Popoludní prvého dňa (7. mája) sa uskutoční iba jedno kolo hlasovania. Ak táto voľba neprinesie výsledok, v nasledujúcich dňoch sa uskutočnia dve kolá hlasovania, jedno ráno a jedno popoludní.
Po troch dňoch bezvýsledného hlasovania bude maximálne jednodňová prestávka na modlitbu, voľnú diskusiu medzi kardinálmi a krátke duchovné povzbudenie, ktoré prednesie najstarší spomedzi kardinálov-voliteľov, francúzsky kardinál Dominique Mamberti.
Hlasovanie potom obnovia. Po siedmich kolách neúspešného hlasovania sa uskutoční ďalšia prestávka na modlitbu, rozhovory a meditáciu, ktorú prednesie chorvátsky kardinál Vinko Puljič.
Ak by bola neúspešná aj ďalšia séria hlasovaní, po jednodňovej prestávke by hlasovali o dvoch kardináloch, ktorí v predchádzajúcom hlasovaní získali najvyšší počet hlasov.
Čo je konkláve a čo mu predchádza
V najstaršom období tesne po založení cirkvi menoval rímsky biskup svojho nástupcu, neskôr ho volili kresťanskí občania mesta Rím. Na lyonskom koncile v roku 1274 však definitívne vznikol proces, v rámci ktorého kardináli v uzamknutých priestoroch [lat. cum clave – s kľúčom] volili meno námestníka Krista na zemi, podľa tradície vždy dvojtretinovou väčšinou hlasov.
Deň po smrti či po pohrebe zosnulého patriarchu západu sa tiež začína deväťdňové obdobie s rímskym menom rovnakého významu – Novendiales [lat. obdobie deviatich dní]. Počas nich celebrujú omše na pamiatku pápeža, na ktorých sa zúčastňujú predovšetkým členovia cirkvi s osobitným vzťahom k Petrovmu stolcu. Tento rok trvajú Novendiales do 3. mája.
Ako navrhoval pápež Gregor X., konkláve mali zvolať po uplynutí tohto obdobia, teda na desiaty deň trvania sede vacante – obdobia uprázdneného stolca. Ak by kardináli do troch dní pápeža nezvolili, dostávali by na prídel jedno jedlo denne. Po ďalších piatich dňoch by dostávali len chlieb a vodu, čo ich malo motivovať k urýchlenej voľbe rímskeho biskupa.
Od roku 1274 však niekoľko pápežov vydalo konštitúcie, ktoré proces konkláve upravovali. Poslednou bola konštitúcia Jána Pavla II. z roku 1996, ktorá napríklad obmedzuje vek voliteľov na menej ako 80 rokov. Pápež Pavol VI. predtým obmedzil počet voliteľov na 120, čo v súčasnosti predstavuje dilemu – či aktualizovať Pavlovu konštitúciu alebo obmedziť na spomínaných 135 kardinálov.
Ján Pavol II. tiež povolil, aby po 29 neúspešných kolách volili kardináli „absolútnou väčšinou“, čo poprel jeho nástupca Benedikt XVI. Opätovne nariadil, aby pápeža zvolili dve tretiny oprávnených voliteľov. Zároveň však priniesol ďalšiu zmenu, keď umožnil, aby v neskorších kolách volitelia vyberali z dvoch kandidátov, ktorí získali najviac hlasov.
Súčasťou prípravy kardinálov na konkláve bude aj šiesta generálna kongregácia, ktorá sa v utorok ráno začne prvou z dvoch plánovaných meditácií pred voľbou nového pápeža. Kardináli sa v najbližších dňoch budú schádzať každé ráno o 09:00 h, a to až do 6. mája vrátane. Výnimkou budú štvrtok 1. mája a nedeľa 4. mája, doplnil portál Vatican News.
Čo sa deje počas konkláve
Kardináli-volitelia sa zídu v Dome svätej Marty, kde pápež František býval, hoci nejde o oficiálnu pápežskú rezidenciu. Pred začiatkom hlasovania slávia svätú omšu, na ktorej sa modlia najmä k Duchu Svätému za pevné vedenie.
Následne sa presunú do Sixtínskej kaplnky, pred ktorou kardinál komorník (camerlengo) vyhlási: „Extra omnes!“, čo môžeme preložiť ako „všetci von“, hoci sa to, pochopiteľne, vzťahuje na „všetkých“ okrem voliteľov. Po tomto vyhlásení zamkne rokovaciu sieň.
Kardináli majú počas hlasovaní prísny zákaz akejkoľvek komunikácie s vonkajším svetom, s ktorým sú spojení len výrezom v stene s akýmsi mlynským kolesom – to sa nazýva ruota a slúži na prepravu jedla, vody a liekov pre kardinálov. Ruotu tiež pravidelne kontrolujú, aby cez ňu ľudia zvonka neposielali kardinálom odkazy.
V zadnej časti siene stojí oltár, na ktorý služobníctvo postaví čašu. Do nej kardináli vhadzujú svoje hlasy, tie po každom hlasovaní prepočítavajú. Ak žiadny kandidát – ktorým v skutočnosti môže byť hociktorý pokrstený muž – nezíska dosť hlasov, lístky vhodia do priľahlej pece, do ktorej pridajú mokrú slamu. Tá zafarbí dym načierno.
V prípade zvolenia dvojtretinovou väčšinou voliteľov sa k spaľovaným lístkom pridáva suchá slama, ktorá zafarbí dym na bielo. Následne sa camerlengo zvoleného spýta, či súhlasí so svojou voľbou, a akým menom ho majú volať.
Potom vystúpi kardinál protodiakon na balkón Baziliky svätého Petra a oznámi: „Annuntio vobis gaudium magnum. Habemus papam.“ [Oznamujem vám veľkú radosť. Máme pápeža.]. Povie jeho meno, pričom zvolený pápež predstúpi a udelí požehnanie Urbi et Orbi. Po niekoľkých dňoch nového pápeža korunujú.
(sab, reuters, afp, tasr)
