Chceme bezpečnosť. Obavy kresťanov starobylého sýrskeho mesta

V stáročnom kláštore na vrchole hory v západnej Sýrii kňaz hojdal kadidelnicu na reťazi, viedol svoje ovečky v melodických spevoch a predniesol nadčasovú kázeň o dôležitosti lásky k blížnemu.

Keď sa však veriaci po bohoslužbe zišli na kávu, vynorili sa ich aktuálne obavy – či bude budúcnosť Sýrie pokojná.

Zakázali by islamistickí povstalci, ktorí v decembri vyhnali vodcu Baššára al-Asada, bravčové mäso a alkohol, nariadili by ženám nosiť zahaľujúce oblečenie alebo obmedzili kresťanské bohoslužby? Chránili by nové bezpečnostné sily kresťanov pred útokmi moslimských extrémistov?

„Nestalo sa nič, čo by vám dalo pocit, že sa veci zlepšili,“ povedala Mirna Haddadová, jedna z návštevníčok kostola.

Inde v historickom meste Malúla mala moslimská menšina iné obavy. Podobne ako ich kresťanskí susedia, aj oni utiekli zo svojich domovov v Malúle na začiatku 13 rokov trvajúcej občianskej vojny v Sýrii. Na rozdiel od kresťanov im však Asadov režim a ním podporovaná kresťanská milícia bránili v návrate.

„Problémom je väčšina,“ teda väčšina kresťanov v meste, povedal Omar Ibrahim Omar, vedúci nového miestneho bezpečnostného výboru. Do Malúly sa vrátil až po páde al-Asada, po viac než 10 rokoch bez možnosti návratu.

„Nedovolíme, aby sa to opakovalo,“ povedal.

Kňaz Fadi Barkil nedávno predniesol kázeň svojmu zboru v Malúle o dôležitosti lásky k blížnym. Foto: David Guttenfelder/New York Times

Malúla, ktorá sa nachádza medzi skalnatými výbežkami 56 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Damask, už dlho stelesňuje starobylé korene kresťanstva v Sýrii a je dôležitým prvkom náboženskej mozaiky krajiny. Je to vzácna komunita, kde miestni obyvatelia stále hovoria aramejčinou, Ježišovým jazykom, a môže sa pochváliť históriou spolužitia dvoch tretín obyvateľov kresťanov a zvyšnej tretiny sunnitských moslimov.

Vojna, ktorá sa začala v roku 2011, však obe komunity nasmerovala na odlišné cesty a narušila sociálnu štruktúru Malúly. Mnohí moslimovia podporovali povstalcov, ktorí bojovali za zvrhnutie režimu, zatiaľ čo kresťania zväčša stáli na strane al-Asada, ktorého považovali za ochrancu sýrskych menšín v krajine s väčšinovým sunnitským obyvateľstvom.

Teraz je al-Asad preč, mesto je poškodené a jeho obyvatelia sa snažia zistiť, ako by mohli opäť žiť spolu.

„Chcem s vami žiť ako s bratmi,“ povedal v rozhovore kňaz Fadi Barkil, akoby sa prihováral svojim moslimským susedom. „Ak sa budeme stále vracať do minulosti, nikdy sa to neskončí.“

Kňaz Fadi Barkil počas bohoslužby v kláštore svätých Sergia a Bakcha v sýrskej Malúle, 16. marca 2025. Foto: David Guttenfelder/New York Times

Kresťania žili v Sýrii už pred obrátením apoštola Pavla na ceste do Damasku. Pred občianskou vojnou tvorili v Damasku, Aleppe a na ďalších miestach početnú menšinu, ale odvtedy ich počet prudko klesol. Kresťania emigrovali do Libanonu a na Západ, aby unikli násiliu a ekonomickým ťažkostiam, ktoré zničili ich komunity.

Otec Barkil dohliada na gréckokatolícky kostol a kláštor svätých Sergia a Bakcha v Malúle, ktorého svätyňa zo štvrtého storočia je čiastočne vytesaná z vrchu s výhľadom na mesto. Vedľa nej sa nachádzajú pozostatky hotela Safir. Kedysi bol najlepším cieľom pútnikov a turistov v meste, ale počas vojny bol zničený a teraz je opustený.

Z jeho terasy sa naskytá výhľad na mesto s kupolami a krížmi mnohých kostolov v Malúle a minaretom mešity, ktorý sa týči uprostred prostých domov.

Občianska vojna sa prvýkrát rozšírila do Malúly, keď samovražedný útočník v septembri 2013 vyhodil do vzduchu hlavné armádne kontrolné stanovište chrániace mesto. Takmer všetkých niekoľko tisíc obyvateľov – kresťanov aj moslimov – utieklo, keď vypukli boje a kontrolu nad mestom prevzali povstalci pod vedením Frontu al-Nusra, pobočky al-Káidy.

Povstalci si v hoteli a kláštore zriadili základne, ktoré im umožňovali ostreľovať vládne jednotky pod nimi. Z gréckeho pravoslávneho kláštora uniesli 13 mníšok a tri asistentky.

Hotel Safir, zničený počas občianskej vojny, bol kedysi najlepším cieľom pútnikov a turistov v meste. Foto: David Guttenfelder/New York Times

Ženy neskôr prepustili v rámci výmeny zajatcov s vládou a sýrska armáda a libanonská militantná skupina Hizballáh v apríli roku 2014 mesto znovu dobyli.

Kresťania sa vrátili a našli svoje sväté miesta poškodené.

„Keď sa kňazi po vojne vrátili, všetko v kláštore bolo zničené,“ povedal otec Barkil.

Vrch oltára bol rozbitý, bombardovanie prerazilo diery v kamenných stenách a v modrej kupole nad svätyňou a rozhádzalo trosky po drevených laviciach. Mnohé ikony chýbali a tie, ktoré zostali, boli počmárané.

A čo otec Fadi opísal ako hlboký symbolický úder, z jeho a z jednej ďalšej svätyne boli ukradnuté dva obrovské zvony, čím sa z Malúly vytratilo ich zvonenie.

Počas trvania vojny držala mesto sýrska armáda spolu s kresťanskou milíciou, ktorú vyzbrojila. Kresťanské pamiatky boli obnovené, hoci sa sem vrátilo len málo turistov, ktorí kedysi podporovali ekonomiku.

Kresťanská ikona, ktorá bola poškodená po tom, ako povstalci pod vedením Frontu al-Nusra, pobočky Al-Káidy, prevzali kontrolu nad mestom v prvých dňoch občianskej vojny. Foto: David Guttenfelder/New York Times

Keď povstalci v decembri zvrhli al-Asada, kresťania v Malúle sa veľmi nepotešili. Armáda utiekla, mesto zostalo bez ochrany a obyvatelia sa obávali, že noví islamistickí vládcovia krajiny obmedzia ich náboženské slobody.

„Čo chceme v Malúle?“ opýtal sa otec Barkil. „Chceme mať štát a bezpečnosť, ale nesúhlasíme s tým, aby nám moslimovia vládli silou.“

Ich obavy zhoršuje skutočnosť, že zakladateľom Frontu al-Nusra, džihádistickej skupiny, ktorá v roku 2013 zaútočila na Malúlu, je v súčasnosti sýrsky prezident Ahmad Šara.

Otec Barkil uznal, že Šara povedal, že prerušil väzby s al-Káidou a prisľúbil slúžiť všetkým obyvateľom Sýrie. Kňaz však vyzval nového prezidenta, aby toto inkluzívne posolstvo posilnil návštevou Malúly.

„Môže prísť a povedať v Malúle, že kresťania sú dôležití a že im nikto nemôže ublížiť,“ povedal otec Barkil. „Ale ak to nikdy nepovie, čo sa s nami stane?“

Po páde al-Asada nové úrady vyslali policajtov, aby mesto zabezpečili. Na miestnej policajnej stanici niekoľko z týchto nových policajtov – bývalých povstalcov, všetci boli moslimovia a nikto z nich nepochádzal z Malúly – uprostred dňa tvrdo spalo.

Veľkú časť mesta ešte treba obnoviť. Foto: David Guttenfelder/New York Times

Na inom mieste sa skupina mužov z novovytvoreného bezpečnostného výboru tlačila okolo kachlí na drevo a snažila sa zohriať. Všetci boli moslimovia z Malúly a tvrdili, že v roku 2013 utiekli od bojov, ale režim im zakázal vrátiť sa domov, pretože ich podozrieval z podpory povstalcov.

Päťdesiatosemročný Akram Qutayman, člen výboru, povedal, že obyvatelia rôznych vierovyznaní žili pred vojnou spolu v mieri.

„Tam, kde žijem, som bol obklopený kresťanmi,“ povedal. „Oslavovali s nami ramadán, akoby sme boli jedna ruka.“

Obvinil však miestnu kresťanskú milíciu, že počas ich neprítomnosti podpaľovali domy moslimov, aby im zabránili v návrate.

„Nemáme domy,“ povedal Omar, vedúci výboru, a poznamenal, že hlavná mešita je stále poškodená. Stále však dúfal, že napätie pominie a mesto sa obnoví.

„Očakávam, že dôjde k zmiereniu a budeme opäť žiť spolu,“ povedal. „Minulosť necháme minulosťou.“

Kríže sú poprednou súčasťou panorámy mestečka. Foto: David Guttenfelder/New York Times

V posledných týždňoch sa objavili niektoré pozitívne signály.

Dva zvony ukradnuté z kostolov vrátili. Minulý mesiac ich vyčistili, vyleštili a znovu zavesili do zvoníc, pričom ich zvuky sa po prvý raz po 13 rokoch rozozvučali naprieč Malúlou.

„Zavesenie týchto zvonov prinieslo ľuďom úľavu,“ povedal otec Barkil. „Koniec-koncov, sú hlasom Božím.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.