Novú univerzitnú nemocnicu postaví rezort obrany. Bude stáť v bratislavských Vajnoroch

Nová národná univerzitná nemocnica generála M. R. Štefánika v Bratislave bude poskytovať starostlivosť najvyššej piatej úrovne, a to pri počte 950 lôžok, 850 klasických a 150 intenzívnych. Ročne bude slúžiť viac ako 44-tisícom pacientov, disponovať bude 150 ambulanciami a diagnostickými centrami.

Vyrastie na pozemku o rozlohe tridsať hektárov, patriaceho pod rezort obrany. Uviedol to minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) na utorkovej tlačovej konferencii.  

Ako dodal, na rovnakom pozemku sa okrem novej univerzitnej nemocnice bude nachádzať aj kampus, slúžiť teda bude aj ako centrum vzdelávania budúcich generácií lekárov a zdravotníkov, predovšetkým pre Lekársku fakultu Univerzity Komenského.

V tom istom areáli sa budú nachádzať aj špičkové priestory pre vedcov. Ambíciou je premiestniť do týchto priestorov aj Národný ústav detských chorôb.

Počiatočná investícia bude predstavovať 200 miliónov eur z revízie Plánu obnovy, dvoch percent výdavkov na obranu a menšej miere z verejného rozpočtu, povedal Šaško. Celková výška investície však má presiahnuť jednu miliardu eur. Štát pracuje aj s myšlienkou získať peniaze zo spolupráce so zahraničnými investormi.

Konkrétne však nikoho z potenciálnych partnerov šéf rezortu zdravotníctva nateraz neprezradil.

So začiatkom prvého výkopu počítajú v septembri 2025. Do roku 2027 by mal stáť už skelet novej nemocnice a prvý pacient by do nej mohol vkročiť najneskôr v roku 2030.

Pacienti už nemôžu dlhšie čakať

S projektom novej univerzitnej nemocnice v Bratislave sa pracovalo už dlhšie. Prvotné informácie hovorili o nemocnici Rázsochy, neskôr pripadala do úvahy lokalita v Ružinove či Rači. Šaško odôvodnil, že Vajnory vybrali z praktického hľadiska.

„Lokalita je ideálna z viacerých dôvodov. Samotná technická analýza z roku 2016 identifikovala východ Bratislavy strategicky ako najvhodnejšie územie. Neboli tam však voľné pozemky a nebola infraštruktúra, predovšetkým dopravná,“ vysvetlil s tým, že súčasný pozemok, je v správe ministerstva obrany a nemusí dochádzať ku žiadnemu vyrovnávaniu.

Nemocnicu o rozlohe 335-tisíc štvorcových metrov postaví rezort obrany. Ako informoval Šaško, dôvodom je reálna skúsenosť s výstavbou takéhoto typu projektu v Prešove, kde aktuálne vyrastá nová vojenská nemocnica.

Projekt vajnorskej nemocnice bude musieť byť prerokovaný na vláde. Hlava zdravotníckeho rezortu však skonštatovala, že najdôležitejší je pre nich čas. „Pacienti už nemôžu a nebudú musieť dlho čakať. Akonáhle dôjde k schváleniu projektu, začneme robiť projektovú dokumentáciu, a prípravné práce,“ upresnil Šaško.

Dodal, že v najbližšej dobe musí priniesť na vládu aj jasný medicínsky plán a reštrukturalizáciu celého slovenského zdravotníctva.

Proces smrdí

Poslanec Tomáš Szalay (SaS) tvrdí, že k výberu lokality Vajnory sa štát dostal pokutným spôsobom. Proces sa mu zdá divný. „Teším sa, Bratislava a Slovensko potrebujú novú univerzitnú nemocnicu. Ale proces smrdí. Nebola k tomu žiadna normálna verejná diskusia, nebol urobený transparentne, nepoznáme analýzy,“ napísal v príspevku na sociálnej sieti.

Dodal, že by sa to nemalo robiť tak, že „tu sme si my vyrobili nejakú analýzu, verte nám, že je dobrá“. „Rozumiem, že nemocnicu potrebujeme, ale proces smrdí,“ myslí si poslanec. Podľa neho nemocnicu štát nepostaví do konca tohto volebného obdobia a preto zdôrazňuje potrebu politického konsenzu naprieč celým politickým spektrom.

Za zaujímavé považuje, že podobne ako v Prešove, túto nemocnicu budú stavať silové rezorty. „Nebudú musieť prechádzať takým prísnym verejným obstarávaním, čo výrazne urýchli čas zhotovenia nemocnice, ale zároveň to prináša riziká, či to bude to najvýhodnejšie riešenie,“ upozornil s tým, že zdravotníctvo tu dnes reálne rieši Robert Kaliňák (Smer) a nie Kamil Šaško.

Kresťanskí demokrati už vyše roka taktiež poukazujú na to, že pri rozhodovaní o novej národnej univerzitnej nemocnici v Bratislave je potrebný politický konsenzus, ktorý podľa nich Šaško nehľadá.

„KDH neustále poukazuje na to, že Rázsochy sú miesto, kde sa dá nemocnica postaviť najrýchlejšie a zároveň najkomplexnejšie. Prízvukujeme, že pozemky na Rázsochách sú vyvlastnené za účelom výstavby nemocnice a v inom prípade ich bude potrebné vrátiť pôvodným vlastníkom,“ upozornil na svojej sociálnej sieti Peter Stachura (KDH).

Ministersko-poslanecká prestrelka

Minister vnútra a predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok sa na utorkovej tlačovej konferencii vyjadril, že terajší Hlas len pokračuje v tom, čo naštartoval Peter Pellegrini v roku 2019. 

„Ak sa ma pýtate, čo sa udialo za posledných šesť rokov, pýtajte sa neschopných a nekompetentných politikov, ktorí Slovensko rozvrátili. Pýtajte sa pánov Matoviča, Hegera, Ódora, ktorí dokázali pokaziť kompletne pripravený projekt, ktorý mal finančné krytie – Rázsochy,“ upresnil a dodal, že to bol práve „neborák“ Eduard Heger, ktorý priznal, že to bol síce dobrý plán, ale nie všetko sa podľa plánu podarí.

Heger (Demokrati) pre Štandard zareagoval, že rozhodnutie postaviť nemocnicu je samozrejme správne, ale mešká minimálne rok a pol. Je však podľa neho zvláštne, že ministerstvo zdravotníctva, ktoré je pod vedením strany Hlas, nie je schopné stavať nemocnicu samostatne, ale musí použiť takzvaný špeciálny režim pre vojenské stavby, a teda zapojiť ministerstvo obrany. 

„Mám pochybnosť, že zdroje vynaložené na túto stavbu budú uznané našimi partnermi ako oprávnené zdroje vynaložené na obranu, teda zdroje započítateľné do dvoch percent HDP, ktoré majú byť určené na obranné výdavky,“ skonštatoval a doplnil, že minister Šutaj Eštok v podstate spochybňuje vlastného ministra Šaška, keď supervíziu a patronát nad touto nemocnicou podľa expremiéra musí prevziať Robert Kaliňák (Smer).