Konsolidácia síce pomohla, no deficit a dlh rastú. Verejné financie sú pre dôchodky na hrane

Predovšetkým vďaka opatreniam prijatým na tento rok sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti zlepšil o dva percentuálne body a dosiahol úroveň 4,1 percenta HDP (5,7 miliardy eur). V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide podľa analytikov o veľký pokrok, o čom svedčí aj posun do menej rizikovejšieho pásma.

"Dlhodobá udržateľnosť verejných financií však stále nebola dosiahnutá a fiškálne bremeno sa naďalej presúva na budúce generácie. Verejné financie si preto vyžadujú ďalšie ozdravné kroky," konštatuje inštitúcia v aktuálnej Správe o dlhodobej udržateľnosti za rok 2024, ktorej vypracovanie patrí medzi jej hlavné úlohy stanovené ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

Rada konštatuje, že na zlepšení sa najvýraznejšie podpísala vlaňajšia prvá vlna konsolidácie s celkovým vplyvom 1,8 percenta HDP. Balíček zahŕňal najmä zmeny v DPH, zavedenie dane z finančných transakcií a úpravy v daniach z príjmov. 

"Ide predovšetkým o konsolidačný balíček, ktorý zlepšil udržateľnosť o 1,3 percenta HDP a spomalenie valorizácie miezd vo verejnej správe v tomto a budúcom roku, za predpokladu, že tieto opatrenia nebudú zmenené," vysvetľujú ekonómovia neopomínajúc pozitívny vplyv zavedenia spotrebnej dane zo sladených nápojov, ale aj rozšírenia taxy z tabakových výrobkov, ktoré zlepšili HDP o 0,2 percenta.

Na okraji neostali ani opatrenia v oblasti dôchodkového systému. Výsledné číslo ovplyvnili aj výrazná redukcia rodičovského dôchodku a zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistné.

Vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti

Verejné financie zostávajú pod značným tlakom

Aj keď to na prvý pohľad vyzerá, že tento "fiškálny kyslík" stačí, musí prísť ďalší rez. Podľa analytikov je totiž obzvlášť znepokojujúci rast štrukturálneho deficitu, ktorý vlani dosiahol 4,2 percenta HDP. "Je to dôsledkom okamžitého nárastu výdavkov, ktoré sú financované predpokladanými úsporami v budúcnosti," vysvetľujú.

To pôsobí totiž akceleračne na stúpanie dlhu, čím sa znižuje priestor na ďalšie zlepšovanie udržateľnosti úsporami najmä v dlhšom horizonte. Okrem toho je tu vysoký deficit v dôchodkovom systéme, ktorý sa časom bude ešte prehlbovať.

Len ten predstavuje nadpolovičnú záťaž pre dlhodobú udržateľnosť. „Vzhľadom na to, že konsolidačné opatrenia už viedli k citeľnému zvýšeniu daňového a odvodového zaťaženia, čo prirodzene obmedzuje priestor na ďalšiu konsolidáciu prostredníctvom zvyšovania daní, ozdravovanie verejných financií by mohlo pokračovať aj cestou efektívnejších výdavkov,“ hovorí predseda Ján Tóth.

Aktuálny stav verejných financií, teda vysoká úroveň deficitu v roku 2024 a dlh presahujúci horný limit daný ústavným zákonom, ktorý je určujúci pre výpočet dlhodobej udržateľnosti, negatívne prispievajú k dlhodobej udržateľnosti verejných financií vo výške 3,1 percentuálneho bodu. Deficit dôchodkového systému negatívne prispieva vo výške 2,1 percentuálneho bodu.

Starnutie populácie a výdavky na zdravotníctvo budú mať podľa Rady najvýznamnejší dodatočný vplyv a prispievajú spolu s dôchodkovým systémom, a to najmä vzhľadom na jeho súčasnú výnimočne vysokú úroveň výdavkov, k negatívnemu dlhodobému výhľadu verejných financií. "Na druhej strane pozitívny vplyv má odhadovaný pokles výdavkov na sociálne transfery a školstvo," dodáva inštitúcia.

Šéf analytikov poukázal aj na dlhodobo absentujúce štrukturálne reformy, ktoré by nielenže zvýšili budúci ekonomický rast krajiny, ale prispeli by "k menej bolestivému zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti".

Vláda chce deficit znižovať

V utorok ministerstvo financií informovalo o takzvanej prvej výročnej správe o pokroku, ktorú predkladá na stredajšie rokovanie vlády. „Dosiahnutie stanovených cieľov si naďalej bude vyžadovať pokračovanie konsolidácie verejných financií. Bez ďalšej konsolidácie by deficit v roku 2026 s veľkou pravdepodobnosťou neklesol pod úroveň päť percent HDP,“ upozorňuje v materiáli rezort.

Cieľ priblížiť sa k trom percentám HDP významne ovplyvnili nepriaznivé geopolitické faktory. A tak sa podľa správy k tejto méte Slovensko môže dostať až o rok neskôr, než sa pôvodne plánovalo, teda v roku 2028.

V budúcom roku by mal podľa prognózy rezortu schodok klesnúť na 4,1 percenta z tohtoročných 4,9 percenta HDP. "Na dosiahnutie aktualizovaných cieľov sa odhaduje potreba ďalších konsolidačných opatrení na úrovni približne 1,7 miliardy v roku 2026 a do 3,5 miliardy eur v roku 2027," vyčísľuje.

Pôvodne vláda avizovala, že bude na budúci rok konsolidovať zhruba o jednu miliardu eur viac, vyzerá to však tak, že veľký balík na konsolidáciu presunula až na volebný rok 2027.

Ekonomické oslabenie oproti jesenným predpokladom spôsobuje výrazný výpadok daňových príjmov, čo bude mať negatívny dosah na štátny rozpočet od roku 2026. Zvyšovanie výdavkov má súvis aj s vládnymi prioritami, ako je valorizácia platov učiteľov či opatrovateľských príspevkov.

Riziko navyše predstavujú neisté výdavky na energopomoc a vonkajšie faktory ako clá zo strany USA. „Makroekonomické prostredie sa od jesene výraznejšie zhoršilo,“ dodáva ministerstvo financií.

A hoci pôvodný plán počítal s postupným znížením deficitu k trom percentám HDP do roku 2027, čo malo stabilizovať verejný dlh, vďaka Európskou komisiou aktivovanej únikovej doložke z fiškálnych pravidiel sa mohli zohľadniť vyššie výdavky na obranu bez porušenia rozpočtových záväzkov. „Očakávané deficity hospodárenia sa tak zvyšujú v priemere o 0,5 percenta HDP,“ konštatuje rezort, pričom cieľom ostáva zastavenie rastu dlhu do konca volebného obdobia.

Ministerstvo financií predpokladá rast čistých výdavkov na úrovni 8,4 percenta, čo je podľa neho v súlade s európskymi pravidlami. Konsolidácia by mohla zastaviť rast dlhu v roku 2027 pod hranicou 63 percenta HDP.

Medzi diskutované opatrenia patria vyššie dane z nehnuteľností vrátane vyššej dane z investičných bytov či indexácia daní cez infláciu. „So samosprávami sa rokuje o viacerých zmenách v zdaňovaní nehnuteľností,“ potvrdzuje rezort. Výročná správa zároveň sumarizuje prvé kroky k naplneniu strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu na roky 2025 až 2028.