Advokát českého Pochodu za život: Polícia chránila skôr extrémistov, ktorí nás zablokovali

Mierumilovný pochod, na ktorom sa zúčastnilo mnoho rodín s deťmi, čelil útoku agresívnych anarchistov, feministov a dúhových aktivistov, ktorí po prekazení akcie na sociálnych sieťach slávili „neuveriteľný triumf“. Radikáli zablokovali trasu pochodu a protiprávne si prisvojili priestor cudzej ohlásenej akcie.

Polícia im to pritom tolerovala a voči extrémistom fakticky nezakročila, tvrdí advokát českého Hnutia za rodinu Jakub Kříž, s ktorým sa redaktor Štandardu rozprával o sobotnej akcii.  

Čo sa v sobotu počas pražského Pochodu za život udialo?

Spočiatku nič mimoriadneho, na obštrukcie a protesty zo strany názorových oponentov sú účastníci nášho pochodu zvyknutí. Začali sme na Hradčanskom námestí a až neskôr sa začali objavovať protestujúci. Mali vuvuzely, ktoré robili značný rámus a hlúčiky ľudí na nás občas zakričali vety typu „V Prahe nie ste vítaní“ a rôzne ďalšie heslá.

Kde nastala horúca fáza?

Keď sme prešli cez Mánesov most, kde na nás čakali organizované hlúčiky, čo znamenalo to, že došlo k prvej zmene trasy. Usporiadatelia na návrh polície rozhodli o jej zmene.

Čo vás tam čakalo?

Boli tam veľké hlúčiky extrémistov a anarchistov, ktorí kričali, pískali a vulgárne voči nám gestikulovali. Pochod sa zastavil, polícia však ešte vtedy uvoľnila cestu cez túto prvú skupinku demonštrantov. Neskôr sme sa pri budove Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej zastavili úplne. Na vozovke sedel hlúčik zhruba desiatich-pätnástich protestujúcich.

Oni cielene zablokovali trasu?

Áno, pritom po stranách postávalo podstatne viac ľudí. Polícia ich opakovane vyzývala k uvoľneniu trasy a upozornila ich, že sa dopúšťajú priestupku. Neposlúchli a keď ostatní videli, že polícia príliš veľa nerobí, pridávali sa postupne ďalší. Po chvíli ich tam nebolo pätnásť, ale povedzme sto alebo dvesto.

Tu je potrebné dodať, že tieto anarchistické skupiny mali svoju demonštráciu na Jungmanovom námestí a už mesiace sa pripravovali na našu akciu. Evidentne zvolili taktiku rozdelenia do menších skupiniek, ktoré sa rýchlo presúvali po Prahe, aby mohli reagovať na prípadné zmeny trasy pochodu.

Pričom zvyšok vedel rýchlo dobehnúť podľa signálu?

Áno, presne tak.

Čo to bolo za ľudí?

Boli oblečení hlavne v čiernom, hlavným organizátorom bola nejaká česká anarchistická skupina, ale boli v tom aj ďalšie spolky, napríklad Praha feministická, spolok Mater nostra z Právnickej fakulty Univerzity Karlovej (UK). Bol to mix rôznych anarchistických a LGBTI spolkov.

Oni boli nejako organizovaní?

Všetko si dohovárali na sociálnych sieťach, tam je to dohľadateľné. Niekoľko týždňov pred pochodom som na Teologickej fakulte UK našiel plagát „Praha je feministická“.   

To mali na Teologickej fakulte?

Áno, evidentne to niekto roznášal na všetky fakulty spomínanej univerzity.

O niečo podobné sa pokúšali už pred rokom a dvomi, následne už len vylepšovali taktiku. Teraz zistili, ako sa dá naša akcia zablokovať. Oni to pritom prezentujú ako „pokojné zablokovanie“, že si proste sadnú a nič nerobia. To však pre nás spôsobilo, že sa náš legálne ohlásený pochod zastavil a nemohli sme pokračovať cez zákonne ohlásenú trasu. Lenže následne sa zbehli zo všetkých strán a tí už pokojní neboli.

Ako hodnotíte konanie polície?

Polícia situáciu zjavne nezvládla. Podľa môjho laického názoru sa chyba stala už vtedy, keď nerozobrala skupinku prvých desiatich, pretože oni na to reagovali a následne sa ich tam zbehlo toľko, že to už bolo nad ich sily. Aktívne však nikoho nenapádali, teda polícia nemohla zasiahnuť silovo. Ale tam je potrebné každého sediaceho človeka, ktorý bráni pochodu na trase, odniesť povedzme niekam bokom a takto postupne skupinu rozobrať.

Bol tam však prípad, kde agresívny demonštrant vytrhol modliacemu sa kňazovi z ruky mikrofón a pri úteku zrazil trojročné dieťa a v tom chaose ho kopol do hlavy, dieťa muselo byť ošetrené. Takých prípadov bolo viac?

O ďalších podobných prípadoch neviem, tento je zdokumentovaný. Nebol to zámer, ten človek dieťa skopol omylom, ale bol to dôsledok situácie, ktorú tam vytvorili. Držali sa skôr pokrikovania rôznych hesiel.

Na plagátoch protestujúcich voči vám som videl nápis nejakého maďarského queer hnutia s nadpisom Nedaj fašistom žiadnu šancu. Vaši oponenti vás teda rámcovali, že ste fašisti?

Áno, pokrik „V Prahe nie ste vítaní“ patril medzi najmiernejšie. Potom tam boli nadávky a vyložene narážky na to, že sme fašisti a „nesmieme prejsť“. Aj deti sa na to pýtali, prečo nás tak nazývajú.

Ak bol tento organizovaný zásah anarchistov pripravovaný dlhodobejšie, dokonca verejne, polícia zrejme mohla mať informáciu, že sa niečo chystá. Pripravovali sa na to podľa vás dostatočne?

Informácie určite mať mohli, nebol to prvý ročník, kde sa stalo čosi podobné. Už minulý rok ich bolo veľa, len zvolili zlú taktiku. Protestovali proti nám na moste, polícia ho z oboch strán uzavrela a izolovala. Aktuálne však prišli s novými skúsenosťami a naše akcie monitorovali. Je tu vážna otázka, na ktorú budeme chcieť získať odpoveď, či polícia nepodcenila prípravu na základe dostupných informácii, ktoré mala poznať. Môj laický pohľad je taký, že to podcenila.  

Radikálom sa teda podarilo vašu akciu zablokovať, a de facto predčasne zrušiť.

Áno. Pochod je pohybujúce sa zhromaždenie konané legálne na základe zákona o zhromažďovaní. Cieľom bolo Václavské námestie a tam pochod nedošiel. Je pravda, že netiekla krv a nedošlo k vážnemu násiliu, ale k realizácii ústavného práva na zhromaždenie nedošlo. Zhromaždenie bolo riadne ohlásené, čiže polícia mala zaručiť jeho bezpečnosť.  

Na pochode bolo veľa rodín s malými deťmi, mohli sa cítiť ohrození?

Myslím si, že áno. Tichých protestujúcich voči nám, ktorí by iba držali ceduľu, bolo minimum. Väčšina ich po nás pískala a vulgárne pokrikovala. Deti sa pýtali, čo sa deje, prečo na nás tí ľudia pískajú a ukazujú prostredníky. Nebolo to nič príjemné ani pre dospelých.

Pochod za život chápu organizátori ako rodinný happening, predchádza mu omša a dvojhodinové stretnutie na Hradčanskom námestí, kde je detské predstavenie, vystupuje tam klaun, sú tam detské súťaže. Potom sa vyjde na spoločný pochod Prahou. Jeho narušenie bolo vulgárne a dramatické.

Tieto skupiny nie sú čisto české, je zmapované, že tam jazdia skupiny z Nemecka, Poľska a Slovenska. Tvrdé jadro evidentne tvoria takpovediac profesionálni protestujúci, ktorí jazdia z jednej akcie na druhú. Okolo nich sa za tie roky vytvoril mäkký obal priaznivcov. Zdá sa mi, že dôvod, prečo ich počet narastá a čoraz viac si trúfajú, môže byť laxný prístup polície. V Prahe sa im nič nestalo.

Dá sa tomu rozumieť aj tak, že organizovanosť radikálov má medzinárodný rozmer?  

K tomu sa nedokážem vyjadriť, ale evidentne sa jadro formuje cielene a do budúcnosti môže rásť.

Keď extrémisti niekomu znemožnia realizáciu ústavného práva, médiá na to obvykle reagujú slovami o „ohrození demokracie“. Aká bola reakcia českých médií na to, čo sa vám stalo v sobotu?

V podstate nijaká. Napríklad Česká televízia pochodu venovala asi tri vety v spravodajstve, pričom išlo o veľmi manipulatívne informovanie. Asi v tom zmysle, že odporcovia práva na potrat sa stretli s priaznivcami práva na slobodu vyznania, polícia zadržala dvadsať osôb, ktoré pochod blokovali. Úplne zamlčali, že došlo k narušeniu práva na zhromaždenie. Niektoré médiá to síce uviedli, ale spôsobom, že sa tam vlastne ani nič nestalo. Informovali, že sa stretli protipotratoví radikáli s feministickými radikálmi, ktorým sa podarilo pochod zablokovať.    

Vy ste tú sobotnú udalosť označili za zlom vo vývoji jedného zo základných politických práv. Čo ste tým mali na mysli?

Doteraz bola situácia taká, že keď si skinheadi ohlásia svoj pochod a chystá sa proti nim protidemonštrácia, polícia sa pripraví a pochod ochráni, pretože tí ľudia realizujú svoje zhromažďovacie právo. Pri nás sa to nestalo. Polícia de facto ochránila tých, ktorí pochod blokovali, keď proti nim nedošlo k žiadnemu zásahu. Oni ich tam skrátka nás nechali zablokovať a tlačili na zvolávateľov, aby zhromaždenie rozpustili.

K čomu môže takáto nová právna realita, o ktorej hovoríte, viesť?

K tomu, že budú rôzne kategórie zhromaždení a demonštrácii. Niektoré budú chránené viac alebo menej. V Prahe sa každý rok koná Prag Pride, ten je bezpochyby dobre ochránený. Niektorí budú privilegovanejší ako iní.

Zhromažďovacie právo by však malo byť neutrálne, je to nástroj, ako môže ktokoľvek šíriť svoje postoje v zákonných mantineloch. V tomto prípade tí ľudia, ktorí nesúhlasia s našou agendou Hnutia pre život, majú radosť, že to takto dopadlo. Ale neuvedomujú si, že ďalšou v poradí, ktorá príde o svoje právo, môže byť jeho demonštrácia.  

Je možné, že by sa v českej realite niečo podobné stalo dúhovému Pride pochodu? Čelil tiež narušeniam?

Neviem o nich, v Česku nemáme silnú skupinu, ktorá by chcela blokovať tento typ pochodu. Ale je pravda, že aj tam sa riešil „hate crime“, keď tam ktosi strhol dúhovú vlajočku. Z toho bol problém. U nás došlo k podstatne hrubšiemu zásahu do výkonu ústavného práva.

Za pochod, ktorý vraj ohrozujú radikáli a mal by sa chrániť, sa v mediálnom svete označovaní práve Pride. Vždy tam vraj hrozí útok fašistov a podobných. Naopak, mierumilovný Pochod za život, kde je veľa rodín s deťmi, bol ohrozený viac. Ako to reflektuje česká politická a mediálna elita?

Povedal by som, že to reflektuje prevažne mlčaním. Nepovažuje sa to za tému. Otázka takzvaných zločinov z nenávisti voči osobám menšinovej sexuálnej orientácie téma je.