Nová doba. Japonsko už tri roky bojuje s infláciou

Od prasknutia bubliny nehnuteľností v roku 1990 bojovalo Japonsko s mnohými ekonomickými problémami, nerástlo a stalo sa najzadlženejšou krajinou sveta. No jeden z problémov sa stal skutočne symbolickým – strach z deflácie.

Japonská centrálna banka vyše tridsať rokov systematicky bojovala s poklesom cien alebo rastom nižším, než je jej cieľ v podobe 2 percent inflácie. Aj keby to bol trest za vysokú infláciu a nafúknutie bubliny v 80. rokoch, mnohí ekonómovia hlasno upozorňovali, že je to trest neprimerane dlhý. A tvrdý, pretože popri tom, počas týchto 30 rokov, nevzrástla kúpna sila priemernej japonskej mzdy.

V marci roku 2022 bola medziročná inflácia stále pod cieľom na 1,2 percentách. O mesiac neskôr však vyskočila na 2,5 percenta a odvtedy sa už nevrátila pod 2-percentný cieľ. A to až dodnes, keď je na 3,6 percentách, teda celé tri roky.

To sa, samozrejme, prepisuje do menovej politiky japonskej centrálnej banky, ktorá začala zdvíhať úrokové sadzby a v ich zvyšovaní plánuje pokračovať. Aká veľká je to udalosť ilustruje najlepšie fakt, že naposledy Bank of Japan zvyšovala úrokové sadzby vo februári 2007, keď ich na krátku chvíľu - počas finančnej krízy - nechala na nízkom pol percente.

Tam už sme teraz späť. Inak boli v tomto tisícročí sadzby na nule, a čo viac, od januára 2016 do februára 2024 dokonca v zápore na -0,1 percenta. Pripomeňme, že to bolo aj napriek obdobiu pandémie, keď všade po svete sadzby padali, aby potom rekordne rástli a zase padali. V Japonsku sa nepohli a zostali po celú dobu v zápore.

Doba je zvláštna a svet je skutočne naruby, aspoň ekonomicky. A nejde iba o Donalda Trumpa a jeho deglobalizačné snahy. Popri ňom, vojnách a geopolitických otrasoch sa odohralo aj niečo, čo mnohí už odpísali z množiny možných scenárov. Japonsko bojuje s vysokou infláciou a musí zdvíhať úrokové sadzby. Aj tým najpokojnejším tak široko ďaleko musí byť jasné, že sa vo svete niečo deje.