Vody sváru: induská zlomová línia

Rieka Indus, ktorá preteká Himalájami, zásobuje milióny ľudí v Indii a Pakistane. Životne dôležitý riečny systém, ktorý je kľúčový pre poľnohospodárstvo a energetiku, je dnes ohniskom napätia v tomto regióne. Klimatické zmeny, nárast populácie a politické napätie vytvárajú nátlak na vodné zdroje a menia ich zo spoločného zdroja na potenciálny spúšťač konfliktu.

Svetové ekonomické fórum varuje, že voda má podobný potenciál ako ropa: môže vyvolať globálne konflikty. Na subkontinente, kde India kontroluje horné toky a Pakistan je výrazne závislý od prístupu k dolným tokom, je v hre veľa. Pozastavenie Zmluvy o vodách rieky Indus zo strany Indie v apríli 2025 po smrteľnom útoku v Kašmíre predstavuje nebezpečnú eskaláciu.

Dňa 24. apríla 2025 pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf varoval: „Každý pokus zastaviť alebo odkloniť podiel Pakistanu na vode podľa Zmluvy o vodách rieky Indus bude považovaný za vojnový čin.“ To nasledovalo v rovnaký deň po oznámení Indie o pozastavení zmluvy, ktoré zapríčinil útok militantov v Pahalgáme v Kašmíre, pri ktorom zahynulo 26 turistov. India obvinila Pakistan z podpory útočníkov, čím sa vystupňovalo napätie okolo spoločných vôd rieky Indus.

Nielen zbrane, ale aj voda môže rozhodovať o budúcich konfliktoch na subkontinente, preto je nevyhnutná rýchla spolupráca na odvrátenie katastrofy.

Klimatické a populačné tlaky

Riečny systém Indusu, ktorý zahŕňa šesť riek, zabezpečuje 300 miliónov ľudí v Indii a Pakistane. Zmena klímy túto krehkú rovnováhu narúša. Topenie ľadovcov v Himalájach, ktoré sú zdrojom vody v Induse, sa zrýchľuje. V štúdii Medzinárodného centra pre integrovaný rozvoj hôr (ICIMOD) z roku 2021 sa uvádza, že himalájske ľadovce by mohli do roku 2100 v dôsledku súčasných trendov otepľovania stratiť 36 percent svojho objemu.

To ohrozuje dlhodobú dostupnosť vody, pretože ľadovce majú 40-percentný podiel na prietoku rieky Indus. Nevyspytateľné monzúny prinášajú Pakistanu záplavy, ako napríklad v roku 2022, a pretrvávajúce suchá. Rast populácie zvyšuje tlak. Odhaduje sa, že populácia Pakistanu, ktorá v súčasnosti predstavuje 240 miliónov obyvateľov, narastie do roku 2040 na 300 miliónov. India s obyvateľstvom v počte 1,4 miliardy čelí podobným tlakom. Obe krajiny sa spoliehajú na rieku Indus, ktorá pokrýva viac ako 80 percent ich potrieb zavlažovania, čím podporujú pestovanie plodín, ktoré živia milióny ľudí.

Rastúci dopyt po vode prevyšuje klesajúcu ponuku rieky Indus. Zmluva o vodách rieky Indus, podpísaná v roku 1960, prideľuje 70 percent toku rieky Pakistanu a 30 percent Indii, no spory o výstavbe priehrad, ako napríklad indický projekt Kišanganga, narušili dôveru. Oznámenie Indie z roku 2018 o zmene zmluvy, v ktorom sa odvoláva na námietky Pakistanu voči hydroenergetickým projektom, zvýšilo napätie. Odmietnutie Pakistanu pripojiť sa k rozhovorom, ktoré sprostredkovala Svetová banka v roku 2019, ešte viac prehĺbilo túto nedôveru.

Pakistan sa obáva, že by sa prostredníctvom indických priehrad, ako napríklad Kišanganga, mohlo manipulovať s prietokmi, čo by vyvolalo záplavy alebo sucho. Nedávne pozastavenie zmluvy ešte viac zintenzívnilo uvedené obavy. Rastúci dopyt a klesajúca ponuka tak robia z vody hru s nulovým súčtom.

Geopolitické ohniská napätia

Spory o vodu nie sú nové, no ich intenzita rastie. Zmluva o vodách rieky Indus, ktorú v roku 1960 sprostredkovala Svetová banka, prežila tri vojny, no jej pád prehlbuje súperenie medzi Indiou a Pakistanom, pričom voda sa stáva novým bojiskom v už aj tak napätej situácii.

Kašmír, v ktorom Indus pramení, zostáva sporným územím a kontrola Indie nad horným tokom rieky jej poskytuje strategickú prevahu voči Pakistanu. Sprostredkovanie OSN by mohlo uľahčiť dialóg medzi obomi krajinami a zabezpečiť dodržiavanie dohôd o rozdeľovaní vody. OSN by mohla využiť svoje skúsenosti z cezhraničných vodných sporov na zabránenie eskalácie v súvislosti s Indusom.

Medzitým rastúci vplyv Číny – vrátane jej priehrad na Brahmaputre – komplikuje túto regionálnu dynamiku, keďže sa India môže snažiť vyvážiť kroky Pekingu tým, že sprísni svoju kontrolu nad Indusom. Jadrové kapacity oboch krajín pritvrdzujú hru, takže spory o vodu sa stávajú potenciálnym spúšťačom katastrofickej eskalácie.

India kontroluje 99 miliárd kubických metrov ročného prietoku západných riek pridelených Pakistanu na základe zmluvy, čo jej dáva strategickú páku. Pakistanské noviny Dawn označili odrezanie vody zo strany Indie za „vojnový akt“. Pakistanské poľnohospodárstvo, ktoré tvorí 24 percent jeho HDP, závisí od Indusu a akékoľvek narušenie jeho toku ohrozuje potravinovú bezpečnosť.

Nedôveru prehlbuje aj nedostatok vody, ktorý sa od roku 1950 prejavuje 70-percentným poklesom množstva vody dostupnej na obyvateľa v južnej Ázii, keďže obe krajiny súperia o vodnú energiu a zavlažovanie. Čínske priehrady na Brahmaputre podporujú zložitosť situácie a môžu Indiu podnietiť k sprísneniu kontroly nad Indusom.

Riešenia, napríklad spoločné monitorovanie, existujú, ale závisia od vzájomnej dôvery. Spoločný dohľad nad riečnymi tokmi, ako to navrhuje Svetová banka, by mohol obnoviť dôveru. Dohody o spoločnom využívaní vôd, ako je model Komisie pre rieku Mekong, ukazujú, že spolupráca je možná aj uprostred napätia.

Podľa Medzinárodného inštitútu pre vodné hospodárstvo by obe krajiny mohli investovať do poľnohospodárstva s efektívnym využívaním vody – kvapkové zavlažovanie by mohlo znížiť spotrebu vody o 30 percent. Medzinárodné sprostredkovanie, možno prostredníctvom OSN, by mohlo vynútiť dodržiavanie dohôd.

Bez politickej vôle však spolupráca slabne, čo môže viesť k nebezpečnej eskalácii. Ak sa nezasiahne, voda by sa skutočne mohla stať ropou 21. storočia a vyvolať konflikty, ktoré by prekreslili budúcnosť subkontinentu. Indus, životne dôležitý pre milióny, zostáva zmietaný vlnami nepokojov.

Zhrnutie

Voda je na subkontinente novou ropou, zásadným zdrojom, ktorý rozdúchava konflikt medzi Indiou a Pakistanom. Rieka Indus, vystavená tlaku klimatických zmien a prudko rastúcej populácie, je geopolitickým ohniskom. Himalájskym ľadovcom hrozí, že do roku 2100 prídu o 36 percent svojho objemu, a dostupnosť vody na obyvateľa v južnej Ázii klesla od roku 1950 o 70 percent. Pozastavenie Zmluvy o vodách rieky Indus zo strany Indie v roku 2025 po útoku v Kašmíre ohrozuje pakistanské poľnohospodárstvo, ktoré je závislé od 99 miliárd kubických metrov prideleného prietoku. Riešenia ako spoločné monitorovanie, kvapkové zavlažovanie a sprostredkovanie OSN by mohli zabrániť kríze. Bez politickej vôle bude nedostatok vody eskalovať napätie, čo dokazuje, že rieky môžu rozpútať vojny rovnako prudko ako hranice.