Proroci nového hospodárskeho úsvitu

Nevyspytateľné správanie amerického prezidenta Donalda Trumpa – náhle zavedenie ciel, po ktorom nasledovalo ich zrušenie – zanechalo trhy a politických činiteľov v neistote. Existuje v tomto šialenstve nejaký systém? Asi nie. Jeho jadrom je skutočný makroekonomický problém, no reagovať naň clami je scestné. 

Tak aspoň argumentujú dvaja vplyvní myslitelia: Ray Dalio, zakladateľ spoločnosti Bridgewater Associates a teoretik finančných systémov, a Michael Pettis, profesor financií na Pekinskej univerzite.

Dalio a Pettis mapujú, ako sa po desaťročiach od kolapsu brettonwoodského systému globálna ekonomika vyznačuje jednostrannou symbiózou. Na jednej strane sú pretrvávajúce deficity USA a na druhej strane prebytky krajín orientovaných na export – najskôr Nemecka a Japonska, potom Južnej Kórey a napokon Číny. Táto rastúca nerovnováha sa zhodovala s úpadkom americkej výroby, práve s tým trendom, ktorý chce Trump zvrátiť.

Dalio a Pettis sa však zhodujú, že Trumpove colné opatrenia pravdepodobne nedokážu zastaviť úpadok amerického priemyslu. Chaos, ktorý z toho vyplýva, však urýchľuje hlbšiu zmenu, ktorá už dlhší čas naberá na sile.

Daliova predpoveď súdneho dňa

Dalio varuje, že clá nie sú príčinou súčasného chaosu, ale len jedným z jeho mnohých prejavov. Ako tvrdí v článku na sieti X, svet zažíva rozpad „hlavných menových, politických a geopolitických poriadkov“, teda zmenu „veľkého cyklu“, ktorá podľa neho nastáva „raz za život“.

Globálna ekonomika sa stala nebezpečne asymetrickou: dlžnícke krajiny, ako sú Spojené štáty, majú trvalé deficity, pričom sa spoliehajú na veriteľské krajiny, ako je Čína, ktoré sú závislé od vývozu do Ameriky. Táto vzájomná závislosť sa už dlhý čas postupne oslabuje. Teraz sa pod ťarchou vzájomnej nedôvery a deglobalizácie rozpadáva.

Spojené štáty už nemôžu ďalej tolerovať úpadok svojej výrobnej základne ani narastajúce dlhové bremeno, rovnako ako si nemôžu dovoliť závislosť od strategických rivalov pri kritických tovaroch. Ako hovorí Dalio: „Je očividne nezlučiteľné mať veľkú obchodnú a kapitálovú nerovnováhu v deglobalizujúcom sa svete, v ktorom si hlavní hráči nemôžu byť istí, že ich ostatní hlavní hráči neodstrihnú od potrebných zdrojov alebo im zaplatia peniaze, ktoré im dlhujú.“

Súčasné usporiadanie – Amerika spotrebúva a požičiava si, Čína vyrába a požičiava – je podľa neho „očividne neudržateľné“.

Medzitým sa zhoršuje domáca aj medzinárodná politika. Americké inštitúcie, kedysi založené na kompromisoch, podliehajú populistickej zákopovej vojne. V celosvetovom meradle ustupuje poriadok vedený Američanmi drsnejšiemu systému založenému na moci.

Daliova diagnóza je naozaj pochmúrna. Trumpove clá vykresľuje ako zúfalý pokus napraviť makroekonomickú nerovnováhu, ktorá dosiahla bod zlomu. Clá však nie sú životaschopným riešením. Naopak, podľa Dalia sú len ďalším dôkazom blížiaceho sa kolapsu globálneho systému, ktorého centrom sú Spojené štáty. Predpovedá hlbokú premenu smerom k multipolarite v oblasti ekonomiky, financií, politiky a ideológie – premenu, ktorá bude mimoriadne destabilizujúca a pravdepodobne ju bude sprevádzať vojna.

Dominancia dolára

Pettis, hoci v menej apokalyptickom tóne, ponúka rovnako podnetný pohľad na túto štrukturálnu nerovnováhu. Jeho kritika sa zameriava na globálnu úlohu amerického dolára a na skryté náklady jeho postavenia ako bezpečného svetového aktíva. Na udržanie tejto dominancie sú Spojené štáty nútené absorbovať nadbytočné globálne úspory – často v dôsledku politík krajín ako Čína a Nemecko, ktoré potláčajú domáci dopyt, aby podporili vývoz. V tomto systéme sa niektoré krajiny zbavujú svojich nerovnováh, zatiaľ čo USA ich absorbujú. Amerika sa s otvorenými trhmi a liberalizovanými kapitálovými účtami stala svetovým tlmičom otrasov.

Dôsledkom je dlhodobý úpadok americkej výroby, pretože obchodné deficity rastú, zatiaľ čo zahraničný kapitál prúdi na Wall Street a nafukuje dolár. V článku pre denník Financial Times Pettis tvrdí, že hospodárske ťažkosti USA nepramenia zo zlých obchodných dohôd, ale z obrovskej úlohy dolára a pozície krajiny ako svetového finančného centra.

Trumpove clá sú potom dôkazom rastúcej snahy Washingtonu riešiť túto nerovnováhu. Pettis však pochybuje, že bilaterálne clá budú účinné, a označuje ich za „obzvlášť nešikovný spôsob riešenia základných príčin obchodnej nerovnováhy“.

Namiesto toho navrhuje mierne kapitálové kontroly, ktoré by zabránili krajinám s prebytkami recyklovať nadmerné množstvo obchodných ziskov do amerických aktív. Predstavte si obmedzenia na to, koľko domov alebo akcií môžu cudzinci v Spojených štátoch v určitom časovom období kúpiť. Hoci by takéto kontroly znamenali odklon od polstoročia americkej hospodárskej politiky, podobné opatrenia už uplatňujú mnohé krajiny vrátane Číny a Južnej Kórey. Ich zavedenie by znížilo prílev kapitálu a dopyt po dolári, čo by následne oslabilo hodnotu dolára a poskytlo americkému priemyslu viac príležitostí na cenovú konkurencieschopnosť.

Zhrnutie

So starými poriadkami je koniec. Svetová ekonomika sa musí vymaniť z rastúcej nerovnováhy medzi USA a krajinami s obchodným prebytkom. Ide o prechod, ktorý sa podľa Raya Dalia a Michaela Pettisa musí uskutočniť opatrne. V ideálnom prípade by túto zmenu mal sprevádzať postupný proces, nie vojna alebo kolaps. USA by mohli zaviesť kapitálové kontroly. Aj mäkké pristátie by však spochybnilo dlhodobo zaužívané predpoklady – vrátane globálnej dominancie dolára. Ak sa medzinárodná úloha dolára oslabí a prílev kapitálu klesne, americké akciové trhy pravdepodobne neudržia súčasné objemy. Aj tak však môže byť vzdanie sa silného akciového trhu a nadvlády dolára tou najmenej bolestivou cestou vpred.