Birmingham. Keď mzdová rovnosť zbankrotuje mesto

Birmingham postupne poprehrával dlhoročné spory na rôznych úrovniach. Počas desiatich rokov už musel vyplatiť odškodné za 1,1 miliardy libier. Napriek tomu si mesto s ročnými príjmami okolo 4,5 miliardy libier bude musieť pripraviť ešte ďalších 650 miliónov až 1,15 miliardy libier.

Zastupiteľstvo muselo spraviť škrty výdavkov za zhruba 150 miliónov libier ročne a predať majetok za pol miliardy, či zvýšiť obecnú daň o 21 percent. To všetko v čase zmeny financovania samospráv, keď vlastné príjmy nahradili časť štátnych grantov spolu s celkovým poklesom príjmov samospráv. Výdavky na niektoré rozpočtové položky v Birminghame tak klesli o desiatky percent už pred samotným bankrotom. Napriek škrtom, pravidelným auditom a neustálemu dozoru zo strany vlády, je ekonomická situácia mesta aj v tomto roku veľmi zlá.

Najnovšia časť tohto príbehu prišla nedávno. Birminghamskí smetiari vstúpili v marci do neobmedzeného štrajku a v meste sa už druhý mesiac takmer nezbiera odpad. Dôvod? Mesto chce zrušiť supervízorské pozície v zbere odpadov (takzvané WRCO). Smetiari sa obávajú, že to povedie k erózií ich platov a výhod. A majú pravdu – mesto si z dôvodu žaloby žien už nemôže dovoliť poskytovať smetiarom výhody, pretože rovnaké podmienky by muselo poskytnúť všetkým zamestnancom, na čo ani omylom nemá zdroje.

Birmingham sa tak stal prvou obeťou veľkej časovanej bomby s názvom equal pay. Zamestnávatelia pod ťarchou ideologicky nastavenej „rovnosti“ strácajú kontrolu nad odmeňovaním zamestnancov. Nemôžu poskytnúť žiadne výhody smetiarovi vláčiacemu smradľavé koše v daždi, pretože by to bolo diskriminačné voči školskej upratovačke.

To, čo je „rovnaká práca“ nerozhoduje trh pomocou trhových miezd, ale rôzne komisie a súdy. Súdy navyše vyhodnocujú „diskrimináciu“ aj spätne. Teda za obdobie, keď nikomu neprišlo zvláštne alebo nesprávne, že kuchárka, upratovačka a smetiar majú rôzne platy podľa toho, ako sa sami dohodnú so zamestnávateľom.

Zamestnávateľovi ostávajú na výber dve možnosti. Buď nastaviť odmeny podľa najlepšie platenej profesie, čo je cesta k bankrotu. Alebo vyššie odmeny znížiť, čo je zase cesta k nenaplneným pracovným pozíciám. V Birminghame sa deje oboje naraz. A paradoxom je, že táto časovaná bomba vybuchla v štáte, ktorý opustil „preregulovanú“ EÚ. V Európe sa plošné vymáhanie umelej mzdovej rovnosti zavádza povinne až od roku 2026.