Dôverujte plánu: Trumpovo druhé funkčné obdobie mení chaos na stratégiu

Donald Trump druhýkrát neprišiel veľkolepo, ale systematicky. Výkonné nariadenia, ktoré vznikali medzi tweetmi a ráno rozkolísali trhy, sú minulosťou.

Nahradila ich 100-dňová realizácia ekonomických a politických zmien prostredníctvom ciel, daňových úľav, stimulov na návrat výroby, regulačnej šokovej terapie a tvrdých zásahov proti migrácii. A to všetko s nekompromisnou koordináciou. 

Tento zdanlivý chaos nebol spontánny. Bol pripravený. Trumpovi spojenci – od stratégov MAGA a technokratov z nadácie Heritage až po postlibertariánskych populistov – štyri roky pripravovali Agendu 47, Projekt 2025 a doktrínu nielen na vládnutie, ale aj na zvrátenie kontraproduktívneho štvorročného medziobdobia.

Clá ako geopolitická stratégia

Dňa 2. apríla Trump vyhlásil núdzový stav v národnom hospodárstve. Do 5. apríla sa na všetok dovoz vzťahovalo jednotné desaťpercentné clo. O pár dní neskôr nasledovali zvýšenia ciel pre krajiny s obchodným prebytkom: 24 percent pre Japonsko, 32 percent pre Nemecko a viac ako 50 percent pre Čínu. Reciprocita platí pre priateľa aj nepriateľa – to je posolstvo.

V roku 2018 prišli clá ako blesk: nepredvídateľné a reaktívne, v roku 2025 však dopadajú ako taktická delostrelecká paľba.

Toto nie je obchodná vojna, ale doktrína pákového efektu. Spojencom ako India sa ponúka možnosť vyjednávať o výnimkách výmenou za energetické dohody, technologickú spoluprácu a obranné aliancie. Clá slúžia aj ako vnútorný signál, aj ako vonkajšia zbraň.

Toto však presahuje clá: Trump ponúkol Japonsku obchodné úľavy výmenou za dovoz poľnohospodárskych produktov, obmedzil ropné kanály z Venezuely, aby získal dohody o repatriácii, a prinútil Kanadu a Mexiko čeliť clám na automobilové súčiastky, pokiaľ nezastavia tok fentanylu. 

Tieto účelové diplomatické reorganizácie, ktoré sa zameriavajú na presadzovanie pravidiel, možno pochopiť len cez Trumpovu umenie vyjednávania. Preto sa jeho pohľad na globálny poriadok opiera skôr o výhodnú bilaterálnu podriadenosť než o idealistický multilateralizmus, najmä keď Čína zostáva tieňovým protivníkom, hoci je Trumpova vnútorná vojna namierená proti starému konsenzu.

Zníženie daní pre podporovateľov a oživenie výroby

Zatiaľ čo v roku 2017 sa znížili sadzby dane z príjmu právnických osôb, Trumpova agenda znižovania sa v roku 2025 zameriava na ľudí, ktorí dostávajú prepitné, či na vyčerpaných a starších ľudí. Jeho niekdajší plán „zázraku pre strednú triedu“ teraz zahŕňa zrušenie federálnych daní z prepitného, nadčasov a zo sociálneho zabezpečenia.

Nie je to už Reaganomika, ale skôr MAGAnomika: nejde o presakovanie bohatstva zhora nadol, ale o priamy príspevok. Čašníci, zdravotné sestry a dôchodcovia už nie sú len abstrakciou, ale politickými strážcami. Trump odmeňuje tú skupinu ľudí, ktorá ho podporila vo voľbách. 

Libertariáni oceňujú logiku založenú na podpore ponuky a aj hlasy z postľavicového spektra uznávajú, že tieto škrty sú viac prospešné pre pracujúcich než akýkoľvek návrh Joea Bidena. 

Trumpova priemyselná politika sa tiež uberá podobným smerom, a to nad rámec viery v slobodné podnikanie.

Kombinuje colné bariéry s daňovými stimulmi a dereguláciou, aby prilákala výrobu späť domov. Povoľovacie procesy sú zrýchlené, stimuly na návrat výroby odmeňujú domáce iniciatívy a náklady na energiu teraz spadajú pod expanziu fosílnych palív. Podľa Trumpa štát nielenže trhy uvoľňuje, ale ich aj vytvára.

V roku 2017 Trump predpokladal, že zníženie daní by mohlo priniesť návrat tovární domov. Dnes však buduje základy vlastnými rukami. Dokonca aj zahraničné firmy sa prispôsobujú, zriaďujú prevádzky v USA, aby sa vyhli novému colnému režimu, a perspektívna automatizácia má kompenzovať vyššie mzdy.

Kontrola hraníc ako ekonomická doktrína 

Presadzovanie imigračných predpisov už nie je len symbolické. Zákon s názvom Laken Riley Act prikazuje zadržať migrantov, ktorí sú len obvinení z krádeže alebo útoku. Zodpovednosť za deportácie sa prenáša do zahraničia: stovky nelegálnych venezuelských migrantov teraz sedia v salvádorských megaväzniciach, ďalší čakajú na azylové konanie v Guantáname.

Trump sa odvolal na zákon o cudzích nepriateľoch, aby obišiel azylové normy, a zatiaľ čo súdy váhali, jeho administratíva postupovala ďalej. Logika v Bielom dome je ekonomická. Menej nelegálnych pracovníkov znamená užšiu ponuku pracovnej sily, vyššie mzdy a menší tlak na verejné financie. 

Ochrana hraníc nie je len otázkou národnej bezpečnosti, ale aj ponuky a dopytu na trhu práce.

Dohľad Fedu a návrat k minulosti

Trump sa v roku 2018 vysmieval zvyšovaniu úrokových sadzieb z dielne Jeroma Powella. V roku 2025 prepisuje náplň práce Federálneho rezervného systému. Predstavil reformy na obmedzenie nezávislosti Fedu, vymenoval lojálnych spojencov a podporil spoluprácu medzi fiškálnou a menovou politikou. Legislatíva na tento účel sa v tichosti pripravuje.

Cieľom je zosúladiť Fed s Bielym domom na podporu rastu a zníženie úrokových nákladov. Hoci existuje možnosť inflačného rizika, podľa Trumpa je už dávno načase, aby strategická menová politika bola pod kontrolou verejnosti.

Aj keď mnohé obavy pripomínajú Trumpovo prvé funkčné obdobie, to druhé nie je prídavkom, ale novým predstavením. To, čo bolo v roku 2017 chaotické, je v roku 2025 koordinované. Každá z týchto politík – clá, znižovanie daní, hraničné múry a úrokové sadzby – bola prediskutovaná, naplánovaná a realizovaná s nekompromisným zámerom.

Podporovatelia vidia logiku v tom, čo kedysi vyzeralo ako ľahkovážnosť, a dokonca aj kritici pripúšťajú, že Trump už neimprovizuje. Už to nie je šokujúci zásah outsidera, ale stratégia človeka, ktorý ovládol washingtonský močiar. Trump už netweetuje proti systému – prispôsobuje ho svojim politickým cieľom.

Zhrnutie

Trumpovo druhé funkčné obdobie nie je reprízou – je to zúčtovanie. Tam, kde kedysi panovala improvizácia, teraz prevláda zámer. Clá sa zavádzajú s matematickou agresivitou, daňové škrty sú presne cielené v prospech strednej triedy a zásahy proti imigrácii sa zavádzajú s legislatívnym krytím. Spojenci sú pod tlakom, Fed sa spochybňuje a priemysel je vedený späť domov. Chaos pretrváva, ale tancuje v rytme. Trump sa stal stratégom, ktorého sa jeho nepriatelia nikdy neobávali, ale jeho spojenci v neho vždy dúfali. Jeho doktrínou je prevrat, jeho metódou je však majstrovstvo – a tentoraz nie je plánom šokovať, ale obnoviť.