Ukrajinská nedeľná správa o viac ako tridsiatich civilistoch zabitých ruskou raketou v ukrajinskom meste Sumy vyvolala výraznú medzinárodnú odozvu. Predstavitelia politického Západu sa predbiehali v odsudzovaní ruského útoku na nevinných civilistov, ktoré dopĺňali úvahy o zločinnosti Putinovho režimu a márnosti pokusov rokovať o mieri.

Propaganda rada používa správy o masakroch

Keď prezident Trump označil udalosť iba za ruskú „chybu“, popredný ukrajinský parlamentár vyzval FBI, aby vyšetrila, kto v Bielom dome šíri ruské dezinformácie. Keď USA zablokovali vyhlásenie skupiny G7 odsudzujúce ruský útok, vyslúžili si ďalšie opovrhnutie európskych rusobijcov. Avšak ako to už býva, útok na Sumy nebol tým, za čo ho ukrajinskí propagandisti vydávali a v ukrajinskej vojne to nie je prvýkrát.

Ku krutostiam vojen patria masakre neozbrojených civilistov. V najhoršom prípade sú plánované a cielia na zlomenie vôle národa či jeho vyhladenie, ako keď nacisti viedli vyhladzovaciu vojnu proti Slovanom či Američania bombardovali Hirošimu. Inokedy pochádzajú z individuálnych zlyhaní konkrétnych vojakov alebo sú nezamýšľaným dôsledkom známych akcií, ktoré mierili na vojenské ciele. Takéto excesy či omyly sú v každej vojne početné.

Správy o masakroch sú vďačným materiálom vojnovej propagandy. Niekedy si dokážu masakre vymyslieť: Američanmi podporovaná kuvajtská propaganda v roku 1991 šírila bájky o novorodencoch, ktorých irackí vojaci zabíjali v kuvajtských pôrodniciach, izraelská propaganda v roku 2023 tvrdila, že bojovníci Hamasu pri svojom októbrovom útoku podrezali desiatky dojčiat.

Inokedy pripíše vlastný zločin druhej strane: západná propaganda mala jasno v chemických útokoch na sýrskych civilistov, neskôr sa ukázalo, že obvinenia Asadovho režimu stáli na zastrašovaní a manipuláciách a že za všetkým pravdepodobne stála protiasadovská opozícia; podľa Západu "demokratická", ale v skutočnosti islamistická.

Kauza Majdan ako provojnová páka

K tým, ktorí pomáhali túto lož rozkrývať, patrí súčasná Trumpova koordinátorka spravodajských služieb Tulsi Gabbardová. Propaganda vychádza najčastejšie z reálnych faktov, ktoré sa obratným zamlčiavaním a doplňovaním menia na nepoznanie. Vymyslenými či prifarbenými správami bičuje verejné emócie a ovplyvňuje politické rozhodovanie. Obvykle ide o to presvedčiť verejnosť a politikov, ktorí nemajú záujem o vojnu, že agresia je jedinou alternatívou.

Ukrajinci pod západným vedením v tomto prezentačnom umení skutočne vynikajú. Celý majdanský režim bol počatý obrovským klamstvom o tom, že vo februári 2014 Janukovyčovi ostreľovači zabíjali neozbrojených protestujúcich na Majdane.

Táto správa bola politicky nesmierne dôležitá, presvedčila európskych lídrov, že Janukovyčov režim sa úplne zdiskreditoval, že žiadna dohoda s ním nemá zmysel a že vtedajšia opozícia je jedinou vierohodnou silou v krajine. Na Majdane skutočne zahynuli desiatky ľudí, ale ako ukázal Ivan Kačanovski, strieľala druhá strana, teda podľa Západu „demokratická“, v skutočnosti fašistická, opozícia.

Kauza Buča ako dôležitá polopravda

Inou politicky závažnou manipuláciou bol masaker v Buči. K čomu presne na tomto kyjevskom predmestí v marci 2022 došlo, nie je doteraz úplne jasné. Druhého apríla obleteli svet otrasné snímky mŕtvych tiel so známkami mučenia a zviazanými rukami, ktoré ležali na uliciach potom, čo mesto po niekoľkých týždňoch okupácie opustila ruská armáda. Okolo mesta sa mali nachádzať hromadné hroby s ďalšími obeťami, celkom Ukrajinci napočítali 458 obetí. Západ mal jasno: Rusi tu mučili a hromadne zabíjali civilistov.

Ukrajinská verzia o stovkách zavraždených a zviazaných mŕtvolách je zjavným klamstvom. Smerodajnou je správa Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ktorého tím niekoľko mesiacov prípad na mieste vyšetroval a v októbri 2022 informoval o výsledkoch.

Zo správy postavenej na svedectvách obyvateľov vyplýva, že drvivá väčšina mŕtvych nebola obeťou vojnových zločinov, ale pouličných bojov pri dobývaní mesta. Správa však spomína 73 cielených zabití civilistov: pre podozrivé správanie, neuposlúchnutie rozkazov či z čírej ľubovôle okupačných síl; najzávažnejšia je asi dvadsiatka popráv zajatých civilistov. Nedá sa preto vylúčiť, že sa ruské okupačné sily v Buči dopustili vojnových zločinov s nižšími desiatkami obetí.

„Symbol genocídy“ mimo záujmu Medzinárodného trestného súdu

Je však zvláštne, že od októbra 2022 sa nič nové vo vyšetrovaní masakrov v Buči neuskutočnilo, ani zo strany OSN, ani zo strany ukrajinských úradov, a to aj napriek tomu, alebo možno práve preto, že sa Buča medzitým stala oficiálnym symbolom údajnej ruskej genocídy ukrajinského národa.

Ako je možné, že taký závažný zločin zostal mimo pozornosti Medzinárodného trestného súdu? Keď žalobca tohto súdu vydal na prezidenta Putina zatykač, nebolo to za Buču, ktorú sa z nejakých dôvodov nepodarilo vyšetriť, ale za zavliekanie ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska.

Pochybnosti o ukrajinskej verzii Buče mal aj Gonzálo Lira. Tento nezávislý čílsko-americký novinár, ktorý roky pôsobil na Ukrajine, bol kyjevským režimom za svoju novinársku činnosť uväznený. Vo väzení, kde mu bola odopieraná lekárska starostlivosť, vlani v januári bez väčšieho záujmu západných ľudskoprávnikov zomrel.

Čo sa v Buči odohralo, nevieme

Rusi sa od začiatku pokúšali zvolať k Buči zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Zodpovednosť popierali a namietali, že medzi okamihom, keď opustili Buču a desivými snímkami mŕtvych tiel v uliciach uplynulo niekoľko dní, počas ktorých Ukrajinci oslavovali oslobodenie, pričom ani starosta ani prítomní fotografi nezaregistrovali v uliciach žiadnych mŕtvych. Podľa vtedajšieho spravodajstva denníka New York Times tiež v oných dňoch pôsobila v Buči neblaho preslávená milícia Azov.

Začiatkom tohtoročného apríla usporiadalo Rusko v OSN vypočutie, na ktorom okrem iného vystúpil bývalý francúzsky vojak Adrien Bocquet, ktorý tri roky predtým pôsobil na ukrajinskej strane, aby podal svedectvo o tom, že ukrajinské úrady telá do ulíc naaranžovali.

Treba dodať, že jeho vierohodnosť bola vo francúzskych médiách v minulosti spochybnená. Avšak vôbec nič nevieme o vierohodnosti svedkov, o ktorých sa opiera správa OSN a ktorí vypovedali v podmienkach, keď im bolo zrejmé, čo sa od nich očakáva.

Čo sa v Buči odohralo, nevieme. Nedá sa vylúčiť, že tu došlo aj k zločinom, ktoré, bohužiaľ, vojnu bežne sprevádzajú. Je však zrejmé, na čo poslúžila z časti preukázateľne klamlivá propaganda o masakri. Týždeň po uverejnení snímok mŕtvol v uliciach Buči prichádza do Kyjeva britský premiér Johnson, aby Kyjevu vysvetlil, že Západ nepodporuje sľubne sa rozvíjajúce rusko-ukrajinské rokovania o mieri a že, naopak, vo vojne s Ruskom Kyjev podporí. Snímky dokumentujúce údajnú ruskú beštialitu k tomu prišli mimoriadne vhod.

Kauza Sumy ako manipulácia

A podobne je to s aktuálnymi udalosťami v meste Sumy. Správa o masakri je opäť zmanipulovaná. Počet civilných obetí môže byť presný. Ale ukrajinské spravodajstvo zatajilo, že primárnym cieľom ruských rakiet bola ceremónia, na ktorej boli vyznamenávaní vojaci z blízkej kurskej oblasti, ktorú Ukrajina ešte stále sčasti okupuje.

Rusi tvrdia, že zásahom zlikvidovali šesťdesiat vojakov. Pochádzal nápad na verejnú ceremóniu pri ruských hraniciach z nekompetentnosti alebo zo zámeru postaviť ruským raketám ľudské štíty? Kyjev každopádne krátko po nešťastí odvolal z funkcie príslušného veliteľa oblasti.

Politický zámer propagandistov je opäť očividný. Podobne ako správa o Buči diskreditovala rokovania Ukrajiny s Ruskom, majú dnes Sumy aspoň skomplikovať dohodu USA s Ruskom. Z hľadiska mieru je len dobre, že napriek všetkým svojim neduhom je Trump voči podobným manipuláciám imúnny.