Matej Gašparovič

Vláda nový zákon pôvodne prezentovala ako snahu o väčšiu kontrolu nad takzvanými „politickými“ mimovládkami. Má ísť o také, ktoré realizujú de facto politickú činnosť, sú nositeľmi nejakej agendy zasahujúcej do politického boja a nezriedka ani zďaleka nereprezentujú väčšinové názory verejnosti na Slovensku, a preto sa len ťažko dajú označiť za nositeľov „občianskej spoločnosti“.

Obzvlášť vážny problém je to vtedy, ak „experti“ v médiách pochádzajú takmer výlučne z tohto sektora, pričom následne manipulujú verejnú debatu. Typickým príkladom je vojna na Ukrajine, kde dotyčná expertíza bezpečnostných či medzinárodnopolitických think-tankov bola mimoriadne jednostranná a pre oponentský názor likvidačná.

Do tejto kategórie patria aj rôzne dúhové mimovládky, ktoré u nás dokázali dostať do stredobodu verejnej diskusie témy, ktoré by drvivej väčšine našich občanov ani nenapadli, napríklad kategóriu „tehotné osoby“ či preoperovanie psychicky chorých mládežníkov na opačné pohlavie. Udomácnila sa u nás skrátka plejáda inštitúcií, ktoré si hovorili tretí sektor - v skutočnosti k nám priniesli dokonalú ukážku antiobčianskej spoločnosti.

Práve podobné organizácie reprezentujú politický fenomén, ktorý výrazne vstupuje do našej vnútropolitickej debaty prostriedkami financovanými a inšpirovanými v zahraničí. Podobne sú na tom aj mnohé lobistické organizácie, ktoré pod pláštikom odborných expertov a analytikov na zahraničnú politiku prezentujú u nás menšinové politické línie. Majú však neprimerané vysoký podiel v médiách, čím krivia verejnú debatu.