Plán, ktorý neexistoval

„Myslím si, že to dopadne veľmi dobre, ale nie, nie je to 145 percent – nebude to ani zďaleka také číslo,“ vyhlásil Donald Trump na tlačovej konferencii v Bielom dome, týkajúcej sa budúcich ciel pre Čínu. Stalo sa tak po turbulentnom období na trhu a ostrých varovaniach od popredných amerických podnikateľských lídrov. 

USA ustupujú od colnej vojny

Clá oznámené v „deň oslobodenia“ priniesli okamžitý ústup zo strany Spojených štátov. Nielenže sa všetky pôvodné clá znížili na jednotnú sadzbu desať percent pre všetky krajiny okrem Číny, ale krátko dostala krajina draka osobitnú úľavu: kľúčové elektronické produkty budú oslobodené od cla.

Čína na oplátku zaviedla clá na americký tovar a obmedzila vývoz vzácnych zemín, ktoré sú pre americkú ekonomiku nevyhnutné.

Pondelok 14. apríla priniesol do Bieleho domu ďalšiu triezvu spätnú väzbu, tentoraz z domáceho prostredia. V čase, keď sa akcie prepadli a výnosy dlhopisov klesli, sa generálni riaditelia troch maloobchodných gigantov – Walmart, Target a Home Depot – súkromne stretli s prezidentom a varovali ho pred dôsledkami eskalovania obchodnej vojny s Čínou z jeho strany.

V tejto súvislosti nastal Trumpov odklon od ciel na úrovni 145 percent, ktorý však už predtým oznámil americký minister financií Scott Bessent. Na súkromnom samite investorov JPMorgan vo Washingtone, D. C., údajne označil obchodnú patovú situáciu za „neudržateľnú“ a naznačil pravdepodobné uvoľnenie v blízkej budúcnosti. Správa spoločnosti Bloomberg o jeho výrokoch spôsobila 23. apríla skokový nárast indexu Dow Jones o tisíc bodov, čím sa ukončila štvordňová séria strát.

Načasovanie Bessentových vyjadrení vyvolalo pozornosť na Wall Street aj mimo nej. Investori, ktorí mali prístup na samit, získali niekoľkohodinový náskok pred Trumpovými verejnými vyhláseniami. V snahe zmierniť možné následky však zdroj blízky Bessentovi, ktorý sa vyjadril prostredníctvom korešpondenta Fox Business Charlesa Gasparina, predošlé vyjadrenia bagatelizoval. Zdroj tvrdil, že minister financií len uznal „priestor na rokovania“ a zdôraznil, že pokrok závisí od ochoty Číny zapojiť sa.

Následné vyhlásenia prezidenta Trumpa však presne kopírovali Bessenta, čo naznačuje, že pripomienky ministra financií neboli nesprávne interpretované. Skôr odrážajú koordinovanú zmenu stratégie.

Trump nepochopil trh s dlhopismi 

Zdá sa, že Trumpova ekonomická stratégia ustupuje pod váhou tvrdých dát a politických kalkulácií. Aj keď jeho rétorika zostáva bojovná, nedávny obrat naznačuje rastúce povedomie v rámci administratívy, že dôvera investorov, globálna dôveryhodnosť a volebné prežitie sú teraz neoddeliteľne prepojené.

Ak administratíva očakávala, že po oznámení ciel v „deň oslobodenia“ nastane nárast záujmu o americké dlhopisy a dolár, ako je to typické v časoch neistoty, v skutočnosti čelila presnému opaku, keďže globálni investori sa od amerických aktív odvrátili. Trh s americkými štátnymi dlhopismi zaznamenal dramatický výpredaj, čo spôsobilo nárast výnosov desaťročných dlhopisov. 

Tento výpredaj bol nielen neočakávaný, ale aj neobvyklý, keďže investori v neistých časoch spravidla uprednostňujú americký dlh. To vyvolalo otázku, kto predával. Špekuluje sa, že Čína, ktorá v januári 2025 vlastnila približne 760 miliárd dolárov v amerických štátnych dlhopisoch, predala dlhopisy v reakcii na clá, čím využila svoje držby ako finančnú páku. Zatiaľ však neexistujú konkrétne dôkazy, ktoré by to potvrdili. Z údajov ministerstva financií vyplýva, že pred zavedením ciel bola zahraničná držba amerických štátnych dlhopisov v januári 2025 stabilná na úrovni 8,526 bilióna dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 7,2 percenta.

Teraz však index S&P 500 celkovo klesol o 14 percent, čo je najprudší pokles v tomto štádiu funkčného obdobia počas úradovania ktoréhokoľvek prezidenta od roku 1957. Riziko recesie postupne preniklo do nálady investorov, pričom rôzne ekonomické modely odhadujú jej pravdepodobnosť na 45 až 60 percent. Z nedávneho prieskumu verejnej mienky vyplýva, že 52 percent Američanov by za hospodársky pokles vinilo Trumpa.

Stále žiadny plán, ktorému by sa dalo dôverovať

Zavedenie plošných ciel namiesto ich správneho zamerania znamenalo presun kľúčových dodávateľských reťazcov späť do krajiny a naznačilo skôr nedostatok strategického zamerania než prejav sily. Trumpov zámer balansovať na hrane mohol fungovať, ak by USA mali všetky páky, o ktorých bol presvedčený, a ak by pre vazalské krajiny neexistovala žiadna geopolitická alternatíva, na ktorú by sa mohli obrátiť. Ako sa však ukazuje, jedna alternatíva existuje: Čína.

Hoci clá zo „dňa oslobodenia“ mali byť divadlom, ktorého cieľom bolo prinútiť štáty opätovne rokovať, Biely dom nedokázal vypracovať komplexnú priemyselnú politiku na podporu presunu výroby na domáci trh ani legislatívu, ktorá by zabránila spoločnostiam premrhať colné zisky na spätný odkup akcií pre akcionárov. 

Napriek niekoľkým deportáciám, ktoré za Trumpa vzbudili pozornosť médií, bol skutočný počet nelegálnych imigrantov deportovaných z USA nižší ako za Joea Bidena. Zamestnávatelia tak mohli naďalej využívať lacnú pracovnú silu, čím sa vyhli zvyšovaniu miezd, ktoré by mohlo prísť s ubúdajúcou pracovnou silou – a následným nárastom kúpnej sily spotrebiteľov.

Žiadny seriózny plán neexistoval a stále ani neexistuje. Trumpovo oznámenie o výraznom znížení ciel voči Číne iba zmrazí sektory ekonomiky, keďže podniky závislé od čínskych tovarov budú iba zadržiavať dych a čakať na sľúbené zníženie ciel. Súčasnému šéfovi Bieleho domu však dlhodobo chýba dôslednosť a to hrá krajine draka do karát.

Zhrnutie

Agresívna colná kampaň prezidenta Trumpa proti Číne sa rozpadla pod vplyvom obáv investorov, podnikateľského tlaku a výpredajov na trhu. Napriek bojovej rétorike globálny kapitál utiekol z amerických dlhopisov – čo je počas kríz nezvyčajný krok – a index S&P 500 klesol o 14 percent, čo vyvolalo obavy z recesie. Minister financií Scott Bessent naznačil koordinovanú deeskaláciu ešte predtým, ako prezident sám oznámil, že clá nebudú ani zďaleka na úrovni 145 percent. Absencia jasnej priemyselnej stratégie na podporu presunu výroby na domáci trh a len sľuby o znižovaní ciel ukazujú, že administratíve chýba koordinovaný plán a strategické myslenie.