Amerizuela. Strelí Trump USA najväčší vlastný gól v histórii?
Aj politickí predstavitelia vyspelých krajín hrajú populistické divadlo pre voliča, klamú a vo svojich sľuboch popierajú existenciu ekonomických zákonov. No na rozdiel od zaostávajúcich krajín zvyčajne aspoň tušia, čo sú racionálne politiky. A keď už ide o veľa, nezvyknú spraviť obrovskú chybu z nevedomosti. Politici v rozvíjajúcich sa krajinách často o tom, čo by bolo treba spraviť na zlepšenie situácie krajiny, nemajú šajnu.
Donald Trump pokračuje vo fiškálne nezodpovednej politike Joea Bidena, hrou s clami radikálne zvýšil neistotu a je blízko urobenia najväčšej chyby v monetárnej politike USA.
Trump sa pokúša o hlavu šéfa americkej centrálnej banky Jeromeho Powella. Táto správa v hurhaji okolo šokujúcich ciel takmer zanikla, ale trhom to neuniklo. Predseda Najvyššieho súdu USA John Roberts umožnil prezidentovi Donaldovi Trumpovi dočasne zbaviť funkcie najvyšších predstaviteľov dvoch nezávislých agentúr (National Labor Relations Board a Merit Systems Protection Board), kým Najvyšší súd USA rozhodne, ako postupovať v novom spore o prezidentské právomoci.
Tento prípad je testom rozhodnutia Najvyššieho súdu USA z roku 1935, ktoré umožnilo Kongresu chrániť vysokopostavených úradníkov nezávislých agentúr pred prepustením. Právny spor by v konečnom dôsledku mohol ovplyvniť, či má Trump právomoc prepustiť šéfa americkej centrálnej banky Powella.
Trumpov šach v podobe colnej tomboly narúša produkčné štruktúry USA, likviduje medzinárodný obchod a desí investorov. Tí presúvajú kapitál z amerických akcií a dlhopisov. Repatriácia vedie k poklesu dolára, rastu zlata a prekvapivo aj dlhých úrokov na americkom štátnom dlhu. Úroky na 30-ročnom dlhu dosiahli na chvíľu až päť percent, a to v čase dramatických prepadov v akciách, keď mali skôr klesať a byť bezpečným prístavom pre kapitál.
Takýto vývoj vystrašil aj Trumpa. Dlhopisové trhy sú obrovské a na rozdiel od tých akciových plné sofistikovaných investorov. A politici ich na financovanie svojho fungovania potrebujú. Práve útok dlhopisovej hliadky donútil Trumpa vyhlásiť v colnej tombole 90-dňovú pauzu.
Spojené štáty majú stále rozdrapené fiškálne výdavky. Napriek Muskovmu DOGE divadlu robia stále rekordný deficit, míňajú viac než pred rokom. Do toho príde Trumpom vyvolaná recesia alebo rovno depresia a americkému dlhu to môže „odpáliť poklop“. Kto bude nakupovať americké dlhopisy potom? Čína ich predáva už dnes.
Tu prichádza na scénu centrálna banka – najefektívnejší a najrýchlejší daňový úrad na svete. Netreba sa dohadovať, hlasovať či čakať – stačí si to na počkanie vytlačiť a dať tomu nejaké sofistikované meno ako kvantitatívne uvoľňovanie, aby to nevyzeralo byť „úplne na hulváta“. Nečudo, že Trump by post šéfa Fedu najradšej obsadil nejakým svojím poskokom a zmocnil sa tak jeho tlačiarní. Práve v centrálnej banke sa totiž nachádza riešenie každého zlyhania štátu aj jeho nepodarených dealov – inflácia.
Trump má s Powellom už dlhodobý a búrlivý vzťah. Šéf Fedu bol vo funkcii ešte počas jeho prvého prezidentovania a už koncom roku 2018 ho Trump cez médiá okrikoval, aby znížil základnú úrokovú sadzbu. Neskôr v pandémii spoločne rozbehli veľkú infláciu.
Powell vyrobil nové doláre a Trump ich zhadzoval na ľudí z helikoptér ako pandemické šeky. Tie nafúkli ceny v ekonomike, pričom veľká časť z týchto sociálnych dávok vytlačených v centrálnej banke skončila na akciových trhoch alebo v NFT-čkach, kde pomohli nafúknuť špekulatívne bubliny.
Dnes je ale iná doba. Powell si posypal hlavu popolom, priznal svoje hriechy a nastúpil na pokánie prísnejšou monetárnou politikou. Dnes ešte stále krotí infláciu, ktorú pomáhal vytvoriť. A do toho všetkého sa mu na prezidentskú stoličku vrátil Trump a priniesol so sebou už storočie vyvrátený merktantilizmus, obrovskú mieru neistoty a rozsiahle ekonomické škody oslabujúce dolár a plašiace kapitál.
Powell na otázku, či opustí stoličku na výzvu Trumpa ešte začiatkom tohto roka, jasne odpovedal, že nie. V divokých dňoch na trhoch po oznámení ciel síce Fed upokojoval situáciu vyhláseniami, že je pripravený so svojimi nástrojmi zachraňovať systém, ale do znižovania úrokov a monetárnej expanzie sa mu právom ešte nechce. Powell vie, že by to mohlo ohroziť návrat cenovej inflácie k cieľu a vyvolať jej druhú vlnu ako vo veľkej inflácii v 70. rokoch minulého storočia. Trumpovi monetárna cudnosť nie je po vôli, a tak začal opäť Powella cez sociálne siete okrikovať.
„Očakáva sa, že ECB zníži úrokové sadzby už siedmykrát, a napriek tomu tento ‚meškajúci‘ Jerome Powell z Fedu, ktorý je vždy príliš neskoro a zle, vydal včera správu, ktorá bola ďalším a typickým úplným ‚bordelom‘! Ceny ropy klesajú, ceny potravín (dokonca aj vajcia) klesajú a USA bohatnú na clách. Ten ‚meškajúci‘ mal znížiť úrokové sadzby ako ECB už dávno, ale určite by ich mal znížiť teraz. Powellovo odvolanie nemôže prísť dostatočne skoro!“
To už bolo príliš aj na ministra financií Trumpovej vlády Scotta Bessenta, ktorý ako jediný z administratívy vyzerá, že aspoň tuší, čo by sa naozaj robiť nemalo. Kým colnú tombolu ešte horlivo obhajoval, a to aj napriek tomu, že ide o ekvivalent „plochozemských“ argumentov v ekonómii, priama kontrola centrálnej banky prezidentom je už aj pre neho za čiarou: „Minister financií varoval predstaviteľov Bieleho domu pred pokusmi o výmenu šéfa americkej centrálnej banky Powella.” píše Politico.
Tento bývalý špekulant a partner Sorosovho investičného fondu totiž tuší, čo by sa po ovládnutí centrálnej banky s dolárom a úrokmi stalo. Reakcia trhov by bola okamžitá. Spojené štáty by sa priblížili Venezuele. Otvorené financovanie vlády tlačiarňami centrálnej banky by znížilo atraktivitu dolára a tým aj jeho hodnotu, úroky na amerických dlhopisoch by vystrelili.
Neverím, že Trump spácha až takúto najhlúpejšiu rituálnu samovraždu monetárneho hegemóna v histórii vyspelého sveta. Napriek tomu by som za to ruku do ohňa nedal. U Trumpa človek nikdy nevie. Faktom ale je, že sa Powellove funkčné obdobie končí už o rok v máji. Jeho nástupcu bude preto vyberať práve Trumpova administratíva. Aj preto zlato letí do nebies.
