Hodnota slobody kedysi konzervatívcov a liberálov spájala. Čo sa zmenilo?

V diskusiách o novele ústavy sa často ozýva otázka: prečo treba ústavne zakotviť výhradu vo svedomí? Odpoveď je v skutočnosti jednoduchá. Pretože ochrana ľudského svedomia je základným pilierom slobodnej spoločnosti a pretože v čase narastajúcej polarizácie je práve ochrana vnútorného presvedčenia jednotlivca dôležitejšia než kedykoľvek predtým.

Výhrada vo svedomí nie je výsada, ale najintímnejší prvok ľudskej slobody, ktorým jednotlivec chráni svoju osobnú integritu a morálnu autonómiu – to, čo ho robí človekom.

Práve vtedy, keď sa spoločnosť rozdelí na ideologické tábory, je dôležité, aby zákon uznával, že existuje priestor, do ktorého nemá zasahovať ani štát, ani väčšinový názor.

Návrh, ktorý ako KDH chceme, aby bol prijatý aj v rámci vládnej ústavnej novely, rozširuje a precizuje existujúcu ochranu výhrady vo svedomí. Nehovoríme len o zdravotníkoch či pedagógoch – hoci práve tí sú dnes často konfrontovaní s výzvami, ktoré presahujú ich odborné kompetencie a dotýkajú sa hlboko osobných otázok. Hovoríme o všetkých ľuďoch, ktorých štát dnes často postaví pred rozhodnutie: „Buď budeš konať proti svojmu svedomiu, alebo nebudeš konať vôbec.“ Takto sloboda nemá vyzerať.

Slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania treba dôsledne chrániť

Často sa pritom zabúda na to, že výhrada vo svedomí nie je výmyslom slovenských konzervatívcov. Je dokonca aj súčasťou európskeho ústavného systému. V článku 10 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ktorá má v zmysle Lisabonskej zmluvy rovnakú právnu silu ako zakladajúce zmluvy EÚ, sa výslovne uvádza, že „každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania“.

Ide teda o hodnotu, ktorú Európska únia považuje za súčasť svojej identity. Slovenská republika túto hodnotu nemá dôvod oslabovať – naopak, má povinnosť ju v duchu právneho štátu dôsledne chrániť.

Sloboda svedomia pritom bola kedysi hodnota, ktorá spájala konzervatívcov aj liberálov. Konzervatívci ju vnímali ako ochranu pred totalitným štátom, liberáli ako záruku osobnej integrity. Dnes ju niektorí spochybňujú ako hrozbu alebo nežiaducu výnimku.

Názorová pluralita je predpokladom demokracie

Ale ak raz pripustíme, že štát rozhoduje, kedy môže človek konať podľa svojho svedomia a kedy nie, otvárame dvere nielen k obmedzeniu slobody, ale k jej relativizácii.

Čo sa zmenilo, že liberáli sa už viac nepriznávajú k téme výhrady vo svedomí? Možno to, že pluralitu názorov začali vnímať ako problém, nie ako predpoklad demokracie. Ale ak dnes neobránime výhradu vo svedomí, zajtra možno stratíme aj právo vychovávať deti podľa vlastného presvedčenia alebo slobodne vyjadriť nesúhlas s väčšinovým názorom.

Preto sme v KDH presvedčení, že posilnenie výhrady vo svedomí v ústave nie je krok späť. Je to krok k spoločnosti, ktorá sa nebojí rozdielnosti. K spoločnosti, ktorá si váži ľudskú dôstojnosť natoľko, že uznáva právo jednotlivca povedať: „Toto nemôžem.“ Aj keď to nie je populárne.

A v tomto zmysle nie je výhrada vo svedomí slabosťou. Je svedectvom slobody. A tú si musíme chrániť – my všetci, konzervatívci aj liberáli.