Pochádzajú z rôznych krajín, ich spoločným jazykom sa tak stala, prirodzene, angličtina. Okrem nej však používajú aj mnohé záhadné skratky, ich komunikácia musí byť stručná, na úspešné spojenie ostáva často iba pár sekúnd.
Spoločné hobby rovnako „poznačených“ ľudí prepája. Okrem období otvorených vojenských konfliktov, keď amatérske vysielanie z dôvodov rizík špionáže zakázali, fungovali amatérske rádiové spojenia aj medzi krajinami zúčastnenými v studenej vojne. Všetci rádioamatéri si navzájom tykajú a oslovujú sa krstnými menami.
Pred sto rokmi
Aj keď pokusy s amatérskym rádiovým vysielaním skúšali ešte v 19. storočí, až presne pred sto rokmi, 18. apríla 1925, sformovali v Paríži Medzinárodnú rádioamatérsku úniu (IARU). Na konferencii sa zúčastnilo 23 štátov z Európy, Ameriky a Ázie. Záverečný dokument podpísali v angličtine, francúzštine a esperante.
Organizácia funguje dodnes a každý rok si pripomína 18. apríl ako Svetový deň rádioamatérov. V súčasnosti tvorí IARU 160 krajín a rešpektuje ju aj Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU), reprezentant štátnych záujmov v oblasti telekomunikácií. Na Slovensku je zástupcom IARU Slovenský zväz rádioamatérov.
Jedným zo striktných zásad rádioamatérstva je absencia politiky a biznisu, čo umožňuje spolupracovať aj ľuďom s rôznymi politickými názormi, žijúcim v odlišných spoločenských systémoch. Amatérske rádio existuje na účely sebavzdelávania, vzájomnej komunikácie a technického výskumu, tvrdí priamo IARU.
Krátke vlny sú mágiou amatérstva
Pri zrode rádioamatérstva stáli krátke vlny. Tieto frekvencie v rozsahu troch až tridsiatich megahertzov s vlnovou dĺžkou desať až sto metrov sa správajú veľmi zvláštne. Oficiálne miesta ich ignorovali, využívali silné vysielače na dlhých a stredných vlnách, čo zodpovedá frekvenciám v stovkách kilohertzov až jednotkách megahertzov, teda rádiovým vlnám so stovkami tisícov až jednotkami miliónov kmitov za sekundu.
Amatéri však dokázali zázrak. Na krátkych vlnách, zavrhnutých profesionálmi, urobili vzájomné spojenia s minimálnym výkonom pokrývajúce celý svet.
V súčasnosti vieme, že príčinou tohto správania je ionosféra, vrstva atmosféry, v ktorej vplyvom žiarenia Slnka vznikajú nabité častice, ktoré odrážajú práve krátke vlny. Nižšie frekvencie sú v nej väčšinou pohlcované, kým tie vyššie ňou dokážu bez odrazu preniknúť. Preto dokážeme komunikovať so satelitmi, ktoré sa pohybujú nad ionosférou.
Neskôr začali používať krátke vlny aj profesionáli, na diaľkové spojenia ich využívali armády, letectvo a dokonca aj niektoré medzikontinentálne telefónne hovory. V modernej dobe, keď úlohu diaľkového spojenia preberajú satelity, sa opäť stávajú revírom amatérov.
Využívajú aj iné pásma
Krátke vlny sú naozaj nevyspytateľné. Schopnosť ionosféry odrážať signály závisí od Slnka, teda aj dennej doby či ročného obdobia. Špecifickým faktorom je približne 11-ročný slnečný cyklus, v rámci čoho aktivita našej najbližšej hviezdy kolíše medzi minimom a maximom.
Práve sa nachádzame v blízkosti maxima. Súčasný solárny cyklus nesie číslo 25, ktoré sa počíta od počiatku histórie meraní. Skúsený amatér preto vie dobre odhadnúť, akú frekvenciu má v danom čase použiť na spojenie. Menej skúseným pomáhajú rôzne aplikácie či webové stránky, ktoré poskytujú aktuálne nameranú situáciu v šírení rôznych druhov vĺn.
Amatéri však nepracujú len na krátkych vlnách. Populárne sú aj pásma veľmi krátkych vĺn, napríklad na frekvencii 144 až 146 megahertzov, čomu zodpovedá vlnová dĺžka dva metre, sa dajú kúpiť veľmi lacné vysielačky, ktoré stoja len niekoľko desiatok eur.
Využívajú sa však aj veľmi nízke frekvencie, či naopak tie veľmi vysoké, v rozsahu gigahertzov, cez ktoré sa dá spojiť napríklad s družicami.
Nielen morzeovka
Aj keď pípanie „ti“ a „tá“ je neoddeliteľne spojené s rádioamatérmi, komunikácia v morzeovke nie je dnes jediným spôsobom spojenia. Častokrát používajú bežný hlas, kde si amatéri môžu vzájomne „pokecať“, témy konverzácií sa primárne týkajú ich hobby.
Amatérov zaujímajú antény aj typy vysielačiek, aké používajú tí na druhej strane. Dôležitou informáciou je miesto, na ktorom sa kolega nachádza, v rádioamatérskej praxi označené kódovou skratkou QTH. Tak sa dá vypočítať vzdialenosť spojenia, tie najdlhšie označujú ako DX.
Pri spojení sa vymieňajú takzvané „reporty“, čo je číselný údaj charakterizujúci silu signálu aj jeho zrozumiteľnosť. Každé právoplatné spojenie, ktoré si amatéri môžu potvrdiť vo forme „pohľadníc“ nazývaných QSL lístkami, musí okrem reportu obsahovať aj pridelené značky obidvoch rádioamatérov. Ide o niečo ako evidenčné číslo auta, ktoré pridelí amatérovi štát ako licenciu, právo vysielať.
Pre introvertov a ľudí neovládajúcich cudzie jazyky existuje aj komunikácia iba cez počítač, pri ktorej si vymieňajú krátke správy pripomínajúce SMS.
Hobby je otvorené pre každého
Rádioamatérom sa môže stať každý. Nutnosťou je urobiť skúšku, ktorú na Slovensku organizuje Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Keď si ju autor článku robil pred tromi rokmi, stála dvadsať eur, dnes už konsolidácia zvýšila cenu na päťdesiatku.
Predmetom odbornej skúšky je elektrotechnika a elektronika, predpisy týkajúce sa rádioamatérstva a základy rádioamatérskej prevádzky.
Kandidát by mal ovládať aspoň základy toho, ako bezpečne pracovať s rádiostanicou aj to, ako tieto zariadenia fungujú. Je nutné poznať, aké frekvenčné pásma sú určené na rádioamatérsku komunikáciu.
Vyžaduje sa znalosť hláskovacích abecied, špeciálnych Q-kódov a skratiek používaných v rádioamatérstve. Morzeovku už nepožadujú.
Treba vedieť, že „73“ znamená „pekný deň“ a významom „de“ je „od koho“. Pre úplných začiatočníkov slúžia kurzy organizované samotnými rádioamatérmi, napríklad v Bratislave sa konajú v rádioklube Omega, sídliacom na internáte Mladosť v Mlynskej doline.
Po úspešnom zložení skúšky si nový rádioamatér zvolí svoju značku. Na Slovensku začínajú väčšinou písmenom OM. Na začiatku mu pridelia licenciu "novice", po aspoň roku prevádzky a minimálne 500 spojeniach je možné požiadať o vyšší typ "extra".
Vidíme a počujeme sa v éteri. 73 de OM1CHM.
