Slovenská honba za antibiotikami. Lekári ich predpisujú častejšie, než by mali

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zverejnila alarmujúce dáta o nadmernom užívaní antibiotík na Slovensku. Z jej analýzy údajov vyplýva, že v roku 2024 malo predpísané antibiotiká až 40 percent všetkých poistencov.

Podľa analýzy pritom každá 18. návšteva u všeobecného lekára pre dospelých a každá 11. návšteva u všeobecného lekára pre deti a dorast končí predpisom antibiotík.

V prípade ochorení dýchacích ciest, ktoré tvoria až 63 percent všetkých predpísaných antibiotík, je takýto záver u každej 22. návštevy u všeobecného lekára a každej dvanástej u všeobecného lekára pre deti a dorast.

Obzvlášť alarmujúce je, že v ORL ambulanciách je to až každá druhá návšteva s respiračným ochorením. Najvyšší nárast preskripcie antibiotík bol zaznamenaný počas pandémie COVID-19, v rokoch 2021 a 2022.

Minister Šaško vyzýva na dôslednejšie predpisovanie antibiotík

Tieto čísla sú skutočne znepokojujúce aj podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška. Antibiotiká podľa neho strácajú účinnosť práve pre ich nadmerné a často neodôvodnené užívanie.

Vývoj antibiotík nie je taký rýchly, ako baktérie nadobúdajú odolnosť

Mohlo by Vás zaujímať Vývoj antibiotík nie je taký rýchly, ako baktérie nadobúdajú odolnosť

„Vyzývam lekárov, aby dôslednejšie zvažovali predpis antibiotík a využívali dostupné diagnostické metódy na rozlíšenie vírusových a bakteriálnych infekcií,“ zdôrazňuje.

Apeluje však aj na pacientov s bežnými vírusovými ochoreniami, ktorí sa tejto liečby dožadujú. „Tento tlak pacientov je jedným z hlavných dôvodov nadmerného predpisovania antibiotík,“ dodáva šéf rezortu zdravotníctva.

Zanedbávanie vyšetrenia CRP

Analýza štátnej poisťovne ďalej ukázala, že v roku 2024 boli najčastejšie predpisované antibiotiká z kategórie makrolidov, linkozamidov a streptogramínov (36 percent), iných betalaktámových antibiotík (25 percent) a penicilínov (25 percent).

V porovnaní s rokom 2019 stúplo predpisovanie makrolidov z 29 percent na 36 percent, pričom najpoužívanejšou účinnou látkou je azitromycín.

Zneužívanie antibiotík znižuje ich účinnosť a prispieva k vzniku rezistentných baktérií, upozorňuje WHO

Mohlo by Vás zaujímať Zneužívanie antibiotík znižuje ich účinnosť a prispieva k vzniku rezistentných baktérií, upozorňuje WHO

„Až 83 percent poistencov malo v roku 2024 predpísanú účinnú látku azitromycín na ochorenia dýchacieho systému. Zarážajúce je aj zistenie, že len u malého percenta pacientov sa pred predpísaním antibiotík realizuje vyšetrenie CRP, ktoré by pomohlo rozlíšiť, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu,“ vysvetľuje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ štátnej poisťovne Matúš Jurových.

Aj on upozorňuje na kontraproduktivitu predpisovania antibiotík na infekcie horných dýchacích ciest, ktoré sú vo väčšine prípadov vírusového pôvodu a antibiotikami sa neliečia.

Následkom nadužívania antibiotík môže byť antibiotická rezistencia, ktorá je jedným z najvážnejších zdravotných ohrození súčasnosti.

Nedostanú antibiotiká u lekára, idú na pohotovosť

Najčastejšou príčinou nadmerného predpisovania liekov je podľa členky predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne Denisy Slivkovej okrem tlaku zo strany pacientov aj nedostatok času v preťažených ambulanciách na vysvetlenie neúčinnosti antibiotík pri vírusových ochoreniach.

„V niektorých prípadoch ide aj o návštevu pohotovostných služieb s cieľom získať antibiotikum, ktoré odmietol predpísať všeobecný lekár,“ konštatuje.

Poisťovňa preto plánuje intenzívnejšie komunikovať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na túto tému a zváži zavedenie ďalších kontrolných mechanizmov.

(VšZP/ber)