „zúfalci“ budú okrem čítania o apokalyptických zajtrajškoch konfrontovaní aj s realistickými videami politikov, ktorí im „peklo“ budú sľubovať priamo z obrazovky počítača?

Ide totiž o rovnakú praktiku, aká sa bežne používa aj v politickom boji – teda že opakovaná lož sa stáva pravdou.

Táto lož má však neuveriteľne realistickú podobu, ktorá môže v už tak rozdelenej spoločnosti vyvolať skutočne obrovské vášne. Správne načasovanie, napríklad pred voľbami, môže mať ohromujúce následky pre právny štát.

Právo je v tomto smere pomerne jasné: podobné videá s realistickým zobrazením osôb pri udalostiach, ktoré sú negatívne a nie sú založené na objektívnom základe, sú neprípustné – nielen ich šírenie, ale aj ich výroba.

Ostáva len na zodpovedných orgánoch, ako veľmi budú vyhodnocovať budúce nebezpečenstvo podobných videí, ktorých cieľom je jednoznačne ovplyvniť verejnú mienku určitým smerom.

Pre každého s elementárnou príčetnosťou a morálnym kompasom je to už zrejmé teraz.