Koniec vojny ako otázka dní až týždňov? Päť dôvodov, prečo nemusí ísť o sci-fi

Hoci dianie posledných týždňov zmarilo nádeje na rýchle ukončenie vojny na Ukrajine, ktoré vzplanuli po nástupe staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu, udalosti týchto dní a medializované informácie predsa len vytvárajú mierovú mozaiku.

Aj keď k jej interpretácii treba pristupovať opatrne, súčasné pootvorené okno príležitostí, v kombinácii so všeobecnou únavou zo statickej vojny, klesajúcimi benefitmi z jej pokračovania a uvedomením si vlastných limitov na všetkých stranách, vytvára dôvod na pomerne veľký optimizmus. O čom je teda reč?

Posun mohla priniesť schôdzka v Londýne

Prvým kúskom do spomenutej mozaiky mala byť stredajšia schôdzka spojencov v Londýne, nadväzujúca na minulotýždňové stretnutie v Paríži, na ktorom sa zúčastnil aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio a osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff.

Podľa veľkých anglosaských médií ako Telegraph, Washington Post alebo Axios mal práve v britskej metropole americký osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg predstaviť sedembodový plán ukončenia vojny.

Tieto body sa mali týkať okamžitého prímeria a priamych rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom, vzdania sa ambícií na členstvo Ukrajiny v NATO, uznania ruskej anexie Krymu, zmrazenia frontovej línie, zrušenia protiruských sankcií, prechodu Záporožskej jadrovej elektrárne pod kontrolu USA, podpísania dohody o nerastoch a nastolenia nového vzťahu medzi USA a Ruskom.

Američania podľa Axiosu, ktorý sa odvolal na zdroje priamo oboznámené s návrhmi, očakávali odpoveď na túto rámcovú dohodu už v stredu, teda v čase písania tohto článku - o pár hodín.

Po schôdzke v Londýne mal zvláštny americký prezidentský vyslanec Steve Witkoff odcestovať do Moskvy, pričom sa očakávalo, že návrh by mohol predostrieť aj ruskému vedeniu.

Na poslednú chvíľu sa však formát stretnutia zmenil a britská televízia Sky News v stredu ráno informovala, že sa rokovanie uskutoční na nižšej úrovni, než sa pôvodne očakávalo. Namiesto stretnutia ministrov sa zídu iba vysokopostavení diplomati Spojeného kráľovstva, USA, Francúzska, Nemecka a Ukrajiny. Panuje však nádej, že ministri sa čoskoro predsa len stretnú.

Bez zachádzania do podrobností možno uviesť, že Ukrajina má dlhodobo kardinálny problém najmä s absenciou bezpečnostných záruk a uznaním okupácie Krymu a štyroch ďalších východných regiónov. Rovnako je však všeobecne známe, že v praxi nemá prostriedky na to, aby tento stav zmenila.

USA sa môžu prestať angažovať

Druhým kúskom do mozaiky sú varovania amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia po nedávnych rokovaniach s európskymi a ukrajinskými predstaviteľmi v Paríži. Tie naznačujú, že Ukrajina teraz dostáva od Spojených štátov akúsi poslednú ponuku.

Rubio totiž oznámil, že Spojené štáty ukončia svoju snahu sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, ak sa počas niekoľkých dní neobjavia presvedčivé náznaky pokroku. Trumpov šéf diplomacie okrem iného upozornil na skutočnosť, že USA majú aj iné globálne priority. Trump zas v nedeľu uviedol, že k dohode medzi Ruskom a Ukrajinou by mohlo dôjsť už tento týždeň.

Na možné stiahnutie sa Američanov už reagoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa jeho mienky by išlo o nebezpečný moment. „Myslím si, že to nie je veľmi dobrý signál, ak Amerika odíde. Naozaj dúfame, že prezident Trump podporí Ukrajinu a vyvinie tlak na Rusko,“ zdôraznil prezident Ukrajiny. 

Rokovanie Putina a Zelenského už neznie ako sci-fi

Tretím kúskom je vzrastajúca šanca na priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré boli počas troch rokov vojny (s výnimkou prvých týždňov a mítingov na nižšej úrovni) neprekonateľným tabu.

Zelenskyj totiž v utorok pripustil, že Ukrajina by v prípade uzavretia prímeria bola pripravená aj na priame rokovania s Ruskom, hoci nie je známe, na akej úrovni by sa uskutočnili.

Ochotu viesť priame rokovania s Kyjevom v utorok vyjadril aj Kremeľ. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov novinárom v Moskve povedal, že Vladimir Putin je ochotný rokovať priamo s Ukrajinou, ak Kyjev odstráni „určité prekážky“.

Navrhol Putin zmrazenie konfliktu?

Štvrtým kúskom do mozaiky je tvrdenie denníka Financial Times, ktorý s odvolaním sa na tri zdroje tento týždeň napísal, že aj sám Putin navrhol, aby sa konflikt na Ukrajine zmrazil pozdĺž súčasnej frontovej línie.

Putin údajne Witkoffovi naznačil, že Rusko by sa mohlo vzdať nárokov na neobsadené časti štyroch regiónov. Tento návrh sa považuje za prvý možný ústup z maximalistických cieľov Kremľa, ktorý – ak by postupoval súčasným tempom – by všetky časti Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti obsadil za dlhé roky.

Pozitívna „numerológia“

Posledným kúskom je blížiaci sa dátum osláv 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve. Práve pri tomto okrúhlom výročí by mohol Putin zarámcovať koniec konfliktu na Ukrajine ako víťazstvo Ruska.

Niekdajší zamestnanec ukrajinskej tajnej služby SBU a jeden z najcitovanejších analytikov na Ukrajine Ivan Stupak uviedol, že skutočne existujú veci (zakomponované v spomenutom sedembodovom návrhu), ktoré by Kremeľ mohol odprezentovať ako svoj triumf. Spomenul najmä uznanie anexie Krymu a zastavenie členstva v NATO.

Za dôležitý dôvod k ukončeniu vojny z pohľadu Moskvy možno považovať aj začatie novej etapy rusko-americkej obchodnej spolupráce, o ktorej sa pozitívne vyjadrili predstavitelia na oboch stranách.