Šutaj Eštok chce stranám mimo parlamentu oklieštiť financie. Štát by tým ušetril milióny

Minister vnútra a šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok chystá politické čistenie. Na pozore by mali byť hlavne menšie politické subjekty. Koalícii mieni navrhnúť, aby sa zvýšila kaucia pre strany, ktoré kandidujú vo voľbách. V súčasnosti je na úrovni 17-tisíc eur.

„Viem si predstaviť zásadné zvýšenie možno na úroveň 100-tisíc eur, že by sme nemuseli financovať strany, ktoré sa do parlamentu nedostanú,“ povedal minister Šutaj Eštok cez víkend v televízii TA3 v relácii V politike.

Líder Hlasu zatiaľ svoj návrh detailnejšie nepopísal. „Podrobnosti predstavíme v krátkom čase,“ uviedlo pre Štandard tlačové oddelenie strany Hlas. Tlačový odbor rezortu vnútra odkázal, že ministerstvo plánuje predložiť do legislatívneho procesu návrh na zmenu zákona o politických stranách, o podrobnostiach bude informovať na budúci týždeň.

Financovanie strán stojí štát vyše 92 miliónov eur

Peniaze od štátu poberajú strany, ktoré dosiahli volebný zisk aspoň tri percentá. Túto hranicu v posledných voľbách prekonali tiež dve mimoparlamentné strany. Vznikol im preto nárok na financie od štátu. Republika získa za štyri roky takmer 3,7 milióna eur a Aliancia - Szovetség necelých 3,4 milióna eur.

Faktom je, že oveľa väčšie peniaze plynú zo štátu do pokladníc parlamentných strán. Ak by sa malo teda ušetriť viac, tak by krátenie peňazí malo zasiahnuť aj politické subjekty v národnej rade.

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko vypočítala, že v tomto volebnom období by mali byť štátne výdaje v prospech politických strán na úrovni 92,8 milióna eur. Napríklad víťaz posledných volieb Smer získa vyše 23 miliónov, druhé PS 18,2 milióna a koalícia OĽaNO [dnes Slovensko, pozn. red.], KÚ, Za ľudí 9,3 milióna eur.

Maďarská aliancia hovorí o silnejšom zastúpení regiónov

Keďže v prieskumoch medzi tromi a piatimi percentami osciluje aj koaličná SNS, predseda Maďarskej aliancie László Gubík si nemyslí, že by nápad ministra vnútra dostal reálne legislatívne kontúry. Netvrdí však, že Slovensko nepotrebuje zmenu zákona.

„Medzi trinástimi programovými tézami Maďarskej aliancie je aj zmena volebného zákona s regionálnym alternatívnym prahom a/alebo prirodzene získaným národnostným mandátom. Bol by som radšej, keby sme dialóg viedli o tom, ako by sme mohli zabezpečiť silnejšie parlamentné zastúpenie regiónov a národnostných komunít,“ povedal Štandardu Gubík.

Republika by vyššiu kauciu uvítala

Mimoparlamentná Republika tvrdí, že ministri hovoria o šetrení, ale deje sa tak len na strane ľudí. Strana si nemyslí, že Šutaj Eštok a ďalší ministri sa chcú uskromniť, preto hľadajú, kde a komu ešte zobrať.

„Na druhej strane zvýšenie kaucie by sme určite uvítali, pretože zo zakladania politických strán sa stal na Slovensku národný šport. Tento stav degraduje politickú súťaž, samotnú úroveň kampane a politiku všeobecne,“ povedal podpredseda Republiky Ondrej Ďurica.

Zdôraznil, že strana by presadzovala zmrazenie platov politikov. „V situácii, keď vláda doslova žmýka občanov, považujeme schválené dvojnásobné zvýšenie platov ministrov za výsmech všetkým občanom,“ uviedol Ďurica.

Kaliňákovi sa iniciatíva ministra vnútra pozdáva

Nápad šéfa Hlasu, ako povedal podpredseda Smeru Erik Kaliňák, dáva zmysel. „Nie som proti, potrebovali by sme to vidieť na papieri. Hlas viackrát deklaroval, že by chcel meniť systém fungovania politických strán. Nejaké názory na to máme aj v Smere. Viem si predstaviť aj tie zmeny, ktoré spomína predseda Hlasu,“ povedal Kaliňák s tým, že ide o jeho osobný názor.  

Poukázal pritom na množstvo politických strán, na ktoré podľa neho trpí slovenská demokracia a v sekunde, keď sa niekomu podarí vytvoriť na Facebooku príspevok, ktorý vidí 100-tisíc ľudí, zrazu má pocit, že vie založiť politickú stranu. 

„To vedie k tomu, že sa nám tu rodí priveľa politikov géniov, ktorí nedokážu spolupracovať a tým pádom je politická scéna rozdrobená,“ usúdil Kaliňák. Spomenul príklad SNS, ktorá na kandidátnu listinu zobrala viacero osobností, „každá z nich mala nejakú politickú stranu percentuálne neviditeľnú, spolu niečo vytvorili a do roka sa to rozsypalo“.

Tri zdroje príjmu

Štát už viac ako dve desaťročia pumpuje do strán slušný objem peňazí. Najmä tie zavedené sa nemusia spoliehať na súkromných sponzorov. Majú tri zdroje príjmu zo štátneho rozpočtu. Je to príspevok za hlasy získané vo voľbách do národnej rady, musia však dosiahnuť hranicu spomínaných troch percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Cena jedného hlasu bola v posledných voľbách 13,04 eura. Vypočíta sa ako jedno percento z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok, ktorý predchádza roku volieb.

Druhým zdrojom príjmov je príspevok na činnosť strany, ktorá získala príspevok za hlasy. Príspevok na činnosť sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov. Tieto podiely sa znížia o počet mesiacov, za ktoré by sa volebné obdobie skrátilo.

Tretím zdrojom je príspevok za poslanecké mandáty. Ten dostávajú, samozrejme, len parlamentné strany.

Obmedzenie štátnych príspevkov

Otázkou je, či zrušenie alebo krátenie štátneho príspevku pre mimoparlamentné strany nenarazí na základný zákon štátu.

„Z pohľadu ústavnej požiadavky umožniť vstup nových strán na politickú scénu a politický pluralizmus sa však tento krok môže javiť ako ústavne pochybný, keďže požiadavka vyplácania príspevku iba v prípade zvolenia do Národnej rady SR sa ukazuje ako neprimeraná pre nové politické subjekty,“ zhodnotil právnik Jozef Onačilla, ktorý publikuje v Štandarde.

Pre potreby šetrenia verejných financií by bolo podľa neho ústavne vhodnejšie znížiť súčasne nastavenú výšku príspevku, keďže vždy je potrebné preferovať opatrenia, ktoré čo najmenej zasahujú do ústavných práv občanov.

Šesťnásobne vyššia kaucia

Pokiaľ ide o volebnú kauciu, parlament ju schválil v zákone o voľbách ešte v roku 2004. Jej výška je 17-tisíc eur. Právnik pripomenul, že cieľom jej zavedenia bolo zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“, ako aj odradiť od realizácie pasívneho volebného práva politické strany, ktoré nemali záujem kandidovať vo voľbách z dôvodu vážnych politických ambícií presadzovania záujmov časti spoločnosti, ale skôr z dôvodu verejnej prezentácie svojich súkromných záujmov.

Zvyšovanie samotnej hodnoty kaucie teda môže byť samo osebe ústavne súladné, ak bude podľa právnika riadne odôvodnené objektívnymi okolnosťami (napríklad inflácia) a nebude neprimerané.

„Zvýšenie kaucie takmer šesťnásobne už môže predstavovať extrémne sprísnenie podmienok pre vstup do politickej súťaže, a to najmä pre malé a nové subjekty, pre ktoré ide o výrazne znevýhodňujúce opatrenie,“ mieni Onačilla a dodáva, že takéto zvýšenie by bolo pravdepodobne neprimeraným zásahom do práva politicky sa združovať a práva podieľať sa na politickom živote.