Právo má teda pozerať na transženy ako na mužov a na transmužov ako na ženy. Môžeme to čítať ako bodku za dlhým ústupom transgenderizmu v Británii. Pritom to nie je tak dávno, čo sa zdalo, že otázka „Čo je žena?“ je v Británii nezodpovedateľná.
Napríklad terajší labouristický premiér, vtedy šéf opozície Keir Starmer, v roku 2021 vyhlásil, že nie je správne tvrdiť, že iba ženy môžu mať krčok maternice. Podobne sa vyjadroval aj minister zahraničia David Lammy. Ten dokonca hovoril, že transženy si môžu nechať krčok maternice narásť. Ešte pred desiatimi mesiacmi ministerka školstva Bridget Phillipsonová tvrdila, že z právneho hľadiska je ženou aj muž s certifikátom o zmene pohlavia. Po rozsudku zmenili Starmer aj Phillipsonová svoje názory.
Opoziční konzervatívci ich teraz obviňujú z pokrytectva. V otázke transľudí však pokrytectvo prechádzalo naprieč politickým spektrom. Bolo to počas dlhých vlád konzervatívcov v rokoch 2010 až 2024, keď došlo k najväčšiemu nástupu transideológie.
Predchádzajúca vláda plánovala uľahčiť zmenu pohlavia a vtedajšia ministerka pre rovnosť Penny Mordauntová vyhlásila, že počiatočným východiskom reforiem v tejto oblasti je uznanie, že „transženy sú ženy“. Až v posledných dvoch rokoch Konzervatívna strana zmenila názor, keď zistila, že ide o toxickú tému, ktorú možno využiť proti labouristom.
Rozsudok tak nie je víťazstvom konzervatívcov, tí sa na ňom len snažia priživiť. V skutočnosti hlavný tlak na zmenu prišiel zľava. Je to vidieť aj na povahe sporu, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd. Týkal sa škótskeho zákona (Škótsko má v mnohých oblastiach veľkú autonómiu) nariaďujúceho kvóty pre ženy v podnikových radách.
Otázkou bolo, či na miesta vyhradené pre ženy môžu nastúpiť aj biologickí muži, ktorí sa považujú za ženy. Zákon na súde napadli feministky starého typu, ktoré po celý čas proti transgenderizmu v Británii viedli ofenzívu (asi najznámejšou predstaviteľkou je autorka Harryho Pottera J. K. Rowlingová, ktorá si na oslavu rozsudku zapálila víťaznú cigaru).
Tie totiž pred rokmi s hrôzou zistili, že transgenderizmus má negatívny vplyv hlavne na ženy. A to od faktu, že transženy začali vytláčať biologické ženy z interných kvót Labouristickej strany, cez požiadavku na právo vstupu transžien do sociálnych zariadení určených pre ženské obete sexuálneho násilia, na ženské záchody a prezliekárne. Až po škandál, keď bol násilník umiestnený do ženskej väznice, pretože sa vyhlásil za ženu.
