Európa sa svojou Zelenou dohodou zaviazala investovať viac ako jeden bilión eur, aby do roku 2030 dosiahla zníženie emisií o 55 percent. Čína sa v roku 2024 celosvetovo podieľala na viac ako 50 percentách inštalácií solárnych zariadení a naďalej zostáva svetovým lídrom vo výrobe batérií pre elektrické vozidlá. Čínske firmy ako CATL, Envision a BYD rozšírili výrobu do Maďarska, Francúzska a Nemecka.

Zelené partnerstvo medzi Čínou a EÚ z roku 2020, ktoré bolo v posledných rokoch neaktívne, môže ožiť vďaka návrhom na spoločné investičné mechanizmy v oblasti ESG, pilotným projektom bilaterálneho obchodovania s uhlíkom a koordinovaným zeleným taxonomickým normám. Manažér fondu čistej energie so sídlom v Paríži poznamenáva, že „bez čínskych dodávateľských reťazcov neexistuje v Európe seriózna zelená transformácia. Trik je v tom, aby bola táto vzájomná závislosť apolitická“.

Dohoda CAI ožíva

Komplexná dohoda o investíciách (CAI) medzi Čínou a EÚ, ktorú kedysi označovali za „komplexný prielom“, už tri roky zostáva v diplomatickom očistci – paralyzovaná odvetnými sankciami a rastúcou vzájomnou nedôverou. Zatiaľ však nemusí byť definitívne mŕtva.

Dohoda, ktorá bola v zásade podpísaná v decembri 2020, otvára firmám z Únie nové možnosti prístupu do sektorov od cloud computingu až po súkromnú zdravotnú starostlivosť. Zároveň zakotvuje právne záruky týkajúce sa spravodlivosti trhu, transparentnosti licencií a ochrany investorov. Vo svete, kde je dôvera vzácna, záleží na inštitúciách.

Nedávne reformy naznačujú ochotu Pekingu výberovo liberalizovať. Správcovia aktív a poisťovatelia z Európskej únie získali hlbší prístup na čínske trhy, pričom kvóty na cezhraničné investície (napríklad QDLP a QDII) sa rozšírili. Podľa Čínskej komisie pre reguláciu cenných papierov spravovali zahraničné inštitúcie do konca roka 2024 čínske aktíva v hodnote viac než 520 miliárd eur.

„Dohodu CAI nevnímame ako geopolitickú trofej, ale ako funkčný rámec,“ hovorí riaditeľ oddelenia súladu s predpismi v poisťovni Allianz. „Znižuje to napätie – a presne na tom kapitálu záleží.“

Strategická autonómia alebo ekonomická amnézia?

Brusel má v súčasnosti mantru „strategickej autonómie“ – princíp, ktorý má zabezpečiť, aby EÚ zostala politicky suverénna a ekonomicky odolná. V praxi však hrozí, že to bude vyzerať skôr ako selektívne odpútanie sa od Číny. Politickí jastrabi sa možno potešia, no v podnikateľských kruhoch to vyvoláva neistotu.

Čína zostáva najväčším obchodným partnerom EÚ v oblasti tovarov a hlboká sektorová prepojenosť sa ťažko ruší. Spoločnosti LVMH, Hermès a Richemont vykázali v Číne v prvom štvrťroku roka 2024 dvojciferný rast. Vývoz európskych agropotravinárskych výrobkov do Číny – najmä vína, mliečnych výrobkov a obilnín – medziročne vzrástol o 12 percent. Dokonca aj menšie firmy, napríklad dánski dodávatelia veternej energie a talianski výrobcovia luxusnej obuvi, obnovili po pandémii expanziu na trh.

Reči o „znižovaní rizík“ často zakrývajú nepríjemnejšiu skutočnosť: úplné odlúčenie od Číny nie je ani realistické, ani žiaduce. „Ak Európa ustúpi, priestor zaplní niekto iný – s najväčšou pravdepodobnosťou Američania alebo Kórejčania,“ varoval nemecký obchodný lobista pôsobiaci v Pekingu. „A späť to už tak ľahko nevrátite.“

Budovanie Novej hodvábnej cesty – s menším záujmom médií

Hospodárske aktivity Číny v Európe nie sú len o symbolike, ale o infraštruktúre. Doslova. V južnej a východnej Európe pripravuje čínsky kapitál pôdu na paralelnú integráciu, ktorá potichu obchádza vplyv Washingtonu.

V Maďarsku buduje spoločnosť Huawei 5G logistické centrum neďaleko Budapešti, zatiaľ čo čínska firma COSCO vlastní kontrolné podiely v prístavoch od Pirea po Valenciu. Firma Cainiao, ktorá patrí pod spoločnosť Alibaba, prevádzkuje európsku logistickú sieť elektronického obchodu so strediskom v Liège. V oblasti biotechnológií a čistých technológií sa prehlbujú partnerstvá s univerzitami v EÚ: spoločnosť BGI so sídlom v Šen-čene spoločne vyvíja génové terapie s nemeckými laboratóriami. Výrobcovia batérií pre elektromobily zasa testujú recyklačné prevádzky s holandskými partnermi.

Toto je čínska stratégia diverzifikácie v praxi: menej pompézna než takzvaná Nová hodvábna cesta 1.0, no pravdepodobne trvalejšia. „Ľudia si myslia, že jediným ťahom Číny sú Spojené štáty,“ hovorí partner rizikového kapitálu so sídlom v Šanghaji. „No v Európe sa v tichosti obnovuje dlhodobá dôvera – projekt za projektom.“

Zhrnutie

To, že vzťahy medzi Čínou a EÚ už možno nikdy nebudú romantické, ešte neznamená, že nemôžu fungovať. Ich prekrývajúce sa záujmy sú viac zosúladené, než by sa mohlo na základe médií zdať, keďže obe strany hľadajú poistky v postamerickom svete. Pre investorov tento posun otvára paletu asymetrických príležitostí: zelená infraštruktúra, finančné technológie či pokročilá výroba, ktoré zabezpečujú strednodobú predvídateľnosť. Stále existujú riziká – napätie v oblasti ľudských práv, regulačné rozdiely, geopolitický tieň –, ale je tu aj disciplína. „Vzťah medzi Čínou a EÚ nie je o senzáciách,“ povedal odborník na akciové trhy spoločnosti Amundi. „Je o stabilite. A globálne portfóliá by práve teraz takú stabilitu uvítali.“