Príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu predznamenal zásadnú zmenu politického štýlu. Prístup Joea Bidena sa vyznačoval snahou zachovať status quo a odkladaním náročných rozhodnutí, zatiaľ čo Trumpova metóda je diametrálne odlišná. Tendencia bývalého prezidenta bola obzvlášť zreteľná pri riešení štátneho dlhu USA. Od inaugurácie v januári 2021 až do jeho odchodu sa dlh Spojených štátov nafúkol na 36 biliónov dolárov, čo predstavuje 30-percentný nárast v hodnote 8,3 bilióna dolárov.

Trumpov tím tvrdí, že Američania žijú nad svoje pomery. Ich kúpna sila nie je založená na skutočnej produktivite, ale skôr na ich schopnosti získať úvery. Podľa Trumpa vedie cesta k odolnej Amerike cez vyrovnaný rozpočet. Scott Bessent túto myšlienku zhrnul jasne: „Ročne míňame stovky miliárd dolárov nad rámec toho, čo by sa dalo zdôvodniť infláciou a demografickým rastom.“

Finančné problémy Ameriky však siahajú hlbšie. Nejde iba o obmedzenie výdavkov alebo znižovanie dlhu – americký dolár slúži ako svetová rezervná mena. Medzinárodný dopyt po dolári prirodzene zvyšuje americký rozpočtový deficit a náklady na obsluhu dlhu.

Kozmetické úpravy už nebudú stačiť. Zásadná reforma systému je nevyhnutná, no musí sa udiať postupne, aby sa nenarušila globálna ekonomická stabilita. Trump si osvojil narušenie zaužívaného poriadku ako stratégiu – nie ako ústupok – a namiesto postupných zmien sa rozhodol pre súčasné úpravy na viacerých frontoch. Táto taktika mu poskytuje dostatočný priestor na vyjednávanie a improvizáciu, ktoré považuje za svoje silné stránky. Napriek tomu daná stratégia spôsobuje problémy komentátorom aj analytikom, keďže Trumpove kroky zámerne pôsobia nepredvídateľne a nejasne.