Posun k férovosti. Syrskyj vykázal na front náborových pracovníkov, ktorí ešte nebojovali

Zo starej neoznačenej dodávky vyskakuje uniformovaná skupina, rozbehne sa k najbližšiemu nič netušiacemu mužovi a pomocou hrubého násilia ho odvlečie do vozidla - neraz v prítomnosti jeho najbližšej rodiny, dokonca detí – a odíde s ním nevedno kam.

To, čo vyzerá ako scéna z amerického akčného filmu, je v skutočnosti jednou z tvárí mobilizácie na susednej Ukrajine, ktorá už vyše troch rokov čelí ruskému útoku.

Nejde o ojedinelý prípad, ale sú ich stovky až tisíce a rozhodne nejde o veci vyfabrikované ruskou propagandou. K téme sa minulý mesiac obzvlášť ostro vyjadril aj ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec, keď uviedol, že porušovanie ľudských práv zo strany pracovníkov náborových centier nadobudlo až systémový charakter.

Slovom minulého roka sa dokonca podľa slovníka modernej ukrajinčiny stal výraz „busifikácia“ označujúci záťahy verbovačov z náborových centier na mužov v mobilizačnom veku, ktorých násilím naháňajú do mikrobusov, čiže „busíkov“, poznamenal ruský opozičný server Meduza.

Posilnenie bratstva

Pohár trpezlivosti však, zdá sa, pretiekol aj u hlavného veliteľa ukrajinskej armády Oleksandra Syrského. Ten totiž nariadil, aby boli na front vyslaní aj vojaci z náborových centier, ktorí nemajú bojové skúsenosti a zdravotné obmedzenia. Oznámil to v utorok 29. apríla Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny. 

Vo vyhlásení sa uvádza, že voľné miesta budú obsadené vojakmi, ktorí boli zranení a z tohto dôvodu nemôžu vykonávať svoje povinnosti v bojových jednotkách.

„Uvedené opatrenia majú zlepšiť kvalitu práce stredísk a zabezpečiť dodržiavanie princípov sociálnej spravodlivosti, čo prispeje k posilneniu bratstva, bojového ducha a tiež vzájomného rešpektu vo vojenských kolektívoch,“ uviedol generálny štáb.

Generálny štáb vo vyhlásení pripomenul, že takmer 70 percent vojakov týchto stredísk už má bojové skúsenosti a zranení vojaci tvoria približne polovicu celkového tamojšieho personálu.

Kto v centrách pracuje

Ako v minulosti vysvetlila ukrajinská tlačová agentúry RBK, Územné náborové a sociálno-podporné centrá, ktoré sú súčasťou Ozbrojených síl Ukrajiny, vykonávajú vojenské veliteľské funkcie v zadnej časti, zabezpečujú mobilizačné úlohy a sociálnu podporu vojenského personálu. Pracujú tam vojaci aj civilisti.

V týchto strediskách pracujú zástupcovia troch kategórií občanov, z ktorých každá má samostatné zodpovednosti a právne postavenie.

Prvou skupinou sú vojaci, ktorí nosia vojenské uniformy, majú právo nosiť zbrane a vykonávajú úlohy v súlade s vojenskými predpismi. Druhou sú štátni zamestnanci, ktorí pracujú v centrách na administratívnych pozíciách. Poslednou skupinou sú zamestnanci armády, čo sú tiež civilisti, ktorí pomáhajú pri práci centier, ale nemajú právo nosiť zbrane ani vojenskú uniformu a neskladajú vojenskú prísahu.

Koncom minulého roka podľa hovorcu ministerstva obrany Dmitrija Lazutkina pracovalo v ukrajinských náborových centrách 36-tisíc ľudí, z čoho 7-tisíc boli civilisti.

V novembri roku 2024 poslankyňa Julia Jacyková z parlamentnej dočasnej vyšetrovacej komisie pre vojenské otázky uviedla, že komisia dospela k návrhu na rozpustenie náborových centier. „Zo súčasného počtu vojenského personálu stredísk je možné vytvoriť viac ako desať plnohodnotných brigád,“ povedala.