Boj o zdroje v srdci temnoty. Veľmoci v Afrike

Prezident Trump dal Ukrajine najavo, že je ochotný brániť iba americké aktíva a za pokračovanie podpory žiada exkluzívny prístup k prírodným zdrojom aj strategickej infraštruktúre. Prezidentovi Zelenskému sa do takejto dohody príliš nechce. Inde sú ústretovejší.

Konžské zdroje: dar i prekliatie

Félix Tshikesedi, prezident Konžskej demokratickej republiky, pred časom naopak Trumpovi konžské zdroje ponúkol, pokiaľ mu pomôže získať kontrolu nad okupovaným východom krajiny. Je možné, že Trump ponuku berie vážne.

Kongo je krajinou mimoriadne obdarenou aj prekliatou. Na jej obrovskom území sa nachádza takmer celá Mendelejevova tabuľka. Prvé americké jadrové zbrane boli z konžského uránu, dnes sa upiera pozornosť k lítiu, kobaltu či tantalu, nepostrádateľným v modernej elektronike, stály záujem je o zlato a diamanty.

Prezident Konžskej demokratickej republiky Felix Tshisekedi. Zdroj: Wikipedia

Keď však Európania územie v druhej polovici 19. storočia objavujú a Belgičania obsadzujú, je jeho hlavnou komoditou prírodný kaučuk. Zisky z koloniálneho vykorisťovania vzbudili závisť ostatných, najmä Veľkej Británie. Pokúša sa Belgicko o výnosnú kolóniu pripraviť.

Britská tlač sa preto začiatkom minulého storočia s osobitnou starostlivosťou venuje belgickým koloniálnym zločinom v Kongu; o tých britských všade inde mlčí. V tejto atmosfére píše Joseph Conrad slávnu novelu Srdce temnoty, a Kongo v nej vykresľuje ako prekliatu krajinu, v ktorej sa bieli kolonizátori a domorodci navzájom ničia.

Koniec kolonializmu, pokračovanie zasahovania

Jeho podobenstvo, bohužiaľ, nestráca nič zo svojej platnosti ani s dekolonizáciou. Vláda nezávislého Konga čelí od začiatku výzve, ako ovládnuť územie, zodpovedajúce asi polovici rozlohy EÚ, bez dopravnej infaštruktúry a s etnickými konfliktmi.

Keď sa Belgičania s novými predstaviteľmi nepohodnú, vyvolajú občiansku vojnu medzi ústrednou vládou a separatistami v Katange. Padlo jej za obeť nielen stotisíc obyvateľov, ale aj generálny tajomník OSN Hammarskjöld a prezident Lumumba, ktorý hľadal pomoc proti západnému zasahovaniu v ZSSR.

Dag Hammarskjöld. Zdroj: Wikipedia

V polovici 60. rokov nastupuje diktátor Mobutu, ktorý v krajine eliminuje sovietsky vplyv a na takmer tri desaťročia získava ochranu Západu; Belgicko však nahrádzajú Francúzsko a USA, ktoré diktátora chránia pred domácou opozíciou. Ale s koncom studenej vojny od neho dávajú ruky preč a Mobutov režim v polovici 90. rokov končí.

Otvára sa tým nová kapitola zahraničného zasahovania, ktorej poslednou epizódou sú vojenské úspechy separatistov na severovýchode krajiny, proti ktorým sa prezident Tshikesedi snaží kúpiť si Trumpovu podporu.

Rwanda v akcii

Hlavným zahraničným hráčom v konžskej politike je posledných tridsať rokov susedná Rwanda. Jej sily a ňou podporované milície ovládajú v Kongu surovinovo bohaté územie, ktoré mnohonásobne prevyšuje jej vlastnú rozlohu, zodpovedá polovici rozlohy Slovenska.

Bezprostredný dôvod rwandskej invázie v polovici 90. rokov však nebol ekonomický. Rwanda tam vtedy prenasleduje vojakov a milície zvrhnutého režimu rwandských Hutuov zodpovedných za genocídu Tutsijov. Vyvolá tým neprehľadný konflikt, v ktorom sa na území priamo alebo nepriamo stretnú takmer všetci susedia a miestni hráči. Aj po jeho ukončení Rwanda v rôznych podobách v konžskej politike zostáva.

Paul Kagame. Foto: paulkagame.rw

Hlavným architektom tejto politiky je niekdajší chránenec anglosaských veľmocí Paul Kagame. Začína ako veliteľ exilovej milície rwandských Tutsijov podporovanej USA a Veľkou Britániou, ktorí od 80. rokov zo susednej Ugandy bojujú proti hutujskému režimu podporovanému Francúzskom.

Keď v roku 1994 režim poráža, stavia sa na čelo krajiny. Najprv ako viceprezident, neskôr jej ako prezident vládne železnou rukou. Rwandu vytrháva z francúzskeho vplyvu, miesto francúzštiny – ako jazyka administratívy a prvého cudzieho jazyka – preberá angličtina, a aj politicky ju nasmerúva k Londýnu a Washingtonu. Anglojazyčné médiá ho oslavujú ako modernizátora a víťaza nad genocídou, taktne pritom zamlčujú jeho podiel na vyostrení bojov, ktoré ku genocíde viedli.

Rwandský vývoz a milióny mŕtvych

Aj keď v posledných rokoch si médiá všímajú viac jeho autoritárske praktiky, vrátane fyzických likvidácií opozície, podporu západných vlád to príliš nemení. Naopak, s Rwandou sa opäť zbližuje aj Francúzsko. Keď rozhnevaní Konžania začiatkom roka v Kinshase zaútočili na ambasády štátov, ktoré obviňujú z podpory rwandskej politiky, patrili medzi ich ciele úrady USA aj Francúzska.

Hoci Kagame ospravedlňuje angažmán v Kongu prenasledovaním páchateľov genocídy, ide dnes predovšetkým o konžské nerastné bohatstvo, z ktorého Rwanda bohatne. Napríklad sa už roky drží na špičke svetových exportérov koltánu, z ktorého sa získava tantal, hoci sa na jej území žiadny neťaží. Podobným spôsobom sa maličká Rwanda bez väčších prírodných zdrojov zaraďuje medzi popredných exportérov ďalších komodít.

Ľudia v meste Goma na východe Konžskej demokratickej republiky protestujú proti obliehaniu povstaleckým hnutím M23, ktoré podporuje susedná Rwanda, 28. januára 2025. Foto: TASR/AP

Už vyše desať rokov je hlavným nástrojom Kagameho vplyvu v Kongu tutsijská milícia M23, ktorá v posledných rokochza priamej podpory Rwandy ovládla významnú časť severovýchodu krajiny. Konflikt, ktorý už priniesol podľa niektorých odhadov milióny mŕtvych, eskaluje v posledných troch rokoch. Všetky pokusy o mierové rokovania zlyhávajú, sprostredkovať sa ich pokúšajú najmä Angola a Spojené arabské emiráty.

Konžská vláda v Kinshase odmieta s rebelmi rokovať, súčasne však neustále stráca ďalšie územie. Nič nezmenili ani sankcie Bruselu, ktoré však opatrne cielia na individuálnych povstaleckých veliteľov, nie na rwandské exporty konžských komodít, na ktoré si zvykli giganti západných informačných technológií.

Trumpove zvažovanie a čínska dilema

Tshikesediho ponuka Trumpovi je do značnej miery výsledkom prezidentovho zúfalstva, ale môže byť tiež pokusom odrezať Rwandu od západnej priazne, alebo ju aspoň pod touto hrozbou prinútiť k rokovaniu. Zrejme nie je náhoda, že pred niekoľkými týždňami sa v Katare uskutočnili prvé priame rokovania medzi prezidentmi Tshikesedim a Kagamom, od začiatku víťazného ťaženia milície M23.

Možno tiež odhadovať, že Trump túto ponuku berie vážne. Keď pred niekoľkými týždňami menoval zvláštneho vyslanca pre strednú Afriku, nevybral nikoho zo zahraničnopolitických profesionálov. Afrikou poveril Massada Boulosa, ktorý – ako svokor dcéry Tiffany – patrí k Trumpovej širšej rodine. Záležitosti, na ktorých mu zvlášť záleží, zveruje blízkym priateľom či príbuzným; jeho hlavným mužom pre Ukrajinu nie je bývalý generál, politik, spravodajca či diplomat, ale celoživotný priateľ a developer Witkoff.

Massad Boulos. Foto: TASR/AP

Boulos už s Tshikesedim rokoval. Dohodu však bude komplikovať skutočnosť, že hlavným ekonomickým partnerom Konga, ktorý má pod kontrolou podstatnú časť surovinovej produkcie krajiny, je dnes Čína. Tshikesedi sa môže svojím obratom k Washingtonu dostať pod tlak z nového smeru. Od Trumpa možno očakávať, že sa neuspokojí iba so zdrojmi, ale bude od Kinshasy žiadať aj odvrat od Pekingu, ako to predviedol v Paname.

Pred dilemou stojí aj Čína. Svoju africkú expanziu zatiaľ ponímala čisto ekonomicky, ale ako ukazuje príklad Konga, jej klienti môžu očakávať aj vojenskú ochranu. Pokiaľ ju poskytne, bude obvinená z neokoloniálnych praktík, pokiaľ ju odmietne, môžu jej miesto opäť zaujať západní hráči, ktorých zatiaľ z Afriky skôr vytláčala.