Trumpova hra o tróny

Príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu predznamenal zásadnú zmenu politického štýlu. Prístup Joea Bidena sa vyznačoval snahou zachovať status quo a odkladaním náročných rozhodnutí, zatiaľ čo Trumpova metóda je diametrálne odlišná. Tendencia bývalého prezidenta bola obzvlášť zreteľná pri riešení štátneho dlhu USA. Od inaugurácie v januári 2021 až do jeho odchodu sa dlh Spojených štátov nafúkol na 36 biliónov dolárov, čo predstavuje 30-percentný nárast v hodnote 8,3 bilióna dolárov.

Vládny dlh USA za posledných päť rokov

Trumpov tím tvrdí, že Američania žijú nad svoje pomery. Ich kúpna sila nie je založená na skutočnej produktivite, ale skôr na ich schopnosti získať úvery. Podľa Trumpa vedie cesta k odolnej Amerike cez vyrovnaný rozpočet. Scott Bessent túto myšlienku zhrnul jasne: „Ročne míňame stovky miliárd dolárov nad rámec toho, čo by sa dalo zdôvodniť infláciou a demografickým rastom.“

Finančné problémy Ameriky však siahajú hlbšie. Nejde iba o obmedzenie výdavkov alebo znižovanie dlhu – americký dolár slúži ako svetová rezervná mena. Medzinárodný dopyt po dolári prirodzene zvyšuje americký rozpočtový deficit a náklady na obsluhu dlhu.

Kozmetické úpravy už nebudú stačiť. Zásadná reforma systému je nevyhnutná, no musí sa udiať postupne, aby sa nenarušila globálna ekonomická stabilita. Trump si osvojil narušenie zaužívaného poriadku ako stratégiu – nie ako ústupok – a namiesto postupných zmien sa rozhodol pre súčasné úpravy na viacerých frontoch. Táto taktika mu poskytuje dostatočný priestor na vyjednávanie a improvizáciu, ktoré považuje za svoje silné stránky. Napriek tomu daná stratégia spôsobuje problémy komentátorom aj analytikom, keďže Trumpove kroky zámerne pôsobia nepredvídateľne a nejasne.

Dve chyby v interpretácii

Jeho nekonvenčný prístup k tomuto transformačnému procesu môže padnúť za obeť nesprávnym interpretáciám. Jedna z nich pochádza od laureáta Nobelovej ceny Paula Krugmana, ktorý považuje amerického prezidenta za úplne nekompetentného. Krugmanova kritika však opomína zásadný fakt, že úspešne vyhral dvoje prezidentské voľby za náročných okolností. Uvedený úspech sám osebe zdôrazňuje hlbokú úroveň strategického myslenia a politického umu a ukazuje, že Trumpova výstrednosť neznamená absenciu plánu alebo porozumenia pre zložitú ekonomickú situáciu Ameriky.

Druhý typ nesprávnej interpretácie vyplýva zo slepej viery v človeka. Trumpovi nekritickí stúpenci hovoria o „5D šachu“ a každé jeho rozhodnutie pripisujú prepracovanej stratégii. V skutočnosti však jeho spoliehanie sa na improvizáciu a nečakané príležitosti môže priniesť alternatívne, nepredvídateľné výsledky. Napríklad čínske clá na poľnohospodárske produkty, najmä sójové bôby, vážne zasiahli amerických farmárov – jadro Trumpovej voličskej základne.

Efektívnejší spôsob, ako pochopiť zdanlivo nevyspytateľné správanie amerického prezidenta, spočíva v určení jeho strategických zámerov a snahe predvídať jeho ďalšie kroky v tejto „hre o tróny“.

Miranova stratégia

Donald Trump, ktorý si uvedomuje zložitosť amerických ekonomických problémov, sa pri navrhovaní ambicióznych ekonomických stratégií opiera o Stephena Mirana. Tento nekompromisný ekonóm je autorom knihy A User’s Guide to Restructuring the Global Trading System [Používateľská príručka na reštrukturalizáciu globálneho obchodného systému, pozn. red.], ktorá poskytuje východisko pre Trumpovu politiku zameranú na strategické oslabovanie dolára a cielené clá. 

Odvážny plán, ktorý má za cieľ oživiť výrobu v USA a je umocnený Trumpovou konfrontačnou rétorikou, nesie riziko eskalácie globálneho obchodného napätia a trhovej neistoty. Miran opisuje americké hospodárske ťažkosti prostredníctvom Triffinovho paradoxu a zdôrazňuje napätie medzi udržiavaním globálnej dolárovej likvidity a zachovaním domácej stability. Dolárový index (DXY) už tento rok klesol o viac ako 10 percent a mohol by sa ešte viac oslabiť, keďže clá zatiaľ nepriniesli významné účinky v reálnej ekonomike.

Vývoj dolárového indexu DXY za posledný rok

Miranove navrhované clá majú za cieľ obnoviť rovnováhu obchodu a zvýšiť príjmy do štátnej pokladnice, čím pripravujú pôdu na multilaterálnu Dohodu z Mar-a-Lago, pripomínajúcu Dohodu z hotela Plaza z roku 1985. Zároveň sa snažia koordinovať devalváciu dolára voči menám ako jüan a euro.

Uvedený základný rámec je v súlade s Trumpovými širšími snahami o reindustrializáciu, zníženie deficitu a prehodnotenie úlohy Ameriky v globálnej ekonomike – nie na základe konsenzu, ale prostredníctvom umelo vyvolaných kríz a vyvíjania strategického tlaku pri rokovaniach. Prekážky pri realizácii tohto plánu sú však rovnako významné ako jeho zložitosť. 

Bitka o centrálnu banku

Miranov plán zásadne závisí od spolupráce s Federálny rezervným systémom. Fed musí podporiť devalváciu dolára prostredníctvom znižovania úrokových sadzieb a aktívne zmierňovať možné dôsledky, napríklad zahraničný odpredaj amerických dlhopisov. Trumpovu zmenu ciel z 9. apríla 2025 vyvolal nekontrolovaný nárast výnosov na americkom dlhopisovom trhu.

S podporou Fedu by mohli rozsiahle nákupy dlhopisov znížiť výnosy na zvládnuteľnú úroveň. Bez takejto spolupráce sa však realizácia Trumpovho plánu stáva mimoriadne náročnou.

Čas je však jeho hlavným obmedzením. Funkčné obdobie Jeroma Powella ako predsedu Fedu trvá do mája 2026 a nezávislosť centrálnej banky chráni zákon o Federálnom rezervnom systéme z roku 1913. Prezident USA by na odvolanie Powella musel presvedčiť Najvyšší súd, že jeho politika spôsobila hospodárske škody – čo je takmer nemožné.

Napriek tomu si Trump pripravuje pôdu na to, aby v prípade recesie mohol Powella obetovať, pričom sa odvoláva na jeho neochotu znížiť úrokové sadzby. Šéfovi Fedu by mohlo hroziť aj dočasné pozastavenie výkonu funkcie, no prípadné súdne konanie voči nemu by pravdepodobne trvalo dlhšie ako jeho funkčné obdobie.

Zníženie úrokových sadzieb by mohlo šéfa Bieleho domu upokojiť, zároveň by však mohlo urýchliť pokles dolára. Takýto scenár, ktorý je stredobodom Miranovej stratégie, by mohol vážne znepokojiť držiteľov dlhopisov.

Pochopiť Trumpovu ekonomickú víziu znamená rozpoznať, ako sa jeho deštruktívne inštinkty premietajú do systémových výziev. Miranov plán a konflikt s Fedom nie sú samostatné epizódy, ale kapitoly v ucelenom strategickom predstavení, v ktorom volatilita nie je zlyhaním, ale metódou.

Zhrnutie

Prezidentovanie Donalda Trumpa prinieslo prelomový odklon od tradičných politických metód, najmä pri riešení prudko rastúceho amerického dlhu a ekonomických problémov. Jeho nekonvenčné stratégie často nesprávne interpretujú priaznivci aj kritici. Kľúčom k pochopeniu Trumpových ekonomických zámerov je rámec „Dohody z Mar-a-Lago“ od ekonóma Stephena Mirana, ktorého cieľom je reštrukturalizovať globálny obchod a stabilizovať financie USA prostredníctvom strategickej devalvácie dolára. Trumpov neustály boj s Fedom však ukazuje, aké náročné je pretaviť prevratné ekonomické vízie do konkrétnej politiky, čo vystavuje pozíciu Spojených štátov ako globálneho finančného lídra skúške.