Referendum o predčasných voľbách podporilo v petícii vyše 585-tisíc ľudí. Hárky s podpismi odovzdali iniciátori v Prezidentskom paláci 3. mája. Prezidentka Zuzana Čaputová však požiadala Ústavný súd (ÚS) o posúdenie ústavnosti predmetu navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia.
Hovorkyňa ÚS Martina Ferencová potvrdila, že plénum Ústavného súdu sa bude otázkou ústavnosti predmetu navrhovaného referenda zaoberať na stredajšom (7. 7.) neverejnom zasadnutí.
ÚS sa podaním hlavy štátu zaoberá od 13. mája. Na rozhodnutie má však 60 dní, ktoré uplynú začiatkom budúceho týždňa. Plénum by malo preto rozhodnúť ešte dnes. Ak sa tak nestane, bude musieť Ústavný súd najneskôr budúci pondelok znova mimoriadne zasadnúť, aby sudcovia stihli rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, ktorá toho dňa vyprší.
Petíciu o referende iniciovali opozičný Smer-SD a mimoparlamentný Hlas-SD, pridali sa aj SNS, Socialisti.sk a ďalšie organizácie. Iniciatívu podporila aj Konfederácia odborových zväzov SR, ktorá je dlhodobo naklonená Smeru. Strany však deklarujú, že má ísť o apolitické občianske referendum.
Ústavnosť referendovej otázky
Súd posudzuje ústavnosť referendovej otázky: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“
Viacerí predstavitelia koalície spochybnili ústavnosť navrhovanej referendovej otázky. Expremiér a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) začiatkom júla, naopak, konštatoval, že prezidentka urobila chybu, keď dala problematiku vyhlásenia referenda posúdiť Ústavnému súdu.
Podľa Matoviča majú ľudia jednoznačné právo vyjadriť sa k predčasným voľbám v referende. Expremiér uviedol, že ľudia majú na jednej strane právo, aby sa všeľudové hlasovanie konalo, ale na druhej dodal, že ho nepodporuje a nehlasoval by za predčasné voľby.
Referendum nie je isté
Ak Ústavný súd označí toto všeľudové hlasovanie za protiústavné, mohlo by to spôsobiť, že voliči nebudú môcť parlamentu skrátiť trvanie štvorročného mandátu pomocou referenda ani v budúcnosti.
Ak ÚS neumožní konanie referenda o predčasných voľbách, bude to podľa predsedu opozičnej strany Hlas-SD Petra Pellegriniho veľký zásah do ústavnosti a pošliapanie práv občanov. Za prvú z možností v prípade zamietavého stanoviska považuje bývalý predseda vlády novelu ústavy, ktorá by takéto referendum umožnila.
V prípade, že ÚS dospeje k záveru, že referendová otázka je v poriadku, tak by sa plebiscit mohol konať už na jeseň. Ani to však nemusí byť isté. ÚS môže za protiústavnú označiť len otázku samotnú, ktorá by sa potom musela zmeniť, alebo môže nechať rozhodnutie o vypísaní predčasných volieb na poslancov.
Podľa slovenskej legislatívy je referendum platné, keď sa na ňom zúčastní viac ako polovica oprávnených voličov. To je približne 2,2 milióna ľudí. Z nich vyše polovica musí hlasovať za vypísanie predčasných volieb, aby bola požiadavka iniciátorov referenda úspešná.
V slovenskej histórii bolo platné jediné referendum – o vstupe do Európskej únie. Navyše, v právnej obci sú rôzne názory na záväznosť referenda pre poslancov.
Snaha pomôcť koalícii?
Keby ÚS označil referendum o predčasných voľbách za protiústavné, tak by to pravdepodobne znamenalo mimoriadne silnú odozvu a pravdepodobne aj masívnu protivládnu opozičnú kampaň.
Smer už avizoval, že je v prípade zamietnutia všeľudového hlasovania pripravený podporiť protesty a demonštrácie. Rovnako je strana údajne pripravená vyzbierať v prípade potreby aj podpisy pod ďalšie referendum.
Predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico uviedol, že hlava štátu chcela obrátením sa na ÚS pomôcť vládnej koalícii.
Ak sa referendum nebude konať, plnú politickú zodpovednosť za to bude niesť podľa Fica prezidentka. Jej vyjadrenia vníma expremiér ako schizofréniu. Šéf Smeru pripomenul, že ako občianka je prezidentka za konanie referenda, ale na druhej strane sa obrátila na Ústavný súd s argumentmi proti referendu. Pripomenul, že v minulosti boli už dve referendá o predčasných voľbách.
„Ak je Smer presvedčený, že referendum s takto položenou otázkou je v súlade s ústavou, tak nemá dôvod obávať sa výkladu Ústavného súdu a ani dôvod útočiť na prezidentku,“ zareagoval na Ficove slová prezidentský palác.
Kuloárne klebety
V politickom zákulisí sa hovorí o tom, že referendum na Ústavnom súde neprejde. Nezaradení opoziční poslanci Erik Tomáš a Tomáš Taraba hovoria o indíciach, že ÚS referendovú otázku o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády označí za protiústavnú. Taraba navrhuje takú zmenu ústavy, aby sa referendom dalo skrátiť volebné obdobie.
Koaličný poslanec Martin Borguľa (Sme rodina) nemá informáciu, že by referendum nemalo prejsť. Podľa neho by sa malo uskutočniť, pretože ho požadovali ľudia. Poslankyňa za OĽaNO Monika Kavecká má vo veci referenda rovnaký názor ako Borguľa.
„Keď raz 51 percent ľudí povie, že tu táto vláda nemá čo hľadať, tak to treba len ticho akceptovať, stotožniť sa s tým, zakopať sa niekde a hotovo,“ povedal Borguľa v reakcii na otázku, čo by robil, ak by sa referendum konalo.