Hlas preferenčne poklesol a voličsky zostarol. Je nad ním tieň premiéra Fica

Ako to môže vyzerať v politickej praxi už Hlas naznačil. Po utíšení koaličnej krízy sa prinajmenšom dva razy odlišne prejavil v parlamente aj vo vláde. Práve po tlaku Hlasu museli Smer a SNS cúvnuť a urobiť niektoré zmeny v zákone o mimovládnych organizáciách.

Hlas tiež nesúhlasil so zverejnením záverov analýzy vládneho splnomocnenca a poslanca Petra Kotlára (nom. SNS), či má obsah mRNA vakcín negatívny vplyv na zdravie ľudí, kým ich neposúdia experti zo Slovenskej akadémie vied. Otázkou je, ako Hlas tento svoj boj s Kotlárom dokončí. Premiér Robert Fico totiž nechce Kotlára s jeho správou o vakcínach poslať na vedľajšiu koľaj, aby koalícia neprišla o ďalší hlas poslanca.

Keď bol Hlas valcom

Faktom je, že Hlas o priazeň medzi voličmi vo svojich začiatkoch nemusel urputne zápasiť, ako to zrejme bude musieť urobiť v nasledujúcom období. Vo fáze budovania strany mal širšie spektrum voličov. Javil sa prijateľný nielen pre sympatizantov Smeru, ale aj niekdajších vládnych strán Sme rodina či OĽaNO.

Jeden čas Hlas priam valcoval zvyšné strany v prieskumoch popularity. Napríklad podľa merania preferencií agentúry Focus pre TV Markíza v januári 2021 mal Hlas ako líder podporu 24,3 percenta opýtaných a Smer iba 9,1 percenta. Vtedy mimoparlamentnú stranu PS by volilo iba 5,2 percenta respondentov.

Peter Pellegrini. Foto: Jakub Kotian/TASR

To však bolo pred parlamentnými voľbami, teraz je nastavenie voličov iné. Hlas má za sebou viaceré zmeny. Necelý rok ho vedie nový líder Matúš Šutaj Eštok, po vnútorných nezhodách je jeho poslanecký klub slabší o troch poslancov.

V snahe minimalizovať straty vládnej zostavy premiér Fico dvoch odbojných zákonodarcov pôvodom z Hlasu Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša radšej poslal do vlády. Hlas tým prišiel o ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Navyše, čaká ho vymaňovanie sa spod dominantného Smeru, ak chce pomýšľať na dobrý volebný výsledok.

Pripomeňme, že Smer vo vládnych koalíciách dokázal svojich partnerov doslova „vygumovať“. Po skončení prvej vlády Smeru v roku 2010 vypadlo z veľkej politiky HZDS a SNS veľmi tesne prekročila prah vstupu do parlamentu.

Po tretej vláde Smeru v roku 2020 sa už do parlamentu nedostali jeho koaliční partneri Most-Híd a SNS. Niekdajšia štvrtá koaličná strana Sieť sa začala rúcať ihneď po vstupe do vlády so Smerom ešte v roku 2016.

Prezidentské voľby ako vzpruha

Pokiaľ ide o Hlas ako nového partnera Smeru vo vláde, po počiatočnom úspechu spadol z prvej priečky popularity. Pod vedením Petra Pellegriniho skončil v parlamentných voľbách na treťom mieste so ziskom 14,7 percenta hlasov. V ďalších mesiacoch, už ako súčasť vlády, začal prechodne naberať silu v období krátko po prezidentských voľbách. V prieskume agentúry AKO pre televíziu Joj 24 dosiahol vlani v máji podporu až 17,2 percenta.

V jeseni sa údaje o popularite otočili smerom nadol. Agentúra AKO mu namerala 14,7 percenta. Tento rok v januári to bolo 13 percent a v marcovom prieskume by ho volilo už len 12,3 percenta opýtaných.

Iné agentúry odmerali Hlasu ešte nižšiu podporu. Focus v prieskume pre portál 360tka zistil, že Hlas by v apríli tohto roka volilo 10,9 percenta ľudí. Podľa volebného modelu agentúry NMS Market pre televíziu Markíza by Hlas v marci získal hlasy len 8,8 percenta respondentov. Približne rovnaké číslo zverejnila spomínaná agentúra aj v apríli.

Rozdiely vo výške podpory môžu vyplývať z metodiky prieskumu. Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO poukázal hlavne na trendy v prieskumoch, a tie sú podobné. Signalizujú pokles podpory Hlasu.

Kto odchádza z Hlasu a kam

Pri otázke, aký typ voličov Hlas stráca, sociológ hovorí, že sa treba pozrieť hlbšie do minulosti. Podľa neho krátko po vzniku dokázal osloviť ročníky vo veku 46 až 63 rokov.

„Hlas mal dve cieľové skupiny. Jedna bola názorovo bližšia k Smeru a druhá sa viac stotožňovala napríklad s niektorými názormi súčasnej opozície. To bolo pred voľbami. Keď Hlas prezentoval stanovisko k niektorej z kľúčových tém, tak polovicu svojich voličov potešil a polovicu tak trochu nahneval. Toto bol hlavný problém dvojitej cieľovej skupiny,“ povedal Hřích Štandardu.

Ozrejmil, že po voľbách prešla k Hlasu časť voličov Smeru, no zároveň Hlas stratil ľudí, ktorí tak trochu sympatizovali s názormi súčasnej opozície. Stalo sa, že sa Hlasu veková štruktúra voličov posunula do najstarších vekových ročníkov.

„Momentálne má Hlas vyšší priemerný vek voličov ako napríklad Smer. Ten svojou rétorikou veľmi úspešne prebral časť bývalého elektorátu Kotlebovej ĽSNS. Strana Smer k sebe pritiahla mladšieho voliča, ale Hlas voličsky zostarol. Teraz je u neho veková dominanta 64 plus,“ vysvetlil Hřích.

Jednou z hlavných agend Hlasu bol totiž sľub zavedenia trinásteho dôchodku pre seniorov. Aj táto téma ho teda viac priblížila k staršej generácii.

Odídení voliči z Hlasu neprešli k opozičných stranám. „Títo respondenti volia v prieskume odpoveď, že nevedia, koho by volili, alebo sú z nich nevoliči,“ priblížil Hřích. Podľa neho voliči akejkoľvek koaličnej strany pri nespokojnosti s vládou a pri neexistencii podobnej alternatívy nezvyknú odchádzať ku konkurencii, ale skôr do akéhosi medzipriestoru.

Paralelné fungovanie

Smer a Hlas sa usilujú o podobných voličov a zároveň sa snažia odlíšiť. Smer si po vzniku Hlasu doplnil do názvu označenie, že je „slovenskou“ sociálnou demokraciou. Fico zároveň o svojom konkurentovi hovoril, že je „bruselskou“ sociálnou demokraciou.

To, či sa bude Hlas viac vyhraňovať voči Smeru, sociológ nevedel dopredu odhadnúť. Považuje to za vec politickej stratégie. Pokiaľ ide fungovanie dvoch sociálno-demokratických strán v parlamente, problém v tom nevidí. Poukázal na prípad strán, ktoré mali v názve, že sú kresťanské a dokázali popri sebe fungovať.