Poučenie z konkláve

Katolícka cirkev je najstaršia funkčná inštitúcia západnej civilizácie a aj keď sa proces voľby pápeža menil, súčasné konkláve je výsledkom množstva ponaučení z histórie a je zaujímavé aj z informačno-bezpečnostného hľadiska. Pozrime sa teda na jeho princípy.

Prvý princíp – izolácia od sveta. Kardináli, ktorí volia pápeža, sú „pod zámkom“ – nesmú sa počas zasadnutia konkláve stýkať s vonkajším svetom. Medzi zakázané prostriedky patrí aj internet, žiadne dohováranie sa s inými ľuďmi cez WhatsApp či Signal sa tak nekoná. To zabraňuje rôznemu taktizovaniu na poslednú chvíľu, čo je inak veľký mor demokratických systémov. Bohužiaľ by asi tento princíp bolo ťažké preniesť do normálnych parlamentných demokracií. Trochu ho aproximuje register lobistických kontaktov, ale len značne voľne.

Druhý princíp – veľmi dôkladné zabezpečenie samotného hlasovania. Kardináli sú povinní písať meno kandidáta „hranatým písmom“, aby nešlo rozoznať ich rukopis. Následne pristupujú po jednom k volebnej urne, no nesmú zložený lístok hádzať priamo do nej. Musia ho položiť na tanier, ten potom pred očami všetkých priložiť k okraju urny a zložený lístok do nej nechať skĺznuť. Vyzerá to ako absurdný obrad – kým si neuvedomíme, že v širokom rukáve kardinálskeho rúcha by sa tých lístkov mohlo skrývať viac. Tento spôsob hlasovania podobné triky znemožňuje, rovnako ako znemožňuje nenápadne do urny hrabnúť a nejaký lístok z nej, naopak, odstrániť.

Tretí princíp – pominuteľnosť hlasovania. Po každom kole hlasovania sa lístky spália. Podľa potreby sa do pece pridáva prísada, ktorá zafarbí dym načierno či nabielo, takže vonkajší pozorovatelia vedia, či bol pápež zvolený alebo nie. Zároveň sa tým však mažú všetky, aj teoretické, stopy po tom, kto hlasoval za koho – nie je možné si napríklad lístok spätne nájsť v archíve a analyzovať zvyšky DNA, ktoré na ňom prišli. Rovnako nemôže hlasujúci kardinál lístok nejako tajne označiť a neskôr niekomu dokazovať, že volil toho či onoho.

Štvrtý princíp – zastropovanie vekom. Kardináli, ktorí dovŕšili osemdesiat rokov, nesmú hlasovať. Skrátka existujú pochybnosti o tom, či sú ešte dostatočne duševne čulí na to, aby mohli o takomto dôležitom úrade rozhodovať.

Celkovo by sme neurobili zle, keby sme sa podobnými princípmi riadili tiež. Je vidieť, že cirkvi veľmi záleží na tom, aby sa integrita hlasovania nemohla spochybniť, a že je tomu ochotná obetovať trochu pohodlia.

Myšlienku typu, že konkláve by mohlo prebiehať elektronicky, by vo Vatikáne asi nikto ani nepreniesol nahlas. Prečo sa s ňou teda pohrávame my, občania vyspelých štátov?

Text publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.