Petr Drulák

Spolužitie Trumpovej administratívy so štruktúrami deep state predstavuje výzvu pre obe strany. Trump má z minulého pôsobenia dobré dôvody im nedôverovať, preto sa ich často snaží obchádzať tým, že na kľúčové miesta nominuje ľudí, od ktorých môže očakávať osobnú lojalitu: nezávislých politikov (Tulsi Gabbardová ako riaditeľka spravodajských služieb), aktivistov (Pete Hegseth ako minister obrany), osobných priateľov (Steve Witkoff ako vyjednávač pre Izrael a Ukrajinu či Massad Boulos ako splnomocnenec pre Afriku).

Náročná snaha o symbiózu s deep state

Na druhej strane si uvedomuje, že ak chce byť úspešný, potrebuje súčinnosť vysokých predstaviteľov armády, spravodajských služieb a diplomacie. Lojalita týchto predstaviteľov deep state nesmeruje k prezidentovi, ale k sebe navzájom a k zabehnutým predstavám o svete, ktorému sa vládne z Washingtonu. Ale Trump aj im prenecháva niektoré kľúčové miesta, napríklad poradcu pre národnú bezpečnosť (Michael Waltz) či splnomocnenca pre Ukrajinu (Keith Kellog).

Predstavitelia deep state vedia, že síce môžu novému politickému vedeniu všeličo zhatiť, ale ak chcú niečo dosiahnuť, a aj oni majú svoje ciele, musia si ho dokázať nakloniť. Vzniká tak zložitá symbióza, ktorej životaschopnosť je testovaná na schopnosti spolupráce v otázkach ako Ukrajina, Irán alebo Čína.

V tejto symbióze to nedávno poriadne zaškrípalo v Pentagóne. Minister obrany Pete Hegseth sa po niekoľkých mesiacoch rozlúčil so svojimi najbližšími spolupracovníkmi a dlhoročnými spojencami. V posledných týždňoch sa mu viac-menej rozpadol politický kabinet, najskôr odišli štyria kľúčoví pracovníci a nakoniec aj šéf kabinetu Joe Kasper.